tag:blogger.com,1999:blog-64166730718795800832024-03-05T19:03:19.600+09:00सम्यक समीक्षामी आंबेडकरवादी आहे, इतका की बाबासाहेबांना आधुनिक बुध्द समजतोUnknownnoreply@blogger.comBlogger97125tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-19916585872018880612012-10-28T02:00:00.001+09:002014-04-03T02:10:28.972+09:00न मी कोणाचा न कोण माझं ?<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h5 class="uiStreamMessage userContentWrapper" data-ft="{"type":1,"tn":"K"}">
<span class="messageBody" data-ft="{"type":3}"><span class="userContent">विचार करतो मी आहे तरी कोण <br /> शिकल्याची ओळख कि शिकल्याचा शिक्का ? <br /> विचारसरणी कि मांडलिकत्व ? <br /> काय माहीत ? शोधण्याच्या प्रयत्नात भुणभुणतोय भुंगा <br /> वृषभचिन्हांकित मुद्रेसारखा मी स्तब्ध <br /> मनात भयाणतेच्या फेसाळणार्याम लाटा <br /> लालभाईला ठोकलेला लाल सलाम <br /> वर्गव्यवस्थेवर उगारलेला रोकडा संतप्त राग <br /> मला कम्यूनिस्टांचा कॉम्रेड करून गेला. <br /> मग सुरू झाल्या निरंतर प्रसवणार्या कर्कमादिसमक्ष चर्चा, <br /> खांद्यावरचा झोला सावरत कुर्त्याच्या खिशातून काढलेली सिगरेट शिलगावत<br /> क्रांती, शोषण वगैरे वगैरे विषयांवर बुड खाजेस्तोवर चर्चा, <br /> कालांतराने पुढचा रस्ता धरला,<br /> पुढचा सोबती भेटला, <br /> आडनाव काढलंय म्हणून नाव ऐकताक्षणी त्याने मला समाजवादी असल्याचं <br /> अनवॉंटेड सर्टिफिकेट बहाल केलं होतं, <br /> नेहमी मला तो त्यांच्या गोतावळ्यातलाच समजायचा, <br /> पण चुकून कधी त्याच्या घराचा पत्ता माझ्या डोळ्याला शिवला नव्हता. <br /> शाळेत आडनाव सांगायचो तेव्हा म्हणायचे नाशिकचा का ? की खांदेशातला ? <br /> फरक कळत नव्हता ? <br /> रंग काळा, आडदांड शरीर म्हणायचे तु खांदेशातलाच. <br /> आता मी मोठा झालो, <br /> कॉलेजात गेलो, कधी नव्हे ते गोत्र विचारलं <br /> झाटा कळालं नाही, <br /> मी तसाच स्तब्ध, पण डोकं भन्नावलेलं, <br /> डिग्री मिळाली, सामाजिक आयुष्याची सुरूवात झाली,<br /> वळवळ्यांबरोबर चळवळीचे कित्ते गिरवले, <br /> पण येथेही आला आयडेंटीटी क्रायसीस ! <br /> मी संविधानवर असतो तेव्हा आठवले गटाचा, <br /> वडाळ्यात नुसता गेलो तरी भाईचा माणूस, <br /> कधी कवाडे सरांच्या तरी कधी भारीप बहुजन महासंघाचा,<br /> ओळखी अनेक मिळाल्या, अनेकदा न मागता, <br /> ह्यांनी दिलेल्या ओळखी, शिक्के, आयडेटिच्या सर्टिफिकेटने <br /> साधा बोचा पुसता येणार नाही, हे ही पुरपुर ठावूक होतं, <br /> मी प्रत्येक कंपूत जबरदस्ती घुसवला गेलो आणि तसाच बाहेरही <br /> एकच ओळख सांगायचो मी आंबेडकरवादी आहे<br /> तेव्हा मात्र विचार नाही तर जात दिसायची<br /> मग मात्र मी कम्यूनिस्ट नाही ना समाजवादी नाही मराठी, <br /> नाही अन्य कोणी, कारण तेव्हा <br /> अधोरेखित झालेलं असतं ते माझं महारपण.. <br /> तदपासून न मी कोणाचा न कोण माझं ?</span><span class="userContentSecondary"><span class="fcg"> </span></span></span></h5>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-69786785838689627832012-04-25T03:50:00.000+09:002014-04-03T02:10:07.423+09:00दलितपणाला डिलीट करा..<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<span lang="MR" style="color: #002060; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 9pt; line-height: 200%;">कोणत्याही प्रॉडक्टचे यश त्याच्या
ब्रँडिंगवर अवलंबून असते. सध्या दलितपणाचे जोरदार ब्रँडिग सुरू आहे. देशातील ६००० हून
अधिक जातींना संबोधण्यासाठी दलित हा तसा सोयीचा शब्द. आज पहावे तेथे दलितत्वाचे
उदात्तीकरण फार वेगाने चालू आहे. त्यामुळे आंबेडकरी असो किंवा बौद्ध त्यांचे
दलितिकरण करण्याची एक छुपी प्रोसेस हळूहळू पकड घेताना दिसत आहे. त्यामुळे मनूला
आणि त्याच्या जातींना दलित ह्या ब्रँडखाली पूनर्जीवीत करण्याचं काम परत सुरू झालं.
दलित ह्या संकल्पनेचा उगमच मुळात जातीनिहाय व्यवस्थेला दर्शविण्यासाठी केला गेला
आहे. हल्ली स्वतःला अभिमानाने दलित म्हणवून घेण्याचा जो प्रघात सुरू आहे तो
निश्चितच जातीव्यवस्था पुन्हा सदृढ करणारा आहे. जोपर्यंत जातींचे अस्तित्वच नष्ट
होत नाही तोपर्यंत जातीय आत्याचार संपणार नाहीत. म्हणून आज आंबेडकरी तरुणांचा एक
मोठा वर्ग दलितत्वाला डिलीट करण्याची भाषा करत आहे. त्यानिमित्ताने.. </span><br />
<span lang="MR" style="color: #002060; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 9pt; line-height: 200%;"></span></blockquote>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="color: #002060; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 9pt; line-height: 200%;"><br /></span><span style="color: #002060; font-size: 9pt; line-height: 200%;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="color: #002060; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 9pt; line-height: 200%;">दलित हा शब्द सर्वप्रथम फुलेंनी पायदळी
तुडवले गेलेल्या अस्पृश्यांसाठी वापरला होता. १९३२ साली बाबासाहेबांनी नीचतेचे
प्रतिक असणार्या दलित संकल्पनेला कडवा विरोध केल्यामुळे तत्कालीन ब्रिटीश
प्रशासनाने दलित शब्दाला हद्दपार केले. बाबासाहेबांनी दलितऐवजी कायम अस्पृश्य
किंवा ब्रोकन मॅन सारख्या संकल्पना वापरल्या होत्या. हजारो वर्षांपासून चालत आलेली
जातीव्यवस्था संपवण्यासाठी धर्मांतरासारखी रक्तहीन क्रांती घडवून आणली आणि या
देशातील जातीव्यवस्थेच्या चिंधड्या उडविल्या. परंतू बाबासाहेबांच्या पश्चात दलित
संकल्पनेचे पूनर्वसन करण्याचे जोरदार प्रयत्न प३तिगामी संघटनांकडून सुरू झाले.
त्यात विद्रोही लेखकांनी दलित शब्दाला कधीच जातीवाचक विशेषण मानले नाही. स्वतःची
ओळख विद्रोहाचा यल्गार पुकारणारे लेखक अशी दिली परंतू समाजाची ओळख मात्र दलित समाज
म्हणूनच करून देण्याता ते आघाडीवर राहीले. त्यामुळे जवळपास सर्वांनीच दलित
संकल्पनेला अघोषित मान्यता दिली.</span><span class="textexposedshow"><span lang="MR" style="color: #002060; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 9pt; line-height: 200%;"> </span></span><span lang="MR" style="color: #002060; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 9pt; line-height: 200%;">देशाला लोकशाहीची शिकवण देणार्या
बाबासाहेबांनीच आम्हाला प्रथमतः आणि अंततः एक भारतीय नागरिक बनविले तेव्हा दलित
म्हणून ओळख मिरविणे हा बाबासाहेबांच्या विचारांशी केलेला द्रोहच आहे. कारण द</span><span class="textexposedshow"><span lang="MR" style="color: #002060; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 9pt; line-height: 200%;">लितपण हे मनूवादी व्यवस्था न नाकारता बाबासाहेबांना सोयीनुसार
वापरून पुरोगामी बनण्याची मुभा देते. </span></span><span style="color: #002060; font-size: 9pt; line-height: 200%;"></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhNnKMeVw4ZgHF37T4hRsGMBsEnFJ5AFxo_6GeCpPK-yPz8gHnAvg1aqVCIUmeksPsn8krRNUVTpIC4MWq_qUGq0d6l0txOwS_k8vZt-2We06I2l7XmXIi5ZnwqwHZpP8yYNLCxDgHWxhSk/s1600/467983_10150834567178855_695618854_9559683_1361535263_o.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhNnKMeVw4ZgHF37T4hRsGMBsEnFJ5AFxo_6GeCpPK-yPz8gHnAvg1aqVCIUmeksPsn8krRNUVTpIC4MWq_qUGq0d6l0txOwS_k8vZt-2We06I2l7XmXIi5ZnwqwHZpP8yYNLCxDgHWxhSk/s320/467983_10150834567178855_695618854_9559683_1361535263_o.jpg" width="236" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="color: #002060; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 9pt; line-height: 200%;"> दलित
शब्द हवा की नको असा हा शब्दप्रामाण्यवादाचा मुद्दा नसून आत्मभान जागृत झालेल्या
स्वाभिमानी समाजाच्या अस्तित्वाचा मुद्दा आहे. बाबासाहेबांच्या विचारांना,
पुरोगामी सिद्धांतांना आचरणात आणणारे आज यशाच्या शिखरावर विराजमान आहेत. शतकानुशतके
मूक प्राणी बनून जातीय अत्याचार सोसणारा सारा शोषित, पीडीत वर्ग बाबासाहेबांच्या
प्रेरणेने व्यक्त होउ लागला. अनेक थोर साहित्यिक, नामांकित कायदेतज्ञ, उद्योगपती, विचारवंत,
पत्रकार, अर्थतज्ञ निर्माण झाले. यासाठी त्यांचा उल्लेख हा आंबेडकरी विचारांना
मानणारे म्हणूनच व्हायला हवा. परंतू त्यांच्या कार्याला सु्द्धा दलित नावाचं जातीय
लेबल लावून अंकुचित केलं गेलं. डॉ. नरेंद्र जाधव किंवा डॉ. मुणगेकरांचा उल्लेख नेहमी
दलित इकॉनॉमिस्ट म्हणूनच केला जातो. साहित्यविश्वात विद्रोही लेखकांना आणि
त्यांच्या साहित्याला नेहमी दलित साहित्यिक म्हणून त्यांच्या जातींची ओळख देण्यात
आली. विजय तेंडुलकरांनी देखील त्यांच्या अनेक साहित्यकृतींतून जातीव्यवस्थेवर आसूड
ओढले होते परंतू त्यांच्या लिखाणाला कधी कोणी दलित साहित्य म्हटल्याचे ऐकिवात
नाही. अनेक बौद्ध पत्रकारांनी काढलेल्या वृत्तपत्रांना त्यांच्या वृत्तपत्रीय साहित्यिक
मूल्यापेक्षा त्यांच्या दलितपणाच्या निकषावरच तपासण्यात आले. मागासवर्गीय तज्ञांनी
मांडलेले सिद्धांत काय केवळ मागासवर्गीयांसाठीच असतात की त्यातील शब्द, त्यांचे
ज्ञान, त्यांचे निष्कर्ष दलितपणाचे काही विशिष्ट जातीय संस्कार करवून घेतलेली
असतात? ह्या प्रश्नाचे उत्तर मात्र मिळायलाचे हवे. </span><span style="color: #002060; font-size: 9pt; line-height: 200%;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; tab-stops: .5in; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="color: #002060; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 9pt; line-height: 200%;"> विद्यार्थ्यांना
</span><span lang="MR" style="color: #002060; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 9pt; line-height: 200%;">शाळांमध्ये जातीनिहाय अभ्यायक्रम
शिकवला जातो का ? मग एखाद्या मागासवर्गीय विद्यार्थ्याने समान व्यवस्थेत संघर्ष
करून यश संपादन केल्यावरही त्याने त्या क्षेत्रातील मातब्बर दलित म्हणून जातीवाचक
विटंबंना का म्हणून सहन करायची? बाबासाहेबांनी देखील अनेक उत्कृष्ट साहित्य
निर्माण केले. अनेक पत्रकं चालवली. त्यांनी मांडलेले सिद्धांत आज संपूर्ण देशाला
विकासाच्या मार्गावर घेउन गेले आहेत. मग त्या सिद्धांतांना दलित म्हणायचं? जर ते
दलित असते तर त्या सिद्धांतामुळे केवळ ठराविक जातींचाच विकास व्हायला हवा होता ना?
दलितपणानेच दलित लेखक, दलित विचारवंत, दलित उद्योजक, दलित वकिल, दलित कामगार, दलित
संघटना, दलित नेते, दलित रंगभूमी सारखे अर्थहीन प्रकार उदयाला आणले. प्रत्येकाला
त्याच्या कार्यक्षेत्रानुसार जातीचं लेबल लावून विभागून देणे हा मनूस्मृतीचा
संस्कार नाही का ? अस्पृश्यतेचा कायदेशीररित्या बिमोड करणार्या भारतीय संविधानाला
पण दलित संविधान म्हणायचे का? </span><span style="color: #002060; font-size: 9pt; line-height: 200%;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="color: #002060; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 9pt; line-height: 200%;"><b>दलितपणाला प्रमाण मानणार्या
बामसेफसारख्या संघटना धर्म मिथ्या, जाती सत्य ह्या सुत्रावरच कार्यरत आहेत.
</b>मुलनिवासी संघ सारख्या संघटनांनी मुलनिवासी तत्ववादातून वांशिक आणि जातीय तेढ
निर्माण करण्यात महत्त्वाचा वाटा उचलला आहे. निवडणूकीत प्रत्येक राजकीय पक्षाकडून
केले जाणारे दलित व्होट बँकेचे राजकारण हे निरपेक्ष लोकशाहीच्या अधोगतीसाठी
कारणीभूत ठरत आहे. स्वतःला दलित म्हणवून घेण्यात धन्यता मानणारे हे बाबासाहेबांनी दिलेल्या
बुद्धप्रणालीचा नाकारतात. ते फक्त त्यांचे सवतसुभे जपण्यासाठी स्वतःची जातीनिष्ठ
सोय करण्यात गुंतले आहेत. आणि म्हणूनच दलितपणातून स्वतःकडे सहानूभूती आकर्षित
करणार्यांच्या यादीत आंबेडकरी तरूण हा कुठेच फिट बसत नाही. </span><span style="color: #002060; font-size: 9pt; line-height: 200%;"></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEix9iFAjVjYJ33y_x18bZS8UCeMjv1Fi1f3NJ_Bnz4_ov4oYB4dhKEIAe51a03sqyZVYMLAuIvCXVW7AF1J4oEO0aFT-n8kPY8JJqIriNwEmtSwAyBLifsZcEGBkZXLPxcHGRYwvAlgkTTn/s1600/Copy+of+003.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="212" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEix9iFAjVjYJ33y_x18bZS8UCeMjv1Fi1f3NJ_Bnz4_ov4oYB4dhKEIAe51a03sqyZVYMLAuIvCXVW7AF1J4oEO0aFT-n8kPY8JJqIriNwEmtSwAyBLifsZcEGBkZXLPxcHGRYwvAlgkTTn/s320/Copy+of+003.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; tab-stops: 45.0pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="color: #002060; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 9pt; line-height: 200%;"> कोणत्याही
राष्ट्राच्या विकासात सशक्त आणि निरोगी समाजाचे फार मोठे योगदान असते. समाजनिर्मितीत
वतर्मान स्थिती आणि आधुनिकता फार मोठी भूमिका बजावतात. भूतकाळातून प्रेरणा घेउन
वर्तमान यशस्वी करता येते. थोडक्यात
अस्पृश्यपणाचे प्रतीक कधीच वर्तमानातील प्रगतीचे आधार बनू शकत नाहीत. दलित ही कधीच
स्वाभिमानाची बिरूदावली होऊ शकत नाही. किंवा त्याला आलेला प्रतिशब्द देखील ती उणीव
भरून काढू शकत नाही. २००८ साली राष्ट्रीय मागासवर्ग आयोगाने दलित हा शब्द असंवैधानिक
ठरवला आहे. छत्तीसगडने दलित शब्द रद्दबातल केला आहे. वास्तविकतः कोणत्याही
प्रकारचे जातीदर्शक विशेषण हे जातीनिहाय फुटीरतावादाची बीजे पेरतात. आणि जर तसे
नसते तर आज हिंदूराष्ट्र किंवा दलितराष्ट्र म्हणण्यापर्यंत येथील फुटिरतावाद्यांची
मजल गेली नसती. आमचा ध्यास, प्रेरणा ही सर्व काही आंबेडकर नावाच्या राष्ट्रवादी
विचारधारेभोवती आहे. जी आम्हाला एक भारतीय नागरीक म्हणून जगण्यास प्रवृत्त करते. जातीपातीच्या
भिंती पाडून समताधिष्ठित विकासाची दृष्टी देते. म्हणूनच आमच्या जाती आणि दलितत्व
नाकारतो.</span><span lang="MR" style="color: #002060; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 9pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #002060; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 9pt; line-height: 200%;">एकविसाव्या शतकात जगताना भूतकाळाचे एक्सटेंशन घेउन
जगण्यात काहीच अर्थ नाही. म्हणूनच दलित या संकल्पनेला आम्ही आमच्या आयुष्यातून डिलीट
करणे गरजचे आहे. <br /></span>(वरिल लेख हा कलमनामा १३ एप्रिलच्या अंकात प्रसिद्ध झालेला आहे . )<span lang="MR" style="color: #002060; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 9pt; line-height: 200%;"></span></div>
</div>Unknownnoreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-61844078231600701362012-03-29T17:38:00.003+09:002014-04-03T02:10:29.021+09:00THE PROBLEM OF THE RUPEE: IT’S ORIGIN AND ITS SOLUTION<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<b><span style="color: #4f6228; font-family: "Cambria","serif"; font-size: 12pt; line-height: 200%;">FOREWORD OF </span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<b><span style="color: #0070c0; font-family: "Cambria","serif"; font-size: 12pt; line-height: 200%;">THE PROBLEM OF THE RUPEE: IT’S ORIGIN AND ITS SOLUTION</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<span style="font-family: "Cambria","serif"; font-size: 12pt; line-height: 200%;"> <b><span style="color: red;">BY PROFESSOR EDWIN CANNAN</span></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgCombkqqypEnyXt0E4SQEWXHXTtbfxlWNWuvKLXARIOrHD2dAwSlPF__UIvjcEDTUlTu2wkrp47BwtYUtL7_pxb4GC8WIKPEJ3C2lZBF5cI3-vXdCTynOftBm3gr27HPOr_SanUFzkLhOx/s1600/the-problem-of-the-rupee.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgCombkqqypEnyXt0E4SQEWXHXTtbfxlWNWuvKLXARIOrHD2dAwSlPF__UIvjcEDTUlTu2wkrp47BwtYUtL7_pxb4GC8WIKPEJ3C2lZBF5cI3-vXdCTynOftBm3gr27HPOr_SanUFzkLhOx/s1600/the-problem-of-the-rupee.jpg" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "Cambria","serif"; font-size: 12pt; line-height: 200%;">I am glad
that Mr. Ambedkar has given me the opportunity of saying a few words about his book.
As he is aware, I disagree with a good deal of his criticism. In 1893, I was
one of the few economists, who believed that the rupee could be kept at a fixed
ratio with gold by the method then proposed, and I did not fall away from the
faith when some years elapsed without the desired fruit appearing (see Economic
Review, July 1898, pp. 400—403). I do not share Mr. Ambedkar hostility to the
system, nor accept most of his arguments against it and its advocates. But he
hits some nails very squarely on the head, and even when I have thought him
quite wrong, I have found a stimulating freshness in his views and reasons. An
old teacher like myself learns to tolerate the vagaries of originality, even
when they resist severe examination such as that of which Mr. Ambedkar speaks.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "Cambria","serif"; font-size: 12pt; line-height: 200%;">In his
practical conclusion, I am inclined to think, he is right. The single
advantage, offered to a country by the adoption of the gold exchange system
instead of the simple gold standard, is that it is cheaper, in the sense of
requiring a little less value in the shape of metallic currency than the gold
standard. But all that can be saved in this way is a trifling amount, almost
infinitesimal, beside the advantage of having a currency more difficult for
administrators and legislators to tamper with. The recent experience both of
belligerents and neutrals certainly shows that the simple gold standard, as we
understood it before the war, is not fool-proof, but it is far nearer being
fool-proof and knave-proof than the gold-exchange standard. The percentage of
administrators and legislators who understand the gold standard is painfully
small, but it is and is likely to remain ten or twenty times as great as the
percentage which understands the gold-exchange system.</span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhu3zx6Vx_3l59s7gYS314IyJfOwSswhKOG9VhZqg4mena5br8z5RKkJANgHKaSTH93-OdJchUidHbTPgUcBwdNRx41xu4ogekMdkCIcshBxt1GjneirTFu4XOJQ_L6PrLoWzuvrSa-zeaH/s1600/430px-Edwin_Cannan.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhu3zx6Vx_3l59s7gYS314IyJfOwSswhKOG9VhZqg4mena5br8z5RKkJANgHKaSTH93-OdJchUidHbTPgUcBwdNRx41xu4ogekMdkCIcshBxt1GjneirTFu4XOJQ_L6PrLoWzuvrSa-zeaH/s400/430px-Edwin_Cannan.jpg" width="286" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "Cambria","serif"; font-size: 12pt; line-height: 200%;">The
possibility of a gold-exchange system being perverted to suit some corrupt
purpose is very considerably greater than the possibility of the simple gold
standard being so perverted. The plan for the adoption of which Mr. Ambedkar
pleads, namely that all further enlargement of the rupee issue should be
permanently prohibited, and that the mints should be open at a fixed price to
importers or other sellers of gold, so that in course of time India would have,
in addition to the fixed stock of rupees, a currency of meltable and exportable
gold coins, follows European precedents. In eighteenth century England the gold
standard introduced itself because the legislature allowed the ratio to remain
unfavorable to the coinage of silver: in nineteenth-century France and other
countries it came in because the legislatures definitely closed the mints to
silver, when the ratio was favorable to the coinage of silver. The continuance
of a mass of full legal tender silver coins beside the gold would be nothing
novel in principle, as the same thing, though on a somewhat smaller scale, took
place in France, Germany, and the United States. It is alleged sometimes that
India does not want gold coins. I feel considerable difficulty in believing
that gold coins of suitable size would not be convenient in a country with the
climate and other circumstances of India. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "Cambria","serif"; font-size: 12pt; line-height: 200%;">The allegation
is suspiciously like the old allegation that the Englishman prefers gold coins
to paper, which had no other foundation than the fact that the law prohibited
the issue of notes for less than £ 5 in England and Wales, while in Scotland,
Ireland, and almost all other English-speaking countries, notes for £ 1 or Less
were allowed and circulated freely. It seems much more likely that silver owes
its position in India to the decision, which the Company made before the system
of standard gold and token silver was accidentally evolved in 1816 in England,
and long before it was understood, and that the position has been maintained,
not because Indians dislike gold, but because Europeans like it so well that
they cannot bear to part with any of it.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<span style="font-family: "Cambria","serif"; font-size: 12pt; line-height: 200%;"> This reluctance to allow gold to go
to the East is not only despicable from an ethical point of view. It is also
contrary to the economic interest not only of the world at large, but even of
the countries, which had a gold standard before the war and have it still or
expect soon to restore it. In the immediate future, gold is not a commodity,
the use of which it is desirable for these countries either to restrict or to
economize. From the closing years of last century it has been produced in
quantities much too large to enable it to retain its purchasing power and thus
be a stable standard of value, unless it can constantly be finding existing
holders willing to hold larger stocks, or fresh holders to hold new stocks of
it. Before the war, the accumulation of hoards by various central banks in
Europe took off a large part of the new supplies and prevented the actual rise
of general prices being anything like what it would otherwise have been, though
it was serious enough. Since the war, the Federal Reserve Board, supported by
all Americans who do not wish to see a rise of prices, has taken on the new
White Man's Burden of absorbing the products of the gold mines, but just as the
United States failed to keep up the value of silver by purchasing it, so she
will eventually fail to keep up the value of gold. In spite of the opinion of
some high authorities, it is not at all likely that a renewed demand for gold
reserves by the central banks of Europe will come to her assistance. Experience
must gradually be teaching even the densest of financiers that the value of
paper currencies is not kept up by stories of cover or backing locked up in
cellars, but by due limitation of the supply of the paper. With proper
limitation, enforced by absolute convertibility into gold coin which may be
freely melted or exported, it has been proved by theory and experiences those
small holdings of gold are perfectly sufficient to meet all internal and
international demands. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<span style="font-family: "Cambria","serif"; font-size: 12pt; line-height: 200%;">There is really more chance of a great demand
from individuals than from the banks. It is conceivable that the people of some
of the countries, which have reduced their paper currency to a laughing stock, may
refuse all paper and insist on having gold coins. But it seems more probable
that they will be pleased enough to get better paper than they have recently
been accustomed to, and will not ask for hard coin with sufficient insistence
to get it. On the whole, it seems fairly certain that the demand of Europe and
European-colonised lands for gold will be less rather than greater than before
the war, and that it will increase very slowly or not at all.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "Cambria","serif"; font-size: 12pt; line-height: 200%;">Thus, on the
whole, there is reason to fear a fall in the value of gold and a rise of
general prices rather than the contrary.
One obvious remedy would be to restrict the production of gold by international
agreement, thus conserving the world's resources in mineral for future
generations. Another is to set up an international commission to issue an
international paper currency so regulated in amount as to preserve an
approximately stable value. Excellent suggestions for the professor's
classroom, but not, at present at any rate nor probably for some considerable
period of time, practical politics. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "Cambria","serif"; font-size: 12pt; line-height: 200%;">A much more
practical way out of the difficulty is to be found in the introduction of gold
currency into the East. If the East will take a large part of the production of
gold in the coming years it will tide us over the period which must elapse
before the most prolific of the existing sources are worked out. After that we
may be able to carry on without change or we may have reached the possibility
of some better arrangement.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "Cambria","serif"; font-size: 12pt; line-height: 200%;">This
argument will not appeal to those who can think of nothing but the extra
profits which can be acquired during a rise of prices, but I hope it will to
those who have some feeling for the great majority of the population, who
suffer from these extra and wholly unearned profits being extracted from them.
Stability is best in the long run for the community.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<b><span style="color: red; font-family: "Cambria","serif"; font-size: 12pt; line-height: 200%;">EDWIN CANNAN</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<b><span style="color: #0070c0; font-family: "Cambria","serif"; font-size: 12pt; line-height: 200%;">THE PROBLEM OF THE RUPEE: IT’S ORIGIN AND ITS SOLUTION</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<b><span style="color: #4f6228; font-family: "Cambria","serif"; font-size: 12pt; line-height: 200%;">(HISTORY OF INDIAN CURRENCY & BANKING)</span></b></div>
</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-83814413039883227772012-03-24T03:30:00.000+09:002014-04-03T02:10:29.066+09:00LOG-IN -- part 5<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<m:smallfrac m:val="off"> <m:dispdef> <m:lmargin m:val="0"> <m:rmargin m:val="0"> <m:defjc m:val="centerGroup"> <m:wrapindent m:val="1440"> <m:intlim m:val="subSup"> <m:narylim m:val="undOvr"> </m:narylim></m:intlim> </m:wrapindent> </m:defjc></m:rmargin></m:lmargin></m:dispdef></m:smallfrac><br />
<br />
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">शाळेत असताना निबंधात एक विषय हमखास असायचा. सूर्य उगवलाच नाही तर ? आई संपावर गेली तर? बुद्धीच नष्ट झाली तर ? फारसा न हातळला जाणारा हा निबंधप्रकार. पण जर असं म्हटलं की, इंटरनेटच बंद झालं तर? अहो थोडासा विचार तर करून पहा. इंटरनेटविरहीत जगाची कल्पना करणं देखील किती अशक्य कोटीतला विचार आहे ना </span>!<span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> पण खरंच इंटरनेट संपावर जातंय. येत्या ८ मार्च २०१२ ला ते संपावर जाण्याची तयारी करतंय. सध्या डिएनएसचेंजर ट्रोजन या शक्तिशाली व्हायरसने जगभरातील अनेक संगणकप्रणालींवर ताबा मिळवला आहे. सुरक्षेच्या कारणास्तव अमेरिकेच्या एफबीआय या संस्थेने ८ मार्च रोजी १०० पेक्षा अधिक देशांतील इंटरनेट सेवा बंद करण्याचे सुतोवाच केले असून संपूर्ण सर्व्हर व्हायरसफ्री करण्यासाठी काही कडक पावले उचलणे अत्यंत गरजेचे असल्याचे म्हटले आहे. संबंध मानवी समाजसमुहाचे आयुष्य सुखमय करणारं आंतरजालावर डिएनएसचेंजर ट्रोजनमुळे ही वेळ ओढावलीये. </span><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आपण आत्तापर्यंत साईन इन ह्या सदरात सोशल नेटवर्किंग साईट्सवर चर्चा करत आलो आहोत. सध्याच्या सार्या सोनेसा ह्या इंटरनेटमुळेच आपल्यापर्यंत पोहोचतात. जर इंटरनेट हीच सर्वात विशाल व आद्य सोशल नेटवर्किंग असल्याचे म्हटले तर त्यात काहीही वावगे ठरणार नाही. माणूस ज्या समुहात राहतो त्याठिकाणच्या वास्तविकतेनुसार त्याच्या जाणिवा आणि गरजा निर्माण होत असतात. गरज हीच शोधाची जननी आहे. दळणवळण, संदेशवहनाच्या वेगवान सोयीसुविधांमुळे जगाच्या पाठीवरिल विविध मानवी समुह एकमेकांच्या संपर्कात किंवा नेटवर्कमध्ये बांधले गेले. चौफेर विखूरलेले जग इंटरनेटच्या संपर्क क्रांतीमुळे अगदी जवळ आले. हीच सर्वात मोठी सोशल नेटवर्किंग. पण ह्यावर सुद्धा व्हायरसचे ग्रहण लागले आहे. नेमका हा डिएनएसचेंजर ट्रोजन आहे तरी काय हे समजून घेताना त्याच्या दृश्य व अदृश्य परिणामांची चर्चा होणे देखील तितकेच गरजेचे आहे. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">डॉटकॉम प्रणाली ही संकेतस्थळाची जन्मदाती. प्रत्येक संकेतस्थळाला स्वतःचे डोमेन म्हणजे नाव-वजा-पत्ता असतो. हे डोमेन-नेम ज्या सर्व्हरमधून वितरीत होते त्या सर्व्हरला निकामी करण्याची करामत डिएनएसचेंजर ट्रोजन करू पाहत आहे. त्यामुळे डोमेन एक आणि आतले कंटेट भलतेच असा विचित्र गोंधळ निर्माण होण्याची शक्यता आहे. कारण जर सर्व्हरमध्येच तांत्रिक बिघाड झाला तर संकेतस्थळावर उपलब्ध असणार्या माहीतीची कोणत्याही प्रकारे सुरक्षाहमी दिली जाऊ शकणार नाही. यामुळे संपूर्ण जगाला फार मोठ्या आर्थिक व सुरक्षाविषयक संकटांना तोंड द्यावे लागू शकते. सारी बॅंकिंग सिस्टिम, गुप्त दस्तावेज, संपर्कप्रणाली, सारे ब्लॉग्ज, सोशन नेटवर्किंग साईट्स, उपग्रहे, दळवळणाच्या सार्या सुविधा ठप्प होतील. एकुणतःच इंटरनेट बंद होणार्या त्या १०० देशांतील एकुण कार्यप्रणालीला जबर नुकसान पोहोचेल. ह्या व्हायरसला ८ मार्च पूर्वीच नष्ट करण्यासाठी अनेक तज्ञ प्रयत्नशील आहेत. परंतू एक दिवस जरी इंटरनेट बंद राहीले तर प्रत्येक देशाच्या अर्थव्यवस्थेचे अतोनात नुकसान होण्याची भीती व्यक्त होतेय. गेल्या वर्षी इजिप्तमध्ये झालेल्या राजकीय क्रांतिच्या काळात इंटरनेट सेवा बंद केली गेली होती. पहिल्या दोन दिवसातच ४१० कोटीं रुपयांचे नुकसान इजिप्तला सोसावे लागले होते. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">सदर संकटाला टाळण्यासाठी एफबीआयने गेल्या वर्षीच एका पर्यायी डिएनएस सर्व्हरची उभारणी केली होती. अतिशय गुप्तपणे क्लिनींगची प्रक्रिया सुरू होती. ६ नोव्हेंबर २०११ रोजी डिएनएसचेंजर ट्रोजन वायरस बनविण्याच्या आरोपाखाली अमेरिकेतील एस्टोनिया प्रांतातून सहा जणांना अटक करण्यात आली होती. हा वायरस ज्या सिस्टिममध्ये शिरतो त्या सिस्टिम आणि नेटवर्कला करप्ट करतो. त्यावर नको असलेले सॉफ्टवेअर आपोआप डाउनलोड होत जातात. गंम्मत म्हणजे तुमची सिस्टिम ही वायरस अफेक्टेड आहे ती क्लिन करण्यासाठी इथे क्लिक करा असा संदेश हा वायरस प्रोग्रामकडून कंम्प्यूटर स्क्रिनवर पाठवला जातो. त्याला क्लिक करताक्षणी वायरस संपूर्ण सिस्टिमचा ताबा घेतो. </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11.5pt; line-height: 200%;"> </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 11.5pt; line-height: 200%;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आत्तापर्यंत एकट्या अमेरिकेतच साडे पाच लाखांहून अधिक संगणक ट्रोजनला बळी पडले आहेत. एफबीआयने लावलेले पर्यायी सर्व्हर सुद्धा कूचकामी ठरले. फॉर्चून च्या जवळपास तीनशे कंपन्या, जगातील प्रमुख ७० संस्थांपैकी २७ संस्थांचे सर्व्हर्सचे ह्या वायरसमुळे नुकसान झाले आहे. ह्या कंपन्या व संस्थांसाठी वापरले जाणारे सर्व्हर हे एफबीआयच्या डीएनएस सर्व्हरवर काम करतात. कोर्टाने दिलेल्या मुदतीत जर कोणतीही उकल काढली गेली नाही तर इंटरनेट सुविधा बंद होण्याची शक्यता ही १०० </span>% <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> आहे. एकट्या भारतातच गेल्या डिसेंबर अखेरपर्यंत १२ कोटी इंटरनेट युजर्स असल्याचे आय-क्यूबने जाहीर केले होते. अमेरिकेपाठोपाठ भारत हा इंटरनेट जगतातील क्रमांक दोनची सर्वात मोठी बाजारपेठ असून ह्या व्हायरसचा अमेरिकेनंतर सर्वात जास्त त्रास आपल्यालाच सहन करावा लागेल. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">संगणक, आंतरजालप्रणाली ही मानवाने स्वतःच्या उत्कर्षासाठी विकसित केलेली आहे. स्वतः जन्माला घालणार्या अनेक नवीन शोधांवर प्रमाणापेक्षा अधिक विसंबून राहण्याची सवय मानवी मनाने सोडायला हवी. यापूर्वी वायटूके या सुपर बग मुळे सारी संपर्कप्रणाली नष्ट होण्याची भीती व्यक्त केली होती. पण ती भीती तज्ञांनी फोल ठरवली. प्राचीन ग्रीक संस्कृतीमध्ये ट्रोजन-हॉर्सला ढाल बनवून अख्खे ट्रॉय शहर उद्धवस्त केले गेले होते. आत्ता हाच डीएनएसचेंजर ट्रोजन नव्या युगातील सायबर वर्ल्डला लगाम घालू पाहतोय. परंतू मानवी मनाच्या व बु्द्धीच्या उच्चतम कौशल्य असलेले इंटरनेट व त्याचे निर्माणकर्ते हे संकट कसे थोपवतात ते पाहणे निश्चितच औत्स्यूक्याचे ठरेल. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">(पुढील भागासाठी येथे क्लिक करा ) </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<br /></div>
</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-38126758351596042452012-03-16T23:00:00.001+09:002014-04-03T02:10:28.988+09:00LOG - IN Part – 4<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><m:smallfrac m:val="off"> <m:dispdef> <m:lmargin m:val="0"> <m:rmargin m:val="0"> <m:defjc m:val="centerGroup"> <m:wrapindent m:val="1440"> <m:intlim m:val="subSup"> <m:narylim m:val="undOvr"> </m:narylim></m:intlim> </m:wrapindent> </m:defjc></m:rmargin></m:lmargin></m:dispdef></m:smallfrac><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><a href="http://www.samyaksamiksha.co.in/2012/03/blog-post_09.html" target="_blank">मागील भागावरून पुढे </a><br />
</span><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><br />
</span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">हॅप्पी बर्थडे टू यू फेसबुक </span></b><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span></b></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJ1HcdaSPJKSPkfygozan0UbcaSED-UicYNwfZ2gC_RqTk98Xfy6AL8UkyDiY9TVHlD-DDsceDl3BlUq9KU9RrtpXcX3oaTR2fBiQN9JXMEHTr4F0m20fsO62dWiD7ZsqwfmQGkgTlBLxa/s1600/2697000912_ccf9d3daf3.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJ1HcdaSPJKSPkfygozan0UbcaSED-UicYNwfZ2gC_RqTk98Xfy6AL8UkyDiY9TVHlD-DDsceDl3BlUq9KU9RrtpXcX3oaTR2fBiQN9JXMEHTr4F0m20fsO62dWiD7ZsqwfmQGkgTlBLxa/s320/2697000912_ccf9d3daf3.jpg" width="320" /></a></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">जगभर पसरलेल्या नेटीझन्सना इंटरलिंक करत सोशल नेटवर्किंगचे सारे परिप्रेक्ष बदलवून टाकणार्या फेसबुकने या ४ फेब्रुवारीला वयाची आठ यशस्वी वर्षे पूर्ण केली. २००४ साली हार्वर्ड विद्यापीठात विद्यार्थीदशेत असताना मार्क झुकरबर्गने आपले मित्र डस्टीन, ख्रिस हजेस</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आणि सॅवेरिन सोबत विद्यापीठातच ही साईट सुरू केली. आजमितीला तब्बल ८५ कोटी युजर्स असणार्या फेसबुकने लोकप्रियतेसोबतच व्यापार जगाताची अनेक शिखरे अल्पावधीतच पादक्रांत केली आहेत. चॅटिंग, इ-मेल्स, डाटा शेअरिंग एवढंच काय ते सोनेसाचं कार्यक्षेत्र. पण फेसबुकने वर्चुअल जगाच्या सार्या</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">कक्षाच रुंदावून टाकल्या. जास्मीन रेवोल्यूशन असो किंवा भारतातील अण्णाप्रणित क्रांति.. फेसबुकने मने जोडण्याचे विस्मयकारक कार्य केले आहे. एफबी यूजर्सची संख्या पाहता भविष्यात एफबी एक वर्चुअल राष्ट्र म्हणून घोषित झालं तर तो निश्चितच आश्चर्याचा धक्का नसेल. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">हॅकींग एक्पर्ट असणार्या मार्क आणि त्याच्या साथीदारांनी २००३ साली हार्वर्ड सर्व्हरमधील रेस्ट्रिक्टेड एरियात हॅकिंग करून नवा कोड तयार केला. हा कोड वेबसाईटवर डेव्हलप करून त्यात अनेक फोटोज अपलोड केले. सुरूवातीला त्याने त्याला फेसमॅश नाव दिले. फेसमॅश सुरू झाल्याच्या अवघ्या चार तासात साडेचारशे व्हिजीटर्स आणि २२,००० इमेजव्हिव्ह्ज आल्या. ही बाब हार्वर्ड प्रशासनाच्या लक्षात येताच मार्कवर कॉपीराईट उल्लंघनाचे आरोप निश्चित करत त्याला बाहेरचा रस्ता दाखवला. कालांतराने विद्यापीठाने हे आरोप मागे घेतले. फेसमॅशच्या यशाने प्रेरित झालेल्या मार्कने जानेवारी २००४ मध्ये सोशल स्टडीटूल साठी दफेसबुक.कॉम हे नवीन पोर्टल कॉमेंट्सच्या सेक्शनसहित चालू केले. पाहता पाहता हार्वर्डचे विद्यार्थी त्यावर नोट्स शेअर करू लागले. आणि इथूनच खरी सुरूवात झाली फेसबुकच्या वेगवान प्रवासाला. </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">अमेरिकेतील</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">विद्यापीठांत नव्याने दाखल होणार्या</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">विद्यार्थी</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">व</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">कर्मचाऱ्यांची</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">नावे फेसबुक नावाच्या एका</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">कागदावर</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">लिहीण्याची परंपरा आहे.</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">यावरूनच</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">मार्कने </span><span style="color: #0070c0; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">'</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">फेसबुक</span><span style="color: #0070c0; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">' </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">हे</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">नाव निश्चित केले.</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">हार्वर्ड विद्यापीठापुरते मर्यादीत असलेले दफेसबुक.कॉम मार्च २००४ पर्यंत कॅनडा आणि अमेरिकेतील इतर विद्यापीठापर्यंत पोहोचले. जून २००४ मध्ये </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">पेपाल</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">’</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> कडून पहिली गुंतवणुक मिळताच या सोशलस्टडी टूलचे अर्थकारण सुरू झाले. लगोलग मार्कने दफेसबुक.कॉमची हायस्कूल आवृत्ती तयार केली. अपेक्षेप्रमाणे ती देखील लोकप्रिय झाली. २००६ सालच्या सुरूवातीलाच मार्कने पुढचं पाउल टाकत अॅपल, मायक्रोसॉफ्ट सारख्या मातब्बर आयटी कंपन्यांमधील कर्मचार्यांसाठी फेसबुकचे जाळे खुले केले. तोवर <b>द</b>फेसबुक.कॉम हे फेसबुक.कॉम बनले होते. ही पायरी देखील अपेक्षेपेक्षा अधिक यशस्वी झाली. २६ सप्टेंबर २००६ साली फेसबुकने आपले दरवाजे सार्या जगासाठी खुले केले आणि सुरूवात झाली एका नव्या वर्चुअल विश्वाच्या निर्मितीची. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">सुरूवातीला फेसबुकच्या प्रगतीला सिलिकॉन व्हॅलीने फारसे मनावर घेतले नाही. २००७ साली फेसबुकची किंमत १५ मिलिअन डॉलरवर पोहोचली तेव्हा मात्र याहु, गुगल, मायक्रोसॉफ्टने एफबीचा धसका घेतला. फेसबुकच्या उत्पन्नाचे एकमात्र साधन म्हणजे जाहीराती. आणि ह्या जाहीरातीतून येणारा नफ्याची टक्केवारी ही प्रतिवर्षी १८८</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">%</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> एवढी मोठी आहे. फेसबुकच्या वाढत्या लोकप्रियतेचा सर्वात जास्त फटका बसला तो गुगलला. नेटीझन्स हे गुगलपेक्षा अधिक काळ फेसबुकवर राहणे पसंत करतात असे एका सर्वेक्षणात आढळून आले आहे. फेसबुकचे आज जगातील १५ देशांत कार्यालये असून ३५०० हून अधिक कर्मचारी कार्यरत आहेत. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhwff95ECCWkVa-bnH5yrhnRmzqnRlVYA_XizjypIkisWZwUbTBtImIVzvj7YOi_P80-huK5LL6ySuhczVOFtpOAsBXlWZ8wDdYMC-pKiDaFxbU4e91MPoFg3duqS4n2bU0R1QTC0ws-h3Q/s1600/d7a99_Happy-Birthday-Facebook.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="227" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhwff95ECCWkVa-bnH5yrhnRmzqnRlVYA_XizjypIkisWZwUbTBtImIVzvj7YOi_P80-huK5LL6ySuhczVOFtpOAsBXlWZ8wDdYMC-pKiDaFxbU4e91MPoFg3duqS4n2bU0R1QTC0ws-h3Q/s320/d7a99_Happy-Birthday-Facebook.jpg" width="320" /></a></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">फेसबुकच्या अफाट व वेगवान लोकप्रियतेची अनेक कारणे आहेत. पण महत्त्वाचे कारण म्हणजे फेसबुकचा संस्थापक सीईओ मार्क झुकरबर्गची व्यावसायिक दूरदृष्टी. फेसबुक.कॉम हे आज अख्ख्या जगात <b>एफबी</b> या नावाने लोकप्रिय आहे. नेटिझन्सना एड्रेसबारमध्ये एफबी टाकताच फेसबुकवर जाता यावे यासाठी मार्कने तब्बल ८.५ मिलिअन डॉलर मोजून अमेरिकन फार्मब्युरो फेडरेशनच्या मालकीचा असलेला एफबी.कॉम <b>(</b></span><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">fb.com)</span></b><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> डोमेन विकत घेतला. आता फक्त एफबी टाईप केले तरी सरळ फेसबुकच्या मुखपृष्ठावर जाता येते. एफबीवर नवीन खाते उघडताना इतर साईट्स सारखी भरमसाठ माहीती द्यावी लागत नाही. लागतो तो फक्त एक इ-मेल आईडी. फेसबुकचा लुकही अगदी सिंपल आहे. निळ्या रंगाचा योग्य वापर करून तयार केलेले टूलबार, साधा पण आकर्षक फाँट, विशिष्ट साच्यात बसवलेले कॉलम्स, कस्टमर ओरिएंटेड जाहीराती, गेमिंग एप्लिकेशन्स, बर्डथे रिमांईंडर, ग्रुप, पेजेस बनवता येण्याची सुविधा हे निश्चितच फेसबुकला ऑर्कुटपेक्षा वेगळे बनवते. ऑर्कुट एकेकाळी भारत, ब्राझील सारख्या विकसनशील देशांत पॉप्यूलर होती. परंतू त्यावरील थीम आणि त्यांचा भडकपणाच ऑर्कुटवरून मन उडण्यासाठी कारणीभूत असल्याचे अनेक नेटीझन्स मोकळेपणाने सांगतात. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">एफबीचं सगळ्यात मोठं वैशिष्ट्य हे त्याचं स्टेटस आणि कॉंमेटचं सेक्शन. बस जे मनात आहे ते लिहा आणि तुमच्या मित्रपरिवाराला त्यावर मनसोक्त व्यक्त होउद्या. काही ग्रुपवर टाकलेल्या पोस्ट्सना हजारो कॉमेंट्स आलेल्या सहज दिसून येतात. फोटो शेअरिंग, लिंक शेअरिंग, टाईमलाईन वर प्रतिक्रिया देत असताना एफबी युजर्स हे कधी काउंटर रिएक्शन मध्ये मग्न होऊन जातात हे त्यांचे त्यांनाच कळत नाही. आणि ह्यातून जडते ते कधीही न सुटणारे फेसबुकचे व्यसन. फार्मविले, माफिया वॉर सारख्या गेम्सने तर अनेकांना वेड लावले होते. वर्चूअल शेतीची आयडीयाच एकदम भन्नाटपणे सादर केली गेली होती. एफबीचा वाढता पसारा आणि आगामी काळात होणारी आर्थिक उलाढाल लक्षात घेता मार्कने फेसबुकच्या आठव्या वाढदिवशी पहिल्यावहिल्या आयपीओची घोषणा केली आहे. तज्ञांच्या मते हा आत्तापर्यंतची सर्वात मोठी आर्थिक उलाढाल असणार आहे. जस्ट फॉर फन साठी तयार झालेलं एफबीनं जगभरातील नेटीझन्सना गेल्या वर्षात भरभरून दिलं. काळानुसार एफबी नवनव्या आयडीयासहीत अपग्रेड होत राहणार.. सोबत आपणही अपग्रेड होत राहूया. फेसबुकला वाढदिवसाच्या खुप खुप शुभेच्छा.. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">(पुढील भागासाठी येथे क्लिक करा ) </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><b style="background-color: white; color: #232222; font-size: 14px; line-height: 28px; text-align: justify;">(वरिल लेख हा साप्ताहिक कलमनामा मध्ये प्रकाशित झालेला आहे . ) </b><span style="background-color: white; color: #232222; font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;"> </span></span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-5097326736424872282012-03-10T16:19:00.002+09:002014-04-03T02:10:29.013+09:00LOG - IN -भाग ३<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br />
<div class="MsoNormal"></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><b><span lang="MR" style="color: red; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><a href="http://www.samyaksamiksha.co.in/2012/03/sign-part-2.html" target="_blank">मागील भागावरून पुढे </a><br />
<br />
आणि इंटरनेटने पहिला हरताळ पाळला .. </span></b><b><span style="color: red; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: 0.5in;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgPqmSbbrJwW7xbS43aaWa7WLbCx4f46b3D1Q8mGjHUc0SCYgSBA3GQFHl1STw-gIPsEJZDCovPrGMUycm4iP-Wu-e4Yw5RFeMBqsc2QPzRklVbwpSFCb6WJ8hbtbgQ4_T7-AKaFXBCMe7o/s1600/google-blackout.png" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="161" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgPqmSbbrJwW7xbS43aaWa7WLbCx4f46b3D1Q8mGjHUc0SCYgSBA3GQFHl1STw-gIPsEJZDCovPrGMUycm4iP-Wu-e4Yw5RFeMBqsc2QPzRklVbwpSFCb6WJ8hbtbgQ4_T7-AKaFXBCMe7o/s200/google-blackout.png" width="200" /></a><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">गेल्या भागात आपण इंटरनेटची जन्मकथा पाहीली. त्यानंतर आलेल्या एफ टी पी</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">टेलनेट सारख्या तांत्रिक शोधांमुळे संदेशवहनासाठी असलेल्या इंटरनेटचा वापर माहितीच्या मुक्त संचारासाठी होउ लागला. २००० सालापर्यंत पाश्चात्य राष्ट्रांनी संगणकयुगात दमदार पदार्पण केलेलं होतं. २००१ साली जिमी वेल्स आणि लॅरी सँजर यांनी आपल्या सहकार्यां सोबत इंटरनेटवरिल आणि जगातील सर्वात मोठा माहीतीकोश बनवण्याच्या उद्देशाने विकीपीडीयाची स्थापना केली. अल्पावधीतच या साईटने मोठी लोकप्रियता आणि अफाट वाचक</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">लेखकवर्ग देखील मिळविला. विकीपीडीयाच्या रुपाने खर्याह अर्थाने माहीतीचं मुक्त संचारण होउ लागलं. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">गुगल</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">याहू</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">यु ट्यूब</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">फेसबुक हे युजर जनरेटेड कंटेट एका क्लिकसरशी सर्वांना उपलब्ध करून देतात. त्यांचा डेली ट्राफिक इतका मोठा आहे की</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">एकट्या गुगलला ९ लाख सर्वर सिस्टीम सुद्धा अपुरी पडत असल्याचे समोर आले आहे. ह्या साईट्सवर येणार्या ट्राफिकएवढाच जाहीराती आणि त्यातून येणार्याय उत्पन्नाचा ओघ प्रचंड आहे. सॅटेलाईट मिडीयावरिल उत्पन्नाचा स्त्रोत असलेल्या जाहीराती ह्या इंटरनेट मिडीयमवर वेगाने वळल्या. नेमकं हेच अमेरिका आणि इतर देशातील मिडीया मुगल्सच्या डोळ्यात खुपायला लागले. आणि त्यातूनच जन्माला आली ती दोन बाळे सोपा आणि पीपा.<br />
</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhfzb7HtmlVLPnqA96OIOvOSHw9KcqhxPkyRAm_Qb47AtO14fheVo3tMsnfmVUCuMWPad3Y7TDNaIaRvvLLv5sAhsVDANpafRerJmT0XGZFl6jArZ84nycghWPiHvgoy9RLqIP4Sve8l1sC/s1600/Pretzels_SOPA_Blackout_Mockup_v4%252C_without_links.png" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="204" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhfzb7HtmlVLPnqA96OIOvOSHw9KcqhxPkyRAm_Qb47AtO14fheVo3tMsnfmVUCuMWPad3Y7TDNaIaRvvLLv5sAhsVDANpafRerJmT0XGZFl6jArZ84nycghWPiHvgoy9RLqIP4Sve8l1sC/s320/Pretzels_SOPA_Blackout_Mockup_v4%252C_without_links.png" width="320" /></a></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">गेलं अख्खं वर्ष गाजलं ते जास्मीन रिव्होल्यूशन आणि भारतातील लोकपाल या कायद्याने. २०१२ ची सुरूवात देखील कायद्यांच्या गाजावाज्यानेच झाली ते म्हणजे सोपा आणि पीपा. अँटी पायरसी विरोधी कायदे असलेले </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">SOPA </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">स्टॉप ऑनलाईन पायरसी अॅक्ट आणि </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">PIPA </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">प्रोटेक्ट आयपी अॅक्ट हे अनुक्रमे हाऊस ऑफ रिप्रेझेंटेटिव आणि सिनेटचे प्रस्ताव आहेत. इंटरनेटवर अनिर्बंधपणे चालणार्याट पायरसीला आळा घालण्यासाठी हे कायदे उपयुक्त असल्याचं वक्तव्य हे मिडीया जायंट रुपर्ट मरडॉक यांनी केलं आहे. त्यासाठी त्यांनी अनेक कॅम्पेनही चालवली आहेत. <br />
</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">केवळ डोनेशन वर चालणारं विकीपीडीया हे स्वतः कोणतीही जाहीरात स्विकारत नाही. माहीती आणि ज्ञानाचं मुक्त संचारण करणे</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">एका क्लिकवर हवी ती माहीती उपलब्ध करवून देणे</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">प्रत्येकाने आपआपल्या परिने योग्य</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">खरे संदर्भ देत नव्या माहीतीची</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">पेजेसची भर घालणे असा विकीपीडीयाचा सिंपल फंडा आहे. जिमी वेल्स ने सोपा आणि पिपा ला विरोध करताना केलेल्या वक्तव्यात ऑनलाईन पायरसीला तीव्र विरोध असल्याचे देखील स्पष्ट केले आहे. पण सोपा आणि पीपा सारख्या कायद्यांमुळे व्यक्तिगत आणि अभिव्यक्ति स्वातंत्र्य धोक्यात येईल आणि कायदेशीर सेन्सॉरशिप बळावेल. मुक्त माहीतीच्या साधनांची गळचेपी आणि त्याचं मॅन्युफॅक्चरिंग कंसेट होण्याला हे कायदे जबाबदार ठरतील. पर्यायाने लाखो लोकांसाठी जॉब निर्माण करणार्याक इंटरनेट कंपन्यांना आपला व्यवसाय बंदच करावा लागेल. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">बुधवार</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">१८ जानेवारी रोजी सकाळी ठिक दहा वाजता विकीपीडीयाने ब्लॅकआउट जाहीर केले. सलग २४ तास विकीपीडीया बंद राहण्याची ही पहीलीच वेळ. त्याचवेळी गुगलने देखील आपला लोगो काळ्या रंगाच्या पट्ट्याने झाकून टाकला. आणि भारतीय प्रमाणवेळेनुसार गुरूवार १९ जानेवारी</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">सकाळी १०.३० वाजता विकीपीडीया आणि गुगल पूर्ववत झाले. असा आगळावेगळा हरताळ किंवा संप नेटकर्यां नी पहिल्यांदाच अनुभवला. ह्यावेळी गुगल आणि विकीपीडीयासोबत अन्य संकेतस्थळांनी सुद्धा आपला निषेध नोंदवला होता.. ती पुढीलप्रमाणे. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">1. ProtestSOPA.org, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ह्या संकेतस्थळाने देखील आपला निषेध नोंदवला. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">SAVE THE INTERNET, ACT NOW </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ह्या स्लोगनसहीत ब्लॅकआउट केले. आपआपल्या सिनेटर्सना फोन करून पिपा आणि सोपा ला असलेला विरोध कळवण्यास देखील विनंती करण्यात आली होती. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">2. </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">बोईंग बोईंग या सायंश फिक्शन मधील लोकप्रिय संकेतस्थळाने २४ तासांसाठी ब्लॅकआउटवर जाताना </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">“Boing Boing could never co-exist with a SOPA world: </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">असा संदेश मुखपृष्ठावर झळकवला होता. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">3. </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">इम्गूर (</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">Imgur) </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ह्या इमेज शेअरिंग साईटने </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">“blacking out the Imgur gallery on January 18th from 8am-8pm EST </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">चा संदेश झळकावत बंद पाळला होता. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">4. </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">गुगल ने प्रसिद्ध केलेल्या पत्रकात म्हटले होते की</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आम्ही आमचे चिन्ह हे काळ्या पट्ट्याने झाकणार असून संकेतस्थळ ब्लॅकआउट मध्ये जाणार नाही. परंतू गुगल च्या अमेरिकन होम पेज वर आम्ही हा विषय सातत्याने अग्रभागी ठेवू असे जाहीर केले होते.</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">5. </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">मुव्ह ऑन ह्या राजकीय विषयावरिल साईटने ब्लॅकआउटवर जाताना अमेरिकन काँग्रेस इंटनेट सेंसॉरशिप च्या माध्यमातून भाषणस्वातंत्र्य</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">लिखाणस्वातंत्र्य आणि व्यक्तिस्वातंत्र्यावर गदा आणू पाहत असल्याचे म्हटले होते. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">6. </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">मोझिल्ला फायरफॉक्स ह्या लोकप्रिय वेब ब्राउझर ने आपला लोगो स्टॉप सेंसॉरशिप च्या बँड ने झाकला होता. त्यामुळे गुगल सारखी सर्च इंजिन्स चालू करताना फायरफॉक्स चे पेज चित्रात दाखवल्याप्रमाणे होते. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">7. Reddit </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">पॉप्यूलर लिंक शेअरिंग आणि </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">Tucows </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ह्या लिंक आणि फाईल्स शेअरिंग मधील लोकप्रिय साईट ने सोशल नेटवर्किंग साईटने सोपा आणि पिपाच्या दुष्परिणामांची माहीती देणारी पेजेस सोबत जानेवारी १८ रोजी सकाळी ८ ते रात्री ८ ह्या बारा तासांच्या कालावधीसाठी ब्लॅकआउटवर गेले होते. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">8. WordPress.org </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ह्या प्रसिद्ध ब्लॉगिंग साईट्स ने सुद्धा ब्लॅकआउटवर जात आपला निषेध नोंदवला. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">इंटरनेटचा वाढता वापर</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">त्यातून निर्माण होणारा अवाढव्य नफा</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">मुक्त अभिव्यक्ती</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">मोफत माहीतीची उपलब्धता आणि अफाट लोकप्रियता मिळालेल्या सोशल नेटवर्किंग साईट्स नी सोपा आणि पीपाच्या विरोधात रणशिंग फुंकलयं. माहीतीचा मुक्त संचार रहावा आणि तो कोणत्याही पद्धतीने सेंसॉरशिपच्या विळख्यात अडकू नये एवढीच अपेक्षा असणार्या आमच्यासारख्या ई-युजर्सचा या सोपा आणि पीपा सारख्या कायद्यांना विरोध आणि या अभिनव हरताळवजा ब्लॅकआउटला पाठिंबा... </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">क्रमशः<br />
<br />
<b style="background-color: white; color: #232222; font-size: 14px; line-height: 28px; text-align: justify;">(वरिल लेख हा साप्ताहिक कलमनामा मध्ये साईन इन ह्या सदरात प्रकाशित झालेला आहे . ) </b><span style="background-color: white; color: #232222; font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;"> </span> </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><br />
</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-44982510038584293312012-03-09T01:49:00.003+09:002014-04-03T02:10:28.997+09:00LOG - IN part 2<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br />
<div class="MsoNormal"><span style="color: #0070c0;"><b><a href="http://www.samyaksamiksha.co.in/2012/03/blog-post.html" target="_blank">मागील भागावरून पुढे </a></b></span></div><div class="MsoNormal"><span style="color: #0070c0;"><br />
</span></div><div class="MsoNormal"><span style="color: #0070c0;"><br />
</span></div><div class="MsoNormal"><span style="color: #0070c0;"><b>LOG - IN</b></span><b style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> Part 2</span></b><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">अख्ख्या जगाला एका फायबर ऑप्टिकल केबलच्या मदतीने आपल्या संगणकावर आणणारं इंटरनेट नेटवर्क हा विसाव्या शतकातील सर्वात क्रांतिकारक शोध ठरलाय. सुरूवातीला कामासाठी आवश्यक असणारे इंटरनेट आज प्रत्येकाचं व्यसन बनलेय असे म्हटले तरी वावगे ठरणार नाही.</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आंतरजालाच्या निर्मितीमागे प्रेरणा म्हणून रशियाबरोबरच्या शीतयुद्धात अमेरिकेच्या बौद्धिक संपत्तीला असलेला धोका फार महत्त्वाचा घटक असला तरी एका राष्ट्राच्या द्रष्टेपणाचं प्रतिक म्हणून पाहणेच उचित ठरेल. </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आजच्या सायबर युगाला जन्माला घालणार्या </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आंतरजालाच्या </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">निर्मितीचा इतिहास हा संबंध मानवजातीच्या विकासाला कलाटणी देणारा ठरला आहे. वास्तविकता अमेरिकेतील नव्यानव्या तंत्रज्ञानाची उत्पत्ती आणि व्यूत्पत्ती ही तेथील आर्थिक, सामाजिक आणि राजकीय वैचारिक प्रागतिकतेमुळेच शक्य झाली. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><br />
</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">१९६० च्या सुमारास, अमेरिका आणि सोव्हियत रशिया या दोन महासत्तांमधील शीतयुद्ध </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">अत्याधुनिक शस्त्रास्त्रांचे उत्पादन</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">विज्ञान संशोधन</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">अवकाश उपक्रम, हेरगिरी सारख्या कामांतून </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">शिगेला पोहोचलेला होता. त्याच काळात सोव्हीएत ने ४ ऑक्टोबर १९५७ साली स्पुटनिक १ या उपग्रहाचे यशस्वी प्रक्षेपण करून शीतयुद्धात अमेरिकेवर आघाडी घेतली. ह्यामुळे धसका घेतलेल्या अमेरिकेने घाईगडबडीत </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">अपोलो ११</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">’</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> ची घोषणा केली. परंतू अण्वस्त्रसज्ज सोव्हिएत रशियाकडून ज्ञानाचे भांडार उडवले जाण्याचा धोका सतत सतावत होता. असे झाल्यास सारे तंत्रज्ञान इतर ठिकाणी एकाच वेळी, एकाच तर्हेने, सर्व ठिकाणी सारखेच कसे राहील ? यावर चर्चा सुरू झाली. आणि अमेरिकन लष्कराने सर्व आण्विक, क्षेपणास्त्र व इतर तंत्रज्ञान संबंधित माहिती एका नेटवर्कद्वारे जोडण्यासाठीचे तंत्रज्ञान विकसित करण्याच्या दृष्टिने वेग वाढविला. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><br />
</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> आंतरजाल म्हणजेच आत्ताच्या इंटरनेटच्या जन्माची कहाणी सुरू झाली ती १९६२ साली. जेव्हा एमआयटी युनिव्हर्सिटीमधील प्रो. ली</span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">कलायडर</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> हे त्यांच्या ग्लोबल नेटवर्क ऑफ कम्प्यूटर्स संकल्पनेला घेउन जगासमोर आले. आज प्रो. ली</span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">कलायडर</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> इंटरनेट पायोनिअर म्हणून ओळखले जातात. इंटरनेटची संकल्पना प्रत्यक्षात उतरवण्यासाठी लागणारा आर्थिक नीधी व राजकीय पाठिंबा त्यांनी डार्पा </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">(</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">DARPA</span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">- </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">डिफेन्स ऍडवान्स्ड् रिसर्च प्रॉजेक्ट एजन्सी </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">) </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">च्या साहाय्याने उभा केला. आणि लगोलग संशोधनाला सुरूवात देखील केली. संगणकजाल अपेक्षेनुसार विणले गेले. पण त्याची उपयुक्तता सिद्ध होण्यासाठी दोन संगणकात ईलेक्ट्रॉनिक कम्यूनिकेशन होणे फार महत्त्वाचे होते. हा संवाद घडवून आणण्यासाठी </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">लॉरेन्स रॉबर्ट्स</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> यांनी १९६५ साली </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">मॅस</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ा</span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">च्य</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ू</span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">सेट्स आणि कॅलिफोर्निया </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">या दोन पूर्व – पश्चिम सीमांवर विराजमान असलेल्या प्रांतांतील दोन संगणक टेलिफोन वायरींच्या मदतीने जोडले. आणि या टेलिफोन वायरींच्या माध्यमातून जादूईरित्या प्रथमतःच दोन संगणकांना इलेक्ट्रनिकली बोलते केले. एका संगणकाने दुसर्या संगणकाला फोन करावा आणि पलीकडील संगणकाने योग्य प्रतिसाद द्यावा हे तसे अनोखे. पण हे अनोखे असे अशक्य काम शास्त्रज्ञांनी हे शक्य करून दाखविले. आत्ता ही बाब झाली केवळ दोन संगणकांच्या बाबतीत. पण जेव्हा गोष्ट जगातल्या असंख्य संगणकांची येते तेव्हा टेलिफोन वायरचे हे तंत्रज्ञान तोकडे पडणार हे लीकलायडर यांना ठाऊक होते. आणि म्हणूनच टेक्नोलॉजी अपडेट करण्यासाठी सारेच कसोशीने प्रयत्न करू लागले. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">अशातच </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">यूसीएलए</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> स्कूल ऑफ इंजीनिअरिंग एंड अप्लाईड सायन्सेस मध्ये १९६२ साली प्रा. </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">लिओनार्ड क्ल</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">े</span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">नरॉक </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">हे त्यांच्या मॅथामॅटिकल थेअरी ऑफ पॅकेट नेटवर्क्स वर पीएचडी प्रंबंध तयार करण्यात गुंतले होते. संशोधन कार्य चालू असतानाच त्यांनी नेटवर्क राउटिंग ची कल्पना समोर आणली. राउटर विकसित करण्यासाठी आधी पॅकेट स्विचिंग चं तंत्रज्ञान विकसित करणे गरजेचे होते हे त्यांनी हेरले. आणि यातूनच आंतरजालाच्या निर्मितीला प्रचंड वेग आला. पॅकेट स्विचिंग हा तसा तांत्रिक शब्द. परंतू याचा वापर आपण नियमित व्यवहारात अनेकदा करत असतो. एखादा इमेल लिहीताना आपण त्याला एकाच स्वरुपात तयार करतो. पण अनेकांना पाठवताना आपण टाकलेल्या पत्त्यांवर तो सारख्याच रुपात सगळ्यांना पोहोचतो म्हणजे पत्र तर एकच लिहीलेले असते पण सगळ्यांना ते सारखेच मिळते. कारण पॅकेट स्विचिंग एकाच स्वरुपातील माहीती असंख्य प्रमाणात, असंख्य पाकिटात भरून असंख्य लोकांपर्यंत किंवा त्यांच्या संगणकापर्यंत पोहोचवण्याची व्यवस्था करते. परंतू आपण पाठवलेली माहीती ही नेमकी त्या संगणकापर्यंत पोहोचली आहे की नाही हे तपासण्याचे खात्रीदायक काम राउटरचा करतो. म्हणजे पॅकेट स्विचिंग जर टपाल खाते असेल तर राउटर हे पोस्टमन आणि ह्यांना एकत्रितपणे मिळालेलं पूर्ण रुप म्हणजेच आंतरजाल. ह्याच आंतरजालाचा सर्वप्रथम उपयोग डार्पाने अमेरिकेतील सारे मिलीटरी बेसेस एकमेकांशी जोडताना केला. हेच जगातील पहिले वहिले इंटरनेटवर्क. <o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">१९६६-६७ च्या सुमारास पॅकेट स्विचिंग आणि राऊटर पूर्णतः विकसित होताच </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">लॉरेन्स रॉबर्ट्स</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> यांनी डार्पाकडे धाव घेतली. नव्यानेच विकसित झालेल्या आंतरजालाचा उपयोग हा केवळ लष्करी कार्यापुरता मर्यादित न राहता त्याचा विस्तार </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">राजकीय</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">सामाजिक, </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आर्थिक</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, सांस्कृतिक,</span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> शैक्षणिक</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">व्यवसायिक, </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">पत्रकारिता</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">,</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> प्रशासनव्यवस्था, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">कला</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">क्षेत्रे</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> सारी </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">वाणिज्य</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> क्षेत्रांमध्ये करण्यासाठी डार्पाला साकडे घातले. </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">लॉरेन्स रॉबर्ट्स</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> च्या या प्रतिपादनाला गंभीरतेने घेताना डार्पाने अनेक तज्ञ, विद्वान मंडळींची मते मागविली व त्यांनी संरक्षणात्मक कार्यासाठी असलेल्या डार्पा चे आर्पा मध्ये रुपांतरण करण्याचे सुतोवाच केले. त्यानुसार डार्पा ची सुधारीत आवृत्ती आर्पा- </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ARPA</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">(</span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ऍडवान्स्ड् रिसर्च प्रॉजेक्ट एजन्सी</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">) </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ची स्थापना झाली. बॉब टेलर यांनी आर्पाच्या नेतृत्वात तयार होणार्या नव्या नेटवर्कची सारी रुपरेषा तय्यार करून घेतली. ठरल्याप्रमाणे कंत्राट काढले गेले. ते कंत्राट </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">मॅसॅच्युसेट्समध</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ल्याच बीबीएन या कंपनीला ७ एप्रिल १९६९ रोजी देण्यात आले. अल्पावधीतच बीबीएमने त्याच वर्षी</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> आर्पासाठी नव्या संवादजालाची निर्मिती केली. आणि त्याचे नामांतर आर्पानेट असे केले. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">सुरूवातीला </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आर्पा</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">नेटच्या अधिपत्यात </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">अमेरिकेतील चार प्रसिद्ध विद्यापिठांचे संगणक होते</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">. </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">पुढे जून १९७० </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ला </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">एम आय टी</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">हार्वर्ड विद्यापिठे</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">बीबीएन</span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">स्वत: आणि सँ</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">टा</span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> मो</span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">निका येथील </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">कंम्प्यूटर्स </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">या जाळ्यात विणण्यात आले. १९७१</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> साल सुरू होताच </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">स्टॅनफो</span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">र्ड </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">युनिव्हर्सिटी</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">लिंकन </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">लॅबोरेटरी</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">कार्नेगी मेलन </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">युनिव्हर्सिटी</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">या </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आर्पानेटमध्ये जोडण्यात आले. जेव्हा </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">नासा</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> आर्पानेटच्या कव्हरेज मध्ये आले तेव्हा खर्या अर्थाने वैज्ञानिक संशोधनाला नवे आयाम मिळाले. विद्यापीठांमधील आंतरजालांची उपयुक्तता हळूहळू सिद्ध होत होती. १९७२ साली त्यात इमेल ची सुविधा देखील सामाविष्ट केली गेली. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आता खर्या अर्थाने जगाचा चेहरा हळूहळू बदलायला सुरूवात झाली होती. १९७२ साल अमेरिकेत उजाडले ते ई-मेल च्या शोधाने जेव्हा भारतात आपल्या आप्तांना तार पाठवणे हे महादिव्य काम समजले जात होते. अमेरिकन भूमी ही अनेक शोधांची जननी आहे, पण त्याचवेळी भांडवलवादाचे उद्गाते असणार्या अमेरिकनांनी सारे अविष्कार हे नेहमी नफ्याच्याच परिप्रेक्षातून सार्या जगापर्यंत फार उशीरा पोहोचवले. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">१९७२ सालापर्यंत ईमेसेजेस म्हणजे इमेल अमेरिकन जगताला सुपरिचीत झाले होते. पण आर्पानेटच्या प्रथमिक अवस्थेतील ह्या इंटरनेटला ला सर्वसमावेशक रुप देणारे वर्ल्ड वाईड वेब चे तंत्रज्ञान विकसित होण्याच्या मार्गावर होते. टिसीपी असो किंवा डिफॉल्ट गेटवे नाहीतर आंतरजालाचा वापर सामान्यांसाठी सुकर करून देणारे </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">एफ् टी पी</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;">टेलनेट्</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: Mangal,serif; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> चे शोध लागण्याच्या प्रतिक्षेत होते. त्याबद्दल पाहूयात पुढच्या भागात.. </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><span style="color: #0070c0;"> </span></div><div class="MsoNormal"><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif;"><b><span style="font-size: x-small;"> क्रमशः</span> <span style="font-size: x-small;"><a href="http://www.samyaksamiksha.co.in/2012/03/blog-post_09.html" target="_blank">(पुढील भाग येथे वाचा)</a></span> </b><br />
</span><b style="background-color: white; color: #232222; font-family: Mangal,serif; font-size: 14px; line-height: 28px; text-align: justify;">(वरिल लेख हा साप्ताहिक कलमनामा मध्ये साईन इन ह्या सदरात प्रकाशित झालेला आहे . ) </b> <b><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif;"><br />
</span></b><b><o:p></o:p></b></div></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-25570914552077894022012-03-03T15:51:00.003+09:002014-04-03T02:10:28.976+09:00LOG - IN<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><br />
</span><br />
<span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"> सोशल नेटवर्किंग म्हणजे काय रे भाऊ</span><span style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"> ?</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"> असा प्रश्न विचारणारा तरुण शोधणे किंवा तसा तो सापडणे हे जवळपास अशक्य काम. साधारणतः दहा वर्षांआधी ई-मेल्स, डाटा-शेअरिंग, डॉक्युमेंटेशन, माहीती गोळा करणे, उपग्रह नियंत्रित करणे, मोठमोठी संकेतस्थळे चालवणे इत्यादी कामात वापरात येणार्या आंतरजालाचे रुपांतरण हे पर्सन टू पर्सन इंटरकनेक्टिविटी वाढवण्याच्या क्रांतिकारी बदलात होईल याचा साधा अंदाज देखील कोणी बांधला नव्हता. इंटरनेट ने समाजजीवनात जो क्रांतिकारी बदल घडवून आणलाय त्या बदलाला एका स्पष्ट व्याख्येत बसवणे निश्चितच सोपे नाही. </span><span style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">द ग्लोब (१९९५)</span><span style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"> ’, </span><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">जिओसिटीज (१९९४) आणि ट्रायपॉड.कॉम पासून सुरू झालेला प्रवास फेसबुक, ट्विटर व गुगलप्लस पर्यंत येउन पोहोचलाय. राजरोसपणे नवनव्या कल्पना जन्म घेत असतात. त्यातील काही आश्चर्यकारकरित्या यशस्वी होतात तर काही काळाच्या उदरात गडप होउन जातात. ह्याच इंटरनेटचे अपत्य असलेल्या सोशल नेटवर्किंगने जगात नायकविरहीत क्रांती घडवून आणली आहे. अशा या सोशल नेटवर्किंगची उत्पत्ती आणि व्यूत्पत्ती पाहणे खरे तर खूपच रोमांचकारी ठरणार आहे. तर चला या विस्मयकारक जगाच्या सफरीला सुरूवात करण्यासाठी साईन इन करुयात.</span><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><v:shapetype coordsize="21600,21600" filled="f" id="_x0000_t75" o:preferrelative="t" o:spt="75" path="m@4@5l@4@11@9@11@9@5xe" stroked="f"> <v:stroke joinstyle="miter"> <v:formulas> <v:f eqn="if lineDrawn pixelLineWidth 0"> <v:f eqn="sum @0 1 0"> <v:f eqn="sum 0 0 @1"> <v:f eqn="prod @2 1 2"> <v:f eqn="prod @3 21600 pixelWidth"> <v:f eqn="prod @3 21600 pixelHeight"> <v:f eqn="sum @0 0 1"> <v:f eqn="prod @6 1 2"> <v:f eqn="prod @7 21600 pixelWidth"> <v:f eqn="sum @8 21600 0"> <v:f eqn="prod @7 21600 pixelHeight"> <v:f eqn="sum @10 21600 0"> </v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:formulas> <v:path gradientshapeok="t" o:connecttype="rect" o:extrusionok="f"> <o:lock aspectratio="t" v:ext="edit"> </o:lock></v:path></v:stroke></v:shapetype><v:shape id="Picture_x0020_1" o:gfxdata="UEsDBBQABgAIAAAAIQDI4TOSFQEAAFICAAATAAAAW0NvbnRlbnRfVHlwZXNdLnhtbKSSTW7DIBCF
95V6B8S2snG6qKrKdhb9WbZdpAeYwtimxYCApMntO3ZsqY2sbLJBwPDe+xgo1/vesB2GqJ2t+Cov
OEMrndK2rfjH5iW75ywmsAqMs1jxA0a+rq+vys3BY2SktrHiXUr+QYgoO+wh5s6jpUrjQg+JlqEV
HuQ3tChui+JOSGcT2pSlwYPX5RM2sDWJPe9p+0jy5bHl7PF4cMiquO4Hg7EgFjUBTTzRgPdGS0h0
O7Gz6oQsm6hyUo5nYqd9vCF0vpwwVP5D/Q2YdG/UzqAVsncI6RV6QhfSaP/pICihAvxQc+M8WeXn
TReoXdNoicrJbU9dzCfHGft8fKIXQjGOlyePNnOuGH9E/QsAAP//AwBQSwMEFAAGAAgAAAAhAK0w
P/HBAAAAMgEAAAsAAABfcmVscy8ucmVsc4SPzQrCMBCE74LvEPZu03oQkaa9iOBV9AHWZNsG2yRk
49/bm4ugIHibZdhvZur2MY3iRpGtdwqqogRBTntjXa/gdNwt1iA4oTM4ekcKnsTQNvNZfaARU37i
wQYWmeJYwZBS2EjJeqAJufCBXHY6HydM+Yy9DKgv2JNcluVKxk8GNF9MsTcK4t5UII7PkJP/s33X
WU1br68TufQjQpqI97wsIzH2lBTo0Yazx2jeFr9FVeTmIJtafi1tXgAAAP//AwBQSwMEFAAGAAgA
AAAhACbbjhfKAgAAaQcAAB8AAABjbGlwYm9hcmQvZHJhd2luZ3MvZHJhd2luZzEueG1stFVtT9sw
EP4+af/ByveSpLRAIwqaykCT2FbRTfvSLxfHiT0cO7LdtPx7znmhoQIhwRYpke/Ofu65F1/OL3el
JDUzVmg1D+KjKCBMUZ0JVcyD37+uR2cBsQ5UBlIrNg8emA0uLz5/OoekMFBxQQkiKJvAPODOVUkY
WspZCfZIV0yhLdemBIeiKcLMwBaRSxmOo+gkLEGo4GIPdQUOyMaId0BJTe9ZtgBVg0VISZOhpuMo
6ceRIVH1jalW1dJ45vRHvTREZPMAM6egxBQFYWfotqEYHpwq9gC73JR+v85zsmtQHvy3wWA7Rygq
j6fTSTSbBoSibTw7HU+Op50X/vOFc5R/feMkEmod42JApivptcFAPCkfalPkRnMYcdxHvBTUbQwj
qMiYpWYeLJL1laabkilnCXYPWTHnsPJ2XYNIOdTrK2bvna7WVlMBsmSZgJHjmzIdTc6i3SSKR5M4
ik+P/lbFIKGHZIaEb7EFLFF6wUEV7IutGHXY0v40RomFOoylq8ormD7+Dv4DfVm1qcGWxFWCb9eK
uHpHLz5HU/VSUF8UVL/UiGj932XpPbc8wAf4Whn2lTFGbzmDzPbVeY4SevFZbKkU1bWQ0pfEr7sc
Yp+9PXLwXgnK+mZs545hEhwOPMtFZQNiElamDK+w+ZY17QKJNfQO26e5hdYZ5ij3znMk0emxeZ4M
DeM9Sc/f4nwg6fa7znAiwMZp7ID+zr3vsqPDflZUxrobpkviF0gbmTbwUN9azxm39lu8V6n8V2mf
wtbaalie40k84s1645hZ8WxLUrkxd4DpGM/GcYRjLRPeS3w8O20lzPsYl/gEBGSB/w0nMYva/RGO
rzhUGHLUELKmSBfSkBokTrHmaYnKikOrPZl6nJZWt70J4IlPIw2oNsn26UWDzzS+zZbBXR3K/yzt
mNThtEEfBz+ZoVc/MYbyxSMAAAD//wMAUEsDBBQABgAIAAAAIQCUrQ3f1AAAAKwBAAAqAAAAY2xp
cGJvYXJkL2RyYXdpbmdzL19yZWxzL2RyYXdpbmcxLnhtbC5yZWxzrJC/agMxDIf3Qt/BaK91lyGU
El+WEsgakgcQts7n9PwH2wnN29dtlh4EunQRSEKfPn6b7aefxZVzcTEo6GUHgoOOxgWr4HTcvbyC
KJWCoTkGVnDjAtvh+Wlz4JlqOyqTS0U0SigKplrTG2LRE3sqMiYObTPG7Km2NltMpD/IMq66bo35
NwOGBVPsjYK8NysQx1tqn/9mx3F0mt+jvngO9cELrM2LG5Cy5apAyvvkXnvZXAEfa/T/qeF8i2Ch
4dk4wp95L8+J7bcHLjIevgAAAP//AwBQSwMEFAAGAAgAAAAhAOFRNx/PBgAA5hsAABoAAABjbGlw
Ym9hcmQvdGhlbWUvdGhlbWUxLnhtbOxZzW/cRBS/I/E/jHxvs9/NRt1U2c1uA23aKNkW9Thrz9rT
jD3WzGzSvaH2iISEKIgDlbhxQEClVuJS/ppAERSp/wJvZmyvJ+uQtI2gguaQtZ9/877fm6/LV+7F
DB0QISlPel79Ys1DJPF5QJOw590ajy6sekgqnASY8YT0vDmR3pX199+7jNd8RtMJxyIYRyQmCBgl
cg33vEipdG1lRfpAxvIiT0kC36ZcxFjBqwhXAoEPQUDMVhq1WmclxjTx1oGj0oyGDP4lSmqCz8Se
ZkNQgmOQfnM6pT4x2GC/rhFyLgdMoAPMeh7wDPjhmNxTHmJYKvjQ82rmz1tZv7yC17JBTJ0wtjRu
ZP6ycdmAYL9hZIpwUgitj1rdS5sFfwNgahk3HA4Hw3rBzwCw74OlVpcyz9Zotd7PeZZA9nGZ96DW
rrVcfIl/c0nnbr/fb3czXSxTA7KPrSX8aq3T2mg4eAOy+PYSvtXfGAw6Dt6ALL6zhB9d6nZaLt6A
IkaT/SW0DuholHEvIFPOtirhqwBfrWXwBQqyocguLWLKE3VSrsX4LhcjAGggw4omSM1TMsU+5OQA
xxNBsRaA1wgufbEkXy6RtCwkfUFT1fM+THHilSAvn33/8tkTdHT/6dH9n44ePDi6/6Nl5IzawklY
HvXi28/+fPQx+uPJNy8eflGNl2X8rz988svPn1cDoXwW5j3/8vFvTx8//+rT3797WAHfEHhSho9p
TCS6QQ7RLo/BMOMVV3MyEa82YhxhWh6xkYQSJ1hLqeA/VJGDvjHHLIuOo0efuB68LaB9VAGvzu46
Cu9FYqZoheRrUewAtzlnfS4qvXBNyyq5eTxLwmrhYlbG7WJ8UCV7gBMnvsNZCn0zT0vH8EFEHDV3
GE4UDklCFNLf+D4hFdbdodTx6zb1BZd8qtAdivqYVrpkTCdONi0GbdEY4jKvshni7fhm+zbqc1Zl
9SY5cJFQFZhVKD8mzHHjVTxTOK5iOcYxKzv8OlZRlZJ7c+GXcUOpINIhYRwNAyJl1ZibAuwtBf0a
ho5VGfZtNo9dpFB0v4rndcx5GbnJ9wcRjtMq7B5NojL2A7kPKYrRDldV8G3uVoh+hzjg5MRw36bE
Cffp3eAWDR2VFgmiv8yEjiW0aqcDxzT5u3bMKPRjmwPn146hAT7/+lFFZr2tjXgD5qSqStg61n5P
wh1vugMuAvr299xNPEt2CKT58sTzruW+a7nef77lnlTPZ220i94KbVevG+yi2CyR4xNXyFPK2J6a
M3JdmkWyhHkiGAFRjzM7QVLsmNIIHrO+7uBCgc0YJLj6iKpoL8IpLLDrnmYSyox1KFHKJWzsDLmS
t8bDIl3ZbWFbbxhsP5BYbfPAkpuanO8LCjZmtgnN5jMX1NQMziqseSljCma/jrC6VurM0upGNdPq
HGmFyRDDZdOAWHgTFiAIli3g5Q7sxbVo2JhgRgLtdzv35mExUTjPEMkIBySLkbZ7OUZ1E6Q8V8xJ
AORORYz0Ju8Ur5WkdTXbN5B2liCVxbVOEJdH702ilGfwIkq6bo+VI0vKxckSdNjzuu1G20M+Tnve
FPa08BinEHWp13yYhXAa5Cth0/7UYjZVvohmNzfMLYI6HFNYvy8Z7PSBVEi1iWVkU8N8ylKAJVqS
1b/RBreelwE2019Di+YqJMO/pgX40Q0tmU6Jr8rBLlG07+xr1kr5TBGxFwWHaMJmYhdD+HWqgj0B
lXA0YTqCfoFzNO1t88ltzlnRlU+vDM7SMUsjnLVbXaJ5JVu4qeNCB/NWUg9sq9TdGPfqppiSPydT
ymn8PzNFzydwUtAMdAR8OJQVGOl67XlcqIhDF0oj6o8ELBxM74BsgbNY+AxJBSfI5leQA/1ra87y
MGUNGz61S0MkKMxHKhKE7EBbMtl3CrN6NndZlixjZDKqpK5MrdoTckDYWPfAjp7bPRRBqptukrUB
gzuef+57VkGTUC9yyvXm9JBi7rU18E+vfGwxg1FuHzYLmtz/hYoVs6odb4bnc2/ZEP1hscxq5VUB
wkpTQTcr+9dU4RWnWtuxlixutHPlIIrLFgOxWBClcN6D9D+Y/6jwmb1t0BPqmO9Cb0Vw0aCZQdpA
Vl+wCw+kG6QlTmDhZIk2mTQr69ps6aS9lk/W57zSLeQec7bW7CzxfkVnF4szV5xTi+fp7MzDjq8t
7URXQ2SPlyiQpvlGxgSm6tZpG6doEtZ7Htz8QKDvwRPcHXlAa2haQ9PgCS6EYLFkb3F6XvaQU+C7
pRSYZk5p5phWTmnllHZOgcVZdl+SUzrQqfQVB1yx6R8P5bcZsILLbj/ypupcza3/BQAA//8DAFBL
AwQKAAAAAAAAACEARkVdHaTEAACkxAAAGwAAAGNsaXBib2FyZC9tZWRpYS9pbWFnZTEuanBlZ//Y
/+AAEEpGSUYAAQEBAGQAZAAA/9sAQwABAQEBAQEBAQEBAQEBAgIDAgICAgIEAwMCAwUEBQUFBAQE
BQYHBgUFBwYEBAYJBgcICAgICAUGCQoJCAoHCAgI/9sAQwEBAQECAgIEAgIECAUEBQgICAgICAgI
CAgICAgICAgICAgICAgICAgICAgICAgICAgICAgICAgICAgICAgICAgI/8AAEQgBkQHgAwERAAIR
AQMRAf/EAB8AAQABBQEBAQEBAAAAAAAAAAAHBQYICQoEAwILAf/EAGoQAAAFAgMDBgYJDgkHCQUJ
AAACAwQFBgcBCBIJEyIRFCMyQlIVITNicoIWJDE0QUNTYZIXRFFVY3FzgYOTorLC0golOFR2kZSz
tBg1NjdkdMMZJkV1hKO10+IooaTB0VdYZZWWsdTj8P/EAB4BAQACAgMBAQEAAAAAAAAAAAAFBgQH
AwgJAQIK/8QAUhEAAQIEAgQJBgkJBgYCAwAAAAMEAgUGEwEHERIUMwgVISIjMTJCUjRBQ2Jy8BYk
UVOCkqKy0gklYXGRobHC4jVjc4HB0RcmRFTx8oPhGDbT/9oADAMBAAIRAxEAPwDv4AAAAAAAAAAA
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAHyUVTTTOoopuyF6xvsACPWlz7eyMw7p5nWFOOphBvzpZJNwQ27S1adRj
dXDi+cTC9OvkksF1UosIP1FZRrCWKq2EXMOuSCmomqmRRM+8IbiKYvuY4CHLMfYAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAFJevW
kYycvnzhFoyQTMsqofqplw8eJjD9JwYqR2sOXSY6q1tO6qYg3Wzv2Attap1c6Orylq516EIuMi5F
I7iRdH8aaWBMMcTJl7RjmLyELhjiNuUbkRUc2nOErxaxoaO3HHBjogg9+rDz/wANA5mcJqlKcp1a
f7VCvgn1QQR4a8cfgLHyX5kqgzD0tca7NYz9PwlMx8ljFpxqZE0kmWJEk1TODqm6TkNvcC4aseTo
scRZs9sr29MPWsmZJRxrxwa+MfLjr8uOGEGGHV5uX9Zr3gnZ6zKuZI6qecqQIIwR6lnDRzOqPXjj
x+XXw0fqM2KarKka0i1JekqjhKliyLGbGcsHJF0sFSdYmsmOOHLgNETGUOmSth4lEnH8keGj9x2u
k8/YTJG/LlYVk/lgx1/4F6DCJox/vjf2ibCUuadqt2geQV1lYMCqFKo8Ph7uPmpl8WJjfB85scC4
3Ki6Ffz93g2Y4aTVWbOb8no2V8ZzlXRgaj6tzcT15HmOEjMLpQGvomLLokMfVN1/TN+gO51PZIN5
GlpwT6T5cTy8qnhfvqoV6BW219/f8B8Is9r5DxyFLyyjtXjO5Qkld7rw6vW7ozXaE1T5cFYf1amG
gyJPVUqU36X2zYXbPM3ERbSMiKwfnVgkiptiyy+OlVv3TOtXWL4vLF+h2x1hq7KxXWUWZYc/wYdX
0P0+p+/zHeHL/hEsFcEmczV5fH+P8ZnQmoVQhVEzayG8eGOA0gdrz6AAAAAAC0a3/wBF5P8AJ/3p
RhvN2crXeGPoiybAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAli1/uTv30f2xmy8invWSwJMxAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAi+8W/+o/dHccm/9jsno9Lmqolaa/tNr7cH8Sv1N/Zj
nR4I/wCBw32QlXF03VKJ1FJLnNuiIc6Xx1nTIUnZMb9Ue50xV4taqroH8ws7pvaZxiyVV0a+Pymz
+mcvtGEZM01atnWUBIuYuJcpYuTkQbKKuioqPTE6ptCaymKerq8o6/TTMp9FpjwRgxVSwUj/AE48
zXt6evl0Yafl5DcMpyqYwYIsXDqPZHKraCPwc+OCCNb6mnGDX7GnE6Z6Mo+mLeUvC0bRsO0gqZjm
5WzRshhpIkQvwYf/ADMPLGdzp1MXar14prrKcvKf0L01TjCUS9KWy1LUQQw1IICxLnX6traGPfOa
sqRNSRbtzLmjGKWLl6oXAvL4kE+IuHJ2jaS/OJGQUZMJlj8XS5PHj2P2kRVWYMokqKiz1X6HfOT/
ADKZm6tv/dSp6yqB04axyi+7i2O84I9hh40W+PJ28Nes3fPiPVLKXL1tT7BJkhvO/wC2fzncJbOK
Z11PVXzjcdyDwQd33/SR/R9w3EQol7bxVL3PkxuJ5JknKR19lE3dS1ToewZFxl62mCHSuMUsScen
zhRXlEY6dJuCUZvJ4dZSqkzD8wZqt27lBZPd7vR194TuH7xRjI5d4deJOq5sJq9RuS2UeaRzfS1V
VW8qBbBWpKOdIotVDqajLRSxTGb+74+VLFNRL0SpjoBwo8uUpHOU3qGHRutOP/yd/wDbpPZjgQZx
rVNS6jJ7v2fM/XB3P4aDbaOtB3XAAAAALRrf/ReT/J/3pRhvN2crXeGPoiybAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAli1/uTv30f2xmy8invWSwJMxAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAApMnHN5SMfxj3DlbuUDoK8ncOXTj/+4/SampynxVK4fzt6Bk5G21WVdQ0iriwm6bnn8MuTDg3b
hu4Oib+7HuLTk4SmUrSX8cB/NznrRKzGcLIeCI2dW5zSw/gd3CVemhixXR3CuO63qSpfPIKDP6BU
xWwXZ9eBTpfXVxLYpklpwJTSzY3Wfou6foOsriSVOIkPpT9lrozVskXvkMYuknpG0CAWytkqXTvU
Ubn+DAWPDhHVlaVYyx04sJ/30fY+mYgXSvjcipIVWGmJ18aIUU1mbE0pIKqkN1tCZSlN6ZtYu0to
+VNVL6CXSFBgzFqOZN7D1zHihH5u4Ykr1n0iu8xxSOY/olFoRStHFxBipylKqy9tL23ppzWdayiz
GmmzhFBRQnW1qqkTT63CXiPhxm4Ri1VW7Cn5WrM5nu4CwUVk/NKom6UkkyVx0t1f6+/WXnTd06ar
OFSqei5rCZp5ZVZvg5TUIciiqKp0lNCqZjJqk3hFNJ0zHIfrFOJOj62YVBLEpmy3EZEV5lLNKam6
shnSWo6Rx6vf382J7JRzUjhoo98HPFUPc1eaJpZ4kVVmkwTWs3DZ1/B3q8r2tr45gFa0pBvRKfsb
Rxas943O4OQi7UuJ3G5OcvlsXm75PisU9XEPODhETecvZCktUDWxHtEep7Goe0HBKpCnpNVjpCmH
UbpDZINeOP57X5dT9B1xDpmejIAAAABaNb/6Lyf5P+9KMN5uzla7wx9EWTYAEBZmMyFB5U7Tyt4L
iMKqlKbaumzEyEO2SVdqKrH0l0EUUSL+kP2ijcMdZYtKPziWnkMwlG5a2bWsVa8nqVJVrN1zFLmS
TQ5TKFSOfebze6Sa/J6PPH5si+UGqM8lm6Pupfyz8wwrj2UW2o49aTyqbFI7dyyKk3W3TQ+/1Gca
XjfrFITzwsi+RpR+08y31pl3uhmUj2txouj6SfIxslFvmLUkqossdIqHN0iuTIm1775T4pQfdkF8
pkptTMu0Xl7ojMgpS94nVJz1QLUyyi0I1qeTTdpEOY2snOdzo4Oyt8aObYxfLny77SSw+Yy6H1G4
enLuW0uIq1O6ZRtWxCTI8kQhN4bdbtZXjKmTVxaOAcKzO2EVibszmbCzeUei21aXgmXzVN6udCLj
mKXOHssqUuoxG6WopeHtHMYhB9RRuBZa0Y+2D2nGW+/lyGFo2bC5tr7gPSfxcwrGISZeEj6NRSIn
TWVLrMXq6tGsfFmYRWJLsXnosPmEuvdCyVFv6ji68pd2sgq1lWxW5JYiKp01FmOlQ29IQxOLVoP5
gLIhFYjlTaYZf/8AJzq3M4nA3UVoOJqo9IumZI1r4QVel3RtZCGc7vdaVkza94GyC+Z9QcuzqCDh
qgi9+rHv2iLtAynAbdHLqL+uPyZBVABLFr/cnfvo/tjNl5FPeslgSZiAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAHA3tkrXP8rW0UuZOpsVm9A3FQRrGOVw6nO1ejdk9LfkUP8A
lR6Z8Git8XMhSRx9BzP9v9Dyv4V+WOmeKrpd/n/t/rMJo+68Yo3T3cgtvDcBUycRlD6h2fRe+c6E
O6BWxV0WzL6h7tO7eUu+37rHws4IjgZqdLepOW+gxdCvoiHmUu25U1vxVdWUsdX2SEakuHg/xV5V
ejModQpN55PlEmiiS0tppTAh95L86X0LqbrV5P0u6OZFK4X1CV28NOB88Zps+YPIqXjYmehluB21
dtyuUVy91VI3CYRU4ljV6kqyepa8EZKtIHLJ0m8YqRILQdiODmR4fpwxwK7G14zpzGLTjoqJjY9n
gRNsyatit27cpeqUhCaSlKI12swksrVspdAjBr6kHqeA/KdEuqimFhVTWXcxcsccfnj8ceJu0sZR
1t2NPpY1RbtjVqK5CYuJqRV52Z6bEhDGO3MVToCFMfQUhdBx/E1nt+VCzonE+UeMZzGhBduQIwcz
BPDXj1IPl5IOvH62k/qIoTgMZYU5J0pajJm8fRakcccGvHH49fX8ZgovRNAZHtolbCvKhvbeCxdg
nBVqkhahpOOLJOFdaxSrxrvExsegLy6DH3a3KVTDgHvbwHOGJM8+MsNDxrApOGPQuYI+/wCBaD37
Z59ZrZLSjLasttRVjRZL7nU7mp20tPg+vpg0deJ2z2KzNWNzMUyvVti7hQ1w4dDEqa6jXBQh2pjY
Y4lwVSUKU5OXTj7pRg1NR8zkq1maJW8cfl8/7NJvmmK6lE8TUjk7iFbU6/0GQgrJbQAAAtGt/wDR
eT/J/wB6UYbzdnK13hj6IsmwAOXXOJnwmMwGW+7WW+7lLsaSzKMLkoxUbT0PGvNDmPRPwnOdTX0u
84Otx9HpIM5FEi1lic7wVpFZR9oxlkvRfBhO0vbNW17ODVlE2SrgjZ2Vq4RUIciZTGMchjp6iF1n
0KhvUjm3SpEqlcR+Yy9m1azMWzYTkpZdxZ1/T7WZXZKpEcuCM48pdBFClNxFYLq6DcejrBh6I/Jr
ip+09xFJyzdh6bcyqVB3TY09Vrpqn9ckbldJqLep7fMMoxyeJBnKONmnlVbxavMJBW8z8jVxu9e6
VMlpKfR2uIcfpDj9GbwrF5D76R+aCAzYZqMxjG8leQMUtFQiEdEpMkkyHSVT49JSJlIUrlxwJp9d
TXrGGst0Rm2SDNqQ3XtnmUyZZoK0o2VrKxdLyW4nuatuccxV5wRRM5yG4eLrp986WgGYWIWzGX8t
3n0zmZI4PKm1nKylKVqAkzOVKSIcNCMmWDpqsbXvCkU0JFbODcXBrV4PKDmRRtpHEstdVMX7f2Hu
JMf5XOayw7qVi7+Wvuo/kWSSGs/hKM3qpnLfc/GnKXi0dsm8J8YQc145CvWgh6brjZF3ub1hXlK2
vburvEdJSkq2eKtE1d1Gm0aGaK63V3mnoz/tj4tvTj9GdTNN+C/Y/A+A1EHUPzFHmapOoolpJpOT
1RGEoVkASxa/3J376P7YzZeRT3rJYEmYgAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAABpV23mScubjKRLVHTaTJK6tCFXnodQ5yk5y30Yc6a4nN4uIpCHL56WGHaG+ODzW3Fs52Ff
cOuZ+qPuRnXfhJ0qm7kfHHfZ8/6Hf/hp/wAjjHtXaF/btROo64coztcp+RZI8bSFL55vjHGPa7g9
NZNJVU+nenjHX2YqU2x2KV9G1x64++p/tB8njL6qltIGO2OurvZBcmvdk7vnCxFQkSiUPsYFgb1T
eYpn65R9LNil8hHNwZdtysoxvJG52Um+UwJw6O6I54sXikJYpyr4plrxtxG7boqnSeePxFetut6x
e0OLGfJ/9aTrmj1FeRj9TEt+s7nU/HkbOmlZxEo3wPr3G7Nq9AxTFEDPqlYJpabuuTtKUW/vaMWs
UChL2ViYaPqgqirrMXBvRQVzVObPpCg42oDYn3p1S6nEY0WNuXjU5T6jNtO+R7Osg/l84VXBonso
niUqmUrRcypSLGyvqdzuIrR6NeBaDqgj7C3tn9E+S2d8nqOT3sVdR93/AG+/HBB4PuE01JdnNznB
q+22W+r27CtbmU3MP4BivERCSK706qpSKkPu+j6yPZKPaDgd8Eajsr9qqGmHS0DJ0lBzFo9eBGDt
9vt9/vnklwmM9ZxVqaVPzRrBG6QVj7HbjU7Gg7vdntlAp3Jblpoi0LFGLc1bu+fVFIIEw9vSCmOo
/F7piJ4aUi/MTAaTzlzB+Es5Vep7nswYep/X1/5nZ/JLLvCnJGk0V8pU563t/wBHYM33knHR+Htx
63bempyDWF03DgkWe+uDCtuXmhFX5/mw0F/rMMXbEjMwZ4+ctF9cKbWw9ppIME/pn/SGHtSnyHNs
ZZzuTfv/ABO3y7rDz1Bh3jnwQPAOQyAALcUouj3FQpVY5pKnFaoS6kidikd0lw6eBXTq6oA9U5Td
P1RH+C6kgISo4vebzm75sRwlrL29ChTFAHzZ0vTcXBq0vH05BsKbOQ6ZmCDZIjfQfrE3JS6eLXxA
D/G9J0u3cQzxvTlONXkchzWOVTYpEOxRMTToSPp6ImnugDyp0XR6cfFw6dJU4lDs3XPmTVNilumz
gptW+SJp0lPqP1wBdAA8zxmzkGbqPkGqD9mumdBw3XT1kVIbhMQ5DACi0/R9J0em7b0nS9OUu3cK
bxUscySbkUOXv7spQB74+Hh4fn/gaLiovnTs7p1uGxUucuD9ZY+nrHN3wBRk6DodODdUunRtK+xd
U+/VjfBqXNFT6tWs6OnT1iAC7QAAEsWv9yd++j+2M2XkU96yWBJmIAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAcdG0judnXZ30rWyl9ahmHNGkUUlqcwik+axEhEGVPuFtBesqn
5I28Mc+seqnBupujlZOlNZMl8Y7Eevjpj1+Tk99B4j8NOa1glOMGVSOfiWv0MHVBH+nk7f0+wa1C
sMJrdIc2Sh6XZE1uVN50rg3nGMOxKuFo6NxP9n5ccddePq+TAj1wTnJ5Z6yURi6cKTQZTd8SnmlM
YcBbklreCaK3PWMVa/ruPphGV3LhJumXjMY/UTL2TG/c7QrkzmaTVLkN/wBG0ms/xS04e/v+whGJ
kFJpnjLrprEI6OfSZzwqqGw7Rv3BAslrqV42bNGeDVaxh3PkPY4TJgXlXx5CaPEMlcjUcfkLcdQt
Mlj5Wo6hTSa02yJvlVfcMp3Uku8Y5uEohHzVskltq27LOzfPolU2LLfx9X++P6MOvEmbJ/s488Oc
aUdVzbHL7XJYWWX3yMm6Ynj45BDh0lI9caET8hdHVNyjTGFVyxjdezp1Ahr9zv8A1DfDqkZg6SSl
kmbRr4Qd/uY4/Lr/AK/06Tvr2aezCtPkRtzAyLyHjqkzDvI4vsiqBRTnPN1jE6VBgYxS7pvy+bqP
4tWI6nZv52vqhWxZIKajHDHmQePR3o/lxOzmUmSTCQp4TFwncfcvO8GnuQe/KbYhpQ3yeJyzZu/f
DVu49NPUAKA5o+ml+vFoE/B4mJ+qODZUzkwXUKCvbWMUw6B8+bengU4x9gwOfbcS0puinUQ0cP8A
GQQcop6NXRaD+M2kYqrS2c6LwsYcBnAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAASxa/3J376P7YzZeRT3rJYEmY
gAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAWvUDebewUw0p2VbwFQqtVU2T1dt
zlNmviXSRUyOom8KU3IbRqLq5OTlw90fGyicCidznw+/nOF3ApGn0XbOd6/eyMzoXXq6UrF9mktt
deXenwxWeVGxeximBMOqQqKPOUykL8BC8hR6CUDwq6Sk7DBgjK40IPU1FP346h5d5ocB6rKgmeMz
eTSB0p6+McH1YMII8IC0aQ2AldzyhMLxZo42IiD8uLhhSVPnMZT0HjpTh/NDjn/DXbYcssl+j24/
9tJJUV+T52dVNaZuodOHg0x/vx1PuGBVO7LK9N9r+3OsvYpSsKUy4UhVT+AwuBWiZDGcc3V3C/Ny
Jppc+V3iS/kykJ7mo5BfnvCNl0tkDV7NMbj1aDXswe/MNfM+CotNaxfJyZPQygj1NePq5n3/AKGB
oJzVZa5uhs41x8q724zOpK1papiQDFjGM11k5hyroMgqQyZT4qujlWT1ENxJH6L4Bis61ldQNkpn
grGjB4I+59M2K6pKZ0vEpLUmu0x+eNPHDlw+TBPTpgw9Tl08uPLoJRrjJJmps5VFvqEupbSpLfVR
U7skbTMfKtzt1p90Y5ClRaFMXp1dR0+AosLPMOQ4pcj9H65rl3Tc4u2uK3GvH5rMZuAy6/wdPNpX
0gxe32naVsrS+vHF0U7pKSf4l+4oNzGT+kqQa2qXhLU6yS0M8I3Sn1IDaVN8HCqplHpdQQMk/X58
f1IMf4x4HUnle2cuVDKlRMNS1BWvp2pplusR0tUU+xQeyblzgXk3u9Mn0XueIqeBC4cv9fT2us2J
zULm+9V0QeCDsHdHLrJ2R04lhsaeut3o4+3/AOPUM+iEwTwwITDkINbG1z6AAAAAAAALTq5BZxTc
g3bpLuHBtGBCJ4ajdco4HXYP2jj0hBvgCZ+08p/ZzCIsqkptGA8ATP2nlP7OYLKo2jAeAJn7Tyn9
nMFlUbRgPAEz9p5T+zmCyqNowHgCZ+08p/ZzBZVG0YDwBM/aeU/s5gsqjaMB4AmftPKf2cwWVRtG
A8ATP2nlP7OYLKo2jAeAJn7Tyn9nMFlUbRgPAEz9p5T+zmCyqNowHgCZ+08p/ZzBZVG0YDwBM/ae
U/s5gsqjaMB4AmftPKf2cwWVRtGA8ATP2nlP7OYLKo2jAk+3jJ608Mc8ZvGuvdaN4mYvLhxd78Qz
GiOjrMN5jp5cCTxJGIAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAFMkMH
/g594Mxb4ym5PzfFbDlT3unh1cnJw8oA0f5HrKWpXzbZh78XfoKCp7OC4kcDyDpx0SaZ9wREx49E
xtJejJ5bypkVU+PjONJZFZz1c5azSi6sddOg417Pcsx7mz6n8/bLJXmXMhTfNahlbX0Opr9/19f1
zJDPvdaxNHRNJVie6lEUxmIpByrJ0XjiXF+6bLKpbtdFRuiRUyaLhE+KRjmKT3euLRXMrSeo9A6s
Okd3H29Efrwd+DxmVTe0p449FroR9v8A8mCjnbiSpKYhmjezELjX6vA9M+fKtY9kfEmJi8ekyaur
lT4Sra+PDgGjZRn/ADfHDFJ9LNSCCOODadf4tHGnzY+5HHB9PmeuWxbL1rir0Lr6HfMzKXqXaf3v
YMJ2GdZe7J0a6QSdMn523OnMi3VLgYqpEirPU+rjh1jEHYtm8fPE7qOpqYlMVTlbboVtfFQyLpSx
mbFBwitXOd+dmG3DiohD0FCMjecUqqqa/wCqJRNo60cqpFru2unokv3k5Q9t6ziyHK+v9diojGL4
jPGUEXR+Zjkxlpp+a4YUa0HnTLLl7XX6QlsJSjM0EuVDXrNH1NSUZJNety6C4sysFtGnh8amJvh1
Dn1FD9XUtGi2V5jH5mYxvgaWqyxdduO0khTr+CJ2e2Z6/wAe/wBn7A+9IcXRnqxqe/jTHFzIWioB
62w+Kiq0VWcY9bsOGDdPu/GB0g0Jngkb11LCIGdTuXq+bNgTDjcMkoyS+iizequDfmh+bx+rZALj
aZ5LImo/YdWt4F7V1eXRvYusaaloBdvq7/PmyReTztWn5xxcYJGXhKHOPVhyGX1CXMttdOHwnrZ1
3R1xIHHxYPYSSQet8eXz0TGKMtJTSYayKifWSAPpxgAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAeJw4bsm6rhwqi3QTJidRQ+OkqZcO0b+oAc
nW0Kzdku3fGpEbFzkYhQyDItOzC6OrXU+6Oc2rBZMxTIad90apePRimf3D4YDodmtl4nXM+dLJaz
XYoLMEfz0e+j1/GjhzPrxnYSiVuKWqV7n6/P9j+stTJJku/ysa5TYL1a+pmgI1ojKzGGDZxi+TKd
U6JWzZVYuKJzmM2U6YpliE8/qDaeUUvSjussJfsWp2+ZzI/8GPvkbWM92fkwVvHUJZfLnZuwFJY0
bayhoWnIdXD20bdYHXkPGbHlcKm4lceLHrDsTJpO1YpWWaepAaYfTFVypeWxJySSTTTTTTTwSIXq
l+wJUxD7gAAAAAAAAAie61m7V3vpZWi7u29pS4dMKcuOLSVZkXKmbHDrpGN40z+eXkN844lUcFDl
RWUTx0onMrnf2Rtz8pziVzPZAq2uLFwUYRRzIwMdJuCzEC36xlWThM28dIF8eohulITD47sQDyW2
umQLVLZukr0DgZFdu/VsPKxFuc6BkanphZQqCFcsm5SPI3l5ClxfNkylKul91SLvfMW90Gc4+eEy
pz5g6oKcqOArGAiKppaXjKkpySbEdMXzVUqqDlA5dRTkOXxGLjhyCyFQLiAAAAAAAAAAAAAfM5yJ
4az44Ew+ziAPoAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAADRxt
dc2EhR1PxmWuhZZVnNTrTnlTuG58cDoxpjaSNNRepv8AEim8+5eLqrCn1TMreFkulHSe7jeWNM2U
vL3LZoL5Ula1qq/awRsTPZt4nhy4x0anxKH6ptBja00k/uqiYq0tZ7SrZLjOZnsyV47NKOpGnaCp
aDoukYlnCUxGNSMmDNDDkI3RIXSUmHKNppI2zTqqtzHSXYOY/AAAAAAAAAAAAAAABxdbbLIdG5db
rxt/rXQCUVaGtXZ0nrNsloQhp3QZRQpCe4VJcpFFSkw7fOPcLowwqs4Z2+nL3IJniqlYxJQ2GufS
XoK4Ufk4ubMru7eVE4PjR6q6vBCSuOtQzQhzfFOeyT5b8Occ0meehOGpZdc6c69RZClAAAAAAAAA
AFDPPwabxRgrKMUn5eskdQuB/wCoAYl5rqjlkYik7eR9N1RKNpo6q0jIw6a5loRs3MliVwXc44Ym
x3yyHD3d4JuTwaYr2Jv/ACDlDbBy5nSysEGLfRhBBHqaFo49fTBz/Uwj+noMqKYYKRFPQ0eo556u
kiUh1cO2btG8YjFsdMRpKdO77lRbDDQXQMcjQAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAAAAAAAAAAAOIPM/dZe91/7s3PO4XcspSZW5gY/AdOPJ0LYnqokTGn5k8uq3jdksZ2mqSJ
vF2LdqWkPay5N4njU2EtNTGEO1OonhyFZtkimMYh/d41nChTf7vgLhSrTorxRq2d44r2DduLgUwA
AAAAAAAAAAAAAAADCvaAWFRzK5QL5WtSZYv6gViFpSELhhyn8JNfbDbAvpqJYJeipiMN4jcSMuXO
7a2k/npQcxKU3MRdQQb9eLnGDtF8ydIcB2zghtSZyeeUxBSzZp/SAyvXoZ5h8vdnb0tCoomqOn2k
i6TTx4W7vEmBXCWHoLFVJ+IXlBS4npNWO0bStoyBHOcQAAAAAAHmXUTboKrq9QhNZvxACEYyJh6x
ftZlymxVkzKYHk2K6enhw1FIbQb7BQBz156b/wCZ2g9odMQNA3IqOhW6mEPFRCW81MlWi5S8qhkj
cJulVONpSCXtVGGlY9vuC1lLQ83yeSeTVjA6xwvRqY9/Wg82n2MDpvjEHbWLYNpJ34QfJokIqvyY
F3x8C+M/4xq9Xl6jxHdrJxqqKpYakGkrg/JwgAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAAAAAAAAAESXvqN/R9mLu1bFKLJSkXTMpJNzJ9YiqTVRQuJfWJgMV2pqJKYmQzSuKp6Thq
GoTfB2E7OGExp/JTYdmqngkdVi7fcn4Z64WL+ipgNnSNL4qkabqVXS/VM5xNEGAAAAAAAAAAAAAA
AAAAH81zMtQra2OY+/luWLXmzKCrSbiGxeLxoovFU0tGrsaSChLb02myXupaTr62C1eOKwyGNIBy
tgphS9XS8Gj5iZ90+5PpPziyyhboik1IjodG6kTBBAAAAAAAWjVxnJolRswWQSfqnIQhFFNG9Lgb
AxilN9nEuGIAh+r7hVDTNqbl3BZ0a+qCrYKHcqtmKKHI6kXqaBlNwkX5zbshcPnGSwQwVVsFqoOn
U5rPG0sdq2EV1YII4/NBB548f2nFZdC4956xewzG9NT1RKVTE60W6kqmYrluYyms2kxuLynEXu8g
3miikluD+oeiKIpuXJKq0ylBAgv14QdnHk0fc5DcPlr2z8tR1PwVG5gaJfVOmzRK2JPRRsN8oXDx
FMslj2tPdFOmVHXemQ6jzozr/JrNZg5VmdIurOMenGzH1fQx/wBzd9l1zX2ZzRwkpNWiqVWYJH4J
YSCCiBklWR1NWBSnKb4eiP8A1CkTGTqtsemwPMLODIyo6GdJNqhSt4qadT18MPP+8ycEWaiAAAAA
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAACG8w3+oW9v8ARKY/wagwnO6UMiXe
Up/rOHMakN8HYfs4f5FFgv8Aq9z/AIxwNnSXyRM01U3l6pnCJohAAAAAD5KKpppnUUU3ZC9Y32AB
ghejaUZHLDFcNLh5k7d4TKR8U1YyHcGmHqJ+6o3Y4KqJY/hMCihTzM2RS7yh3B/lz/uFIm+ZEhY4
dO5g+9/Awql9r7W1xiYJ5Rcjd+7uMT8CdQVUdKmofHunI4UxVwVL6WKQ1FUHCVYpYaGbaOPH1tEH
+5Tv+Kjp9/YzBVTDxx8yAgOqLt7UC7unGvszVgcpUAphuzxdAwnhuTxJ57h0Y5Sn89FUdeqv4Vz7
DrcwI+x7xn6xllYvsOmcwNfY55JWTzOpmKt/mbozKNmgraFvlA1g3cr0ZXrdmWOdYropHUO0fIlL
gUx+DSXHDkx+c42pwf8AhE8fuuLFlb/rn5kc+mksmaUmnKt+BbsRm/sdyzdAAAAfz1NpnHoR+ffN
S3aJ7shqtcr8vnn0KG/SOKTMt6bOk/kqR0AfwdKRUUy+X/isEuVBCsklyq/KGOySKYv/AHP/ALxM
SDdFaqrfYHRWJ4qwAAAAAAEe1xSr+f5g8jHSCTxDDEmKC2HROSYnIbEp/oADWhnrz9p5GqpynUm9
aRsknUM0q4q5I+Go7CBKXBNRZI/fIs5TMXv4N1MB2VyD4P6lZsZovhyYowYWf0rfJ+77Z12zwzwT
pN8xRxw03o+f+iDq9/YM7bg2PsLmCp1FetqCo+t4d4gVdu7O2Jic5DFwMU5FS4avcxwHXpN04Zq4
o4czRyHcfL/Oao6fx2yn38aeH6I+Yas70bEu1FQGcyllK6nrdyJuMjB97baau7q6xRZ2dbq+mPQH
Lf8AKbz9loQqdrA6g8cHMjMxNnZlIlso1mJulKscwsnXcvOuJSUdsS8CieGlFuXDH4eRJPA35TEQ
1QzjaltbSdbuGLwgEcw6nSfy3COBoglBBBhH/nGp9vHE2GCBOqIAAAAAAAAAAAAAAAAFo1dW1I0J
BuqjrWpYKk4BAutZ5JOiN0k/vnUxwwwH7bNVV1LSGBjrrJp70+9LVNT9a0/D1VSkuwnqafoFcsnj
ZTWk5SN1TkN8OA/Ltsompiithyn6SVwUwu4Fzj4cwAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAEN5h
v9Qt7f6JTH+DUGE53ShkS7ylP9Zw5jUhvg7D9nD/ACKLBf8AV7n/ABjgbOkvkiZpqpvL1TOETRCG
Nl4c2mWbL0VXG9N87Y26eFTwVwYyEskR6qT7KTQpsVlPvFJiKzOKwlkvw+OuYYCtziqJZLcNL1aC
A1v1LtsbKVCs5hsrdjsxebCcLhyJuISn1WEVib7CzpwXepfmMRqSb8IiUJeQpxrfY/jy/ZNeLZyt
VOiljVV1j+iD3/gY/VnnM2oN0ir4RbDLRklppbjSWfuvZLOpE8zTra6vwiJBpKqeFC9S07pt9uP3
+gYS03q17jp6JrB9eMxXquzTK6Z1HGaPNdmgzUKGPvzRB5LwJBa/+rkzHL+b0DrPVXCE2nfqqr/c
MX/h6k5/tp0sv9iAv2g6TsvafdfUjsZaug3CXkn/AIN57IJf9rca1v0hpqZ5tzBXcpQQFwk9Nytj
5E1ggJHlK4qOcUxUmJ6WkNffVGtplPn73fqxlq20p5JD3RBWReMWc1M++t62svmGhUFjS9vK4iqi
5CYcSrTnBCrk9boxubICpOKKjSWNYZtYW2qUzR/6VWCM674KbjZ+Hip+IcovIt42TdNlSdVVI5cD
FNh98uOA95EVrieCuBu5FW4ndw85XxznKAB/Pd2nv8v3NR/Slb+6KKTMt6bPlHkyR0I/wdb+S9e7
+nhv/DmgnpFusCpVTvjoREwV0AAAAAtKqqnhaMpmoavqJ6nG0/GMnEi/cH6rduknidQ5vmKUuI5G
MtUduE2iPLGpjhBh+vEwphMkmzZR0tjzIMNJqosLtp8nN41GEZVExO2WqVfDkwaz6XQYf9pJwDtV
XfA3q2U9K3T2pP1Ov6h1rorhaUnNuiWUsR+v1fXMUNsLk/WzU0dG5ubA1ZF3DeUzCcylIuNdFdkf
RpFVVt83xTNiXWTfKHNh2yDZPBFzbgph3jSs/SxQ2iPDGCPHDRoj0YYaOX9RrnhR5XxVOzTqaTK3
rMHm8HWavsru2Iv/AJXrHtrNsqepu4qTF9qhZGacrYmjGJil1NTELxHIU28MUdnMzuCJIaknPHS6
saNzt6nfj8Z11y44V03kEo4nxTvRwdjW83qFB/y6M8ufi89t7IOLwy1GsKpm2cV4OpXDweik3VOQ
qypzl6QxSJ4KK9YSEWSVEUJJnU8haXMUINfpufiY6OdVY1pN20mic24Fo9Tmcz3xO3SFiWsDERcK
yxWxaNGybVLWfE59BS6cNRsetj4h4uuneKiiiuJ64tWltO1h5ivD4ZAAAAAAAAAAAAAARZc679sr
MU4rVt1a7pegafJ9dSj0iOChuTqkKbiMbzS8uIzpbJ3T5WwzS1zDdvEmyV5Y0aZotunQsG0k6Xyv
Uq+q+dw1p+yKYS3LFPz26OreK+toG7KXyQVj6aZqaMP0GvJvmOlo+J8pztXnv/ePMHUalV3fuBUd
bSeBznSI6U6Fty9hFEvRpE9EdiJPIWrJKyyS1DVsymarlXpzpU2GWZJSubP1jl5qF+q5n6TX8IRW
9PymUi18fGQvzJK8uH5XAdas7abwRdpv0epQ2zlxOMFEtj8BvvGkjZAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAAAAEN5hv9Qt7f6JTH+DUGE53ShkS7ylP9Zw5jUhvg2v2Zzq57qVsVb61VjLMWLtxRUS1W
ap1xXdQGcYSZTrqqb5vHNzEVS06+0VYasqrPZ/KfiSKUEGp34zpvmHV9RccKoMkoIE/HGRdW8rf2
7WB/8pPaEXprFmphu1qfts2Sp2NUJ3DrIlLvyfhEh1wqnhBuXHIq+jjw9TmGslpdMH39qP4/Yg5h
YtH2ryx23U5xQ+X2jn8xvN4aUqfXNu1D9/Q41IlP6JRo6ZZqK/8ARJHLLaUkzbcNfr88ml5dCsH7
NKPUnl2sWlwJNWntdFMncIQukUKZVhNHO/VLhxmW4nIbxTeKK71TvCqrIi+e9OQGFZMy8epKQ9wc
Vk5bx705ALJz3z3pyA4rJz3izboU23uHbSvKIcdLjIxTloT8KYvCf6QzJM92V2k4wMKfsttYKsvn
IDdNsmbxLXlyF2JlZFRQ9RwTE1JShT9ci7E/Ny4G+fFIiBvxj3cyiqDCYU62X/RqfsOXKac7dIkv
GnzPqGysbRNkgAfz3dp7/L9zUf0pW/uiikzLemz5R5MkdCP8HW/kvXu/p4b/AMOaCekW6wKlVO+O
hETBXQAAAACB8wdmWGYCy1xbLyVRTVKRVSRp4ly9jsSc4Sbn5N4QurDk5Dk5U8cO6bEWmgquUkM5
azpFLBSNCPCPRH1acOXD9/7CqVrTeE5lassVU1L2By4X52CWYyh+dSVkaypi8cLhiY+DJ3/F7/T3
eQ3Rn+kPTyhOHVIH3RTlKNrH9eA85az4FE6bYXZMrCvhh9CP9/Iayl0842Smo1W7hO79hpUih0DF
PvkmjnvfcVR2QwxpGsm3oncB18WRqyj3XpUD15Z772RtfW7uqr3ZZ6YzAMXDvnWODt8qjzI5ld5r
SRL0J/WKOHMmiJzMmOCMlmkbE+ZcV5KJQ+xVnLGF0dZezquVkbzFNqiuFlty9wlsaugsG7eVVXgU
kXDJRYhsSpJOC8uvhTx6uOA8q+EJT9bU/EixqF/fRX04p8/zYaOuD/M9N8iZ9R89TUeSBhYjg6+Z
/ObZh1kOyQAAAAAAAAAAAEXXSu/bazFMPKyulWkFRFNt09R3D1wUmvzSF6xjfMXlGfLpO6eq2G6W
vpMR28SbJXlsTQDmO28bduvKU3llt1g/T4iJVLPq8PppMil/vFPUG+KcyL09PNFfoGsJtmRj/wBG
lpNBd57/AN38wdUOawvBXc5WMwY+sm/V0JNvMRRLpTSJ6JRvuTyBqxSsMktQ1xMpkq5VvrkNCWMA
ADJvKBmPn8qt96Nu3CKLLMm6nNZZqT69jz+US/bFWqumkpkwVZEnIZxsLq8d8lJVXB1xTFP1dTL5
KTgJNkk+ZuE8eUqqKhdRTf1Yjok7aKJq4oqnZZFe4ndwLpH5OcAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAhvMN/qFvb/RKY/wagwnO6UMiXeUp/rOHMakN8GR1JSCnsbhk1FV1NCHDvB5fZy//ALQ69s6M
5hLfn517ZdqUh7g1TZKrfPUnKbvyio4rJz7ZiZAW9y832ubgkrR1sapex6viI9cN+bt9Pf3ymko2
DTuTdRTrDSzYR6CXZy1053KRm/QOzHunJ4JOa/ranaUbdtBomZ6v/XwlHYmnuBHOXGGmZuYUftlq
ZUep6czQozZ12AptMik+jUlePO1i+emSTx9RHSOwdNcDykmeHxvXdf4kf4NBZUKVapkrO8muWh4z
5njaiCbE7yCipD/SKcX1bgx0KonZ2CDQZWMka9Vo1X5v8qH1B+Z1nRj57JW5dr7g6TrHWpFODdUp
j9shuyOgfCN4OXwT/Ocsw12Uf2CrzmWbN0yPYMH05AdTbBD3j3pyA4LJy3jKjYrVvhR9185eWR0v
uWJJZtX8Ih/s7su7cafvGwaYfjHqzwN6nwdSpVnj5uX9nMILKtbZpm/lnr6/1zofHdY3iAB/Pd2n
v8v3NR/Slb+6KKTMt6bPlHkyR0H/AMHY/kvXt/p4f/w5qJ6RbrAqdU706BE3bNU+7Iuior3Sn5RM
FetqdeJ7wPyAAAAAc+G2oz4XGy+vbVWWslVT+ja2d/8AOWakUMCa0WRD4lQS4vgOoVQ2PzJjvVwO
8jJfUMDqczlK4hh0cGHr8n+n+p0q4Wmcj+QbLLpOpqLR8/HR+795tIy203cm5GWe3iecCLomubgy
cak9lmqkUnuEt8QpyoqomwMXeF6pscPsDrDmBMpfL6jdY0lroN4I8cIOdjp5MdHWdjKGYP3kjS+E
uECi0fq4GrvOfkD2XLGvqepKsamb5XLmVE1WfRS0Y53LJxoNpMY7c3RdY/2Sjs/k7nxmYoxVesk9
uQR7ev28Drdmzk1l0k6TZvVdiXW6tHYNiGzzyfQWTGxK1u4uqG9dvpSXczzuZTbYJc+KroKhw+ai
mjh/WOvmf+a6tY1BtyyVnUg1NT7/ANvE3pkjlYlSkn2JFW5rxa+sZ9jS5uYAAAAAAAAIeu5fS0Vi
afxqi7tf07QcN2FHq3GryfJpF5VFMfRLiM+USF2+UssktcwnkxSb8q2Og58M2e3Nk3ij6lMpsAgy
YeTNVEy2PvVCd9u2Np0flBv+k8k8d9NfqGspzmPhptMjQxc+9d271zatQXWuLWFwJPsGlZJVwRt5
iRDG0pE8wo3pLZO1YpWWSWoaxeTNVzv1SLhLGOAAAAAAB127FDNEyufl/wDqDTj1DGs6IxMRpgdT
jexSqpjJH/JmPuvzY6lZ0U1g2f7aju1zd2X03utLHgN3Y04bCAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAIbzDf6hb2/wBEpj/BqDCc7pQyJd5Sn+s4cxqQ3wTDT7zdw7AnmDzPzaR/5jde2dAcyFvz869s
uNKQ9zlxGsLJTrxsd2ZjG2tRX+k2lfR8ZIyiEKq9hCPcC7pNcqqWBuA3WV3Z8NOP4Udm+ClLJY5q
NXjJLpNTma/jL9QVpR10x0aRMpFyzNN7CvGcgwx1EKo3UKdPxG5Dchi+Ll/+g9P2rlNRK8j1G7E1
dcp1Vyj+CpefnYxh4XkmbJZy3a7zRzk5CGMUmrx8nLyDEnDxRs2UWRT144IQqrbT0nP1VO02zHzz
vDCENSNDNSH8gyjd+fH0zLmPh9HQPMGe8MCrXCvQaiH0Pxmn1q9cqdWBteyS5iJTMRap1M1OkwTr
OMd8xkTNiaEnHDqTVwL2dRfg+Yd1ODtmo5quS4rvN+hHqR/rNhU3OcHzbTiSNmppFvW2XW7kEpyb
3CGXfIcnwLt/bCX/AHiJRYc9qbTm9Jv2mPnSxj+pz/8AQkJ6jcaqYHMISQ90eKFg01fI+g78WnqC
sH9v4e4NOP6waqHQVYEc9LrLxGITvae1pG+Kr4K9eSiTJVBNJXHA18f4zhRnySqtm6S3lor76jW0
lywV0qri1gqyau7eyhurvTrF1NNf5bm4u/BFqTYp9Yx7/wDOQ6TrBnVDV58/zDomqjPrk+oa97PL
jVmYO3EDeVbSmWGdPdByKm06UTq+TIqbXhpSMbXj9gewSNIzNVrtqKXRm9lqpYpOdiWV6QyufyUd
Gx7iTkXrRjFpJmXVcKqFKmmnh4zGMbHHkwLyfCK8pogwLEkkoopaS6z+flnurC3tzM4uYW5FEzLG
vKdlKiVXYvCayMlUi6C6yHLyGX1aOzoJ6Y6f5g58JJOlUJLz/X7h7K8G78nK6fS9KaV0rGhB8xB2
/p+D7/sEEQ91LmU/T7qk6buDWNL0wuvzpxHQz1WPaKK6NOs6KJi6j6SadZh11mWYU5fb91GenFH8
HSiJIl+bJWl9ODXj+vGeaPuJcSLeeEIu49fxcgTqLoTbpJXvdcqggUZw/T3Csf1zYTyiJM5SsLsE
o/8A4YDO2wW1dzt2CfMio3VfXapJPysHWOuQIqTV2XfvhM3d6T1Bsils8qiluO9vweudXM1eAflr
VKXkGwr+NtzPsdg6i8jG0ssnnZjcYCNOtby87Vvgq+paRVwxOqTDxGWZK8ODlL3fHhyHLy8RcB3M
y3zaYVGnpR5i3ngxPEbhOcDqo8tlcF1/jMuU7C8H8/gj/ibLxtQ6lAAcYe3Xp6pYjO01qp8xXRp2
SpeOJEuj9RXcYn3pS/PgY49fOA/M2y1G7GjvIFY9c8m+Go2cp1Wm79Hag1P3/wCptmy47cDK5Uts
oVS+Ui/tZcZkgRq/YIRyrho4OUpS75sZMvUN3OyOqWYXAqqltNFMJNhfQ5eXz4afGdpaE4XdOuZa
njM+hW+Q0o5tL3O9qXntt3StvoWUJRS7tnStPpKJ8i+DHe7x47WJ2Pjz+gkmO5WU9EpZY0M5WfK9
Pz1o/b7kB1LzJq9XMatmzeW8iPYg/wBYztsiopnDRkfER6ZUGDVAjZAvL5MhC6S/+7AeM66sUauK
yn6z1rRRTTTtJFYHwyAAAAADHO/OaaxOWeA8PXiuDC0qQ2HtdnrwVevPmSbl6Q/4sBN0/Sz+ZK2W
Seki5lN2zPlWxNBWabbpzE9Hv6VysUfIUo3VT0GqKoEy86w89u3TMZMvpmMN8UpkiknhemqprOb5
kXPIjQLXFeVpcupH9YXAqicq2p3R94u8fKnVVU+kN9MWKLVHZ2/UayXWVVVvrlpDLPwAAAG1DZ87
M2azpRNRXGn7goUZbKOUVYJFYqpKyD2QwS1FKchim3DfAxyY9XWbk4RquvMykZJjYQS11C5UrSHG
PT47s1r1HRFX0XWdUW0qOGepVvDTDyEeM00zHVVdornR4CdvXo1lGyG75FZHaG+OlPEp6yCqStgk
e6mXO8lk6Xt9Vl2KIfUGzqjnKkS1fKEI7USR0aljolMYyROmT6wj5bP2r5VVBkrr6hmPJO6bJdN3
yEBOGCZU5Lb/AD/LTmStjc9B+u0g0JFFpNlTw98xqqpCuS/R4xVazp/jOXqoYdZNSKY7E6SWxO+m
KlGc1GsZeLcouY9yiRygqTqqJHLqKb8fiHRNRPU5DssVYfkAAAAAAAAAAAAAAAAAUeVlY2BjX8xM
P2cXENUTuXLlyoVNJskQvKY5z4+IpS4fCAPsyes5Jo3fMHaD6PWIU6S6JymIqXH3DFMX3QBUgAAA
AAAAEN5hv9Qt7f6JTH+DUGE53ShkS7ylP9Zw5jUhvguCl5xOQi+jV6Ruus0V9Mh/3d2POHNpn/zG
69s848znn/Mbr2y8k5Aa2slPvHvbyCifk1cUsRxWTmRWOhnZH3LwqOzta2+cKYqPYKZwdJ4G/m7k
vLhgX5sFElR6J8Duo8FZItLPmI/vm+Msplgo1UQ8BtzUIVQhkz+MuPiHcE2cck1/7YT9G5h7n28g
oKUlToTCyjJBo2Msbm6vSJcJfTHjBmPRTplUbqWIJcmudb5wzVSfqom43Zm2QudaelbgT9yId9TG
M4u0xYxzrDSvgRIhtSpydnE28w8Q7wcFDLaaSRq5eTNO3ivqcw2dQcnctU1FV/OZPZyLpxFq8vVx
pWRcoIv5GOWh41LDruHDghky4FL8OnA2JvxDbOetXpSmmHThTtxw4wQ/rj5Cx1JME2zFSLE4s82G
Y9S09L+xOj36CVyJRA+6cfaRp1TOz+f2E/P4/ixofgE8Ez4WzT4T1Al+bUOx/fR/gOtU4m+zJeuU
uz+xYzGXcyrsMwlP1GxpK7j1ckrSlJSSpmjiSjNGors774h0qpxp6ux1vKD2Yn2bcrbP+K1ktdDs
R+/gJKT5Vv3LDbe/4DFGpM0N7KDi8bZ3jpeo4K/FFzjaVhn75Mrd2xkG59RefI+b30+v+mOrE34B
dMOKtbVbTythpr66yMHYj/wfAU6ZvFdy936EZNuXvZN5pM8Ni7jZs3FbsWFZzb5Z9S7Op9RFa/Pv
Tmdu1XBvJEObgRObgOfzR25qPNSVyl+lLLXRp9v1CyyHL1/Nmqsz+p65bM5n9zw22tLK5Asy1RXE
gKTYuioPU5hIx5hu3JyaWSzg3KZ0w8WBuEx/c7ZOAaZ4QeQ+FYyZVemXVhSP6i3qeoduOBFwoJXl
nWST2s2G1Ip/XR/voMO/76hD5DoLoNXbRyg+aKE1oLoKaklC98hyjxDqmkJpIH6ssmaVheA/rxy4
zNkVYSZKoKfdQOmq3fgArpfSa7MZbL95jH7lhY601X3HwQPoXcMW/tRsbuKuFNKJfpCxU5RM0m39
mJa5q3MfO6kqOSv1M/ga+p3/AKnbMoKo2UO0GpOIVm5DLrNyjUnGZGKk2r1x+ZTU1fRFzd5JVMmn
dwbcpo+UcPXKV6rZRmlv24I4IDCSHl7gWkuAxm4h1UdtLoU++IugruztHsS6J3yKF1F9Aw12iu6l
rq/uF4Ds5MpbJqkldhbUdMXUHtwRwHVHIbY9ups/ofMJDx9OOswDeeaUnKQK+ojfGRwLvlFilLxb
pRuTFYv39PwD2R4FUgSzRd4N1+j1IOm/R5v9T+Rz8pbRrrIuYqoN8NdBaL4tr9+D8cHnM07B7Qqm
6xydJ5xb+08jZijcZLwaXHBUzkjnDFwRsRVLh5dBlj4kw/B4jbFd8H5yzrPGkafV2pfV0/u1v4fx
OrFFZ3pPKU+E04TsolvZkrSZS9qfZhnA0hdaj5OpWR+ewE7GOElncQriTiKZHUU2KZi+IxBnZd1T
VGV07vPWsep34I9OiMwa/pmnMxZVaQcwYx9yP36zQnK7B7Oq0qgsVGv7UydPHPwS2MichUyecjp1
Dvey4cdG4tby17X8GodJ1OBbVG1WsFILfj1zeLs79lfReSqTlrgVTUzO6F3nSBWyEiRhzdvDI4l6
RJsXE5jcfwmx90dIc/8AhOOqxSTZIpWWuHm88fya53CyK4OTWkfji6l519w29Dq8dnAAAAxzv7mi
sjlmplapruV3C06TR7XY70p3r03cRb4Y6j4ibkFNP5krZZp6cSLmc3bMk9K+Jzp5ktuldmql30Fl
wpFjbGDwxOUkzK6Hsg5L3yImLuUPx6x2EprJBoj00yV1zVk4zGVVw+J8w0hV5cSuLn1I+qy4lWzl
ZVG4PvFXj5yZU/6Q3SzliTZKwglbNfLvFVVb65ZgkDHAAAAAKjDxcpUEo1g6fi30zMK+SatGxlVV
PUKONZZJPfn7RRuG4jZS3euBlBzPU7bq8dJVvbSgLlnJDE8ORqrRLwgVI5mipN5w8Zibr8qNPZrS
hrNpVfYq3FEC60S8VYurK3YjNlubDJsjG7TLKJmSgIze0rUNSJIVImRPgbv26BzJLH/C6EyffwxG
vaUrHBSm3UtXx56cHMLjOJD+eUnphLt/JxRe/wBYeAxK9K0Z0s5X1nTNiliqq66pOzr0oi4ZCoY7
Aqt65X8zVdDlI0Jje5rYADsB2MWbI967GOrM1XJc5ryh0G7VHFXyjqKNqKgfztGjQb8Q6iZxUnsT
/bUd2sbzoOe4OWtnwG6caiL6AAAAAAAAAAAAAAAABr52rdUYUfszs+86mpimqW0tUNyHL1sDrRqy
JdPndL4vn5ABzgZTNofSuzN2DGUeCtHGwdWZxrjOqgb0BRrdliqs4duajkEU5BZijyHO3TKRBInu
c4V3RC9c3IB1b5WZXMdOWGt9PZs4e3dOX7eNMXU3F0oRwWPjTHPqTb4b5RQxlSp7vBQ2rTr16eEA
ZHAAAAAACG8w3+oW9v8ARKY/wagwnO6UMiXeUp/rOHMakN8FjUv4Rpev7g0nIb9JNfmc+wOf41Jw
3JvDk9E3COiOdkttT5U8xM2vi1Wv0PX1/sEqJSHuDTNkqN496cgOKyct42g7KC6eNJ5nU6TXcGJH
1RFOY3jx5C79Lp0/X6JQv5QdleCvPdiqjYfn4P6zZuVk4tzPFDxnUKPSw7LkV1zcG1lp2J6nuHU1
KUS1VN76fLJo4uDYF7Pwnx5PseMViez6WSlLanqsCOHykc8etm2F5bmGvO6+1ksRSqL5lbWMnbnz
BMdCShE+assfP3xuLR6o66VhwsJEywsSyC/H9gokyzPYJbjnmhnN7ncrKvG0rdO7slvGbPHFGHgW
OOlLFZTybduXtqn7R/WGhKBpqp84qtSZLbjv+BGA1HP6qVc9MsY4bLPJG8zkXkqLMRmESQqO2dOS
SLuRZqdSqZvRqQjif7E3Lu94T8GT4we59YTJhR0mSp+nkrfM1IPUg/GZmW9HcbOtte7iD7Z0sZqM
3Fjsm9BxdyL8Tr6Fp9/JIxTJvHNucO3Jz9bdNy8RiJF4zaeoQde6bpt/N3VllvDsJPp81lqV56Q3
fDKvkv2llB0HciU9jlwWZF0XcTWVOKFI7ctCnKZRi4VLxGbnLwmRU4ydjQJ6Q1VOZAqqh2PUjIec
U3K52kkv9syRvheS1eVOx9WXbrRqhTlr6VjSEbx0c28oUuhFpHtCF7ZzbtIorcmkzqbP9iR3kZPT
iZNZa1vrbuA5scu+TK5G2QuBenOfmvqOo7cW7lyLQ9FNYbQbwadIulsk3IbhM1al63yxx2KqSsGt
JJJSWV8+Pvmh5DSqtUqqzOacxPuGsnNDlTzGbOO4rWj7kpwlW27lzndQkyxU/i+oEi9Y+g3SNXRO
1+2QRtX0HSWaErsPUung7/fRNq5KZ/15knPttp9XoI+2j6Fb24PH65vc2XOyiofNPbijM0166mfu
7Sypzrw1LMtSK8iRJU6ZufOOyXeJqF0JdbvjzbQ4JiUpnKqM5Vvppx8z1/bPZ/ML8rG6m1ONfgW1
2V0tB0kcfPsx+BH8cf1DoKvNmUyh7PO2sPCVI/pi3MGihohqVgWxTPXnueJuzJjy/B1jcmHnDa8/
qmT0406fmQeA6OZeZPV5mrOVVmCUbpfHtrR446mHtx4mDlr9vFlNrusGtL1lSlz7RxbpbBuhOTCC
CjJM2JtJTL4oqmOkTHvY4YjXMg4SMicurC+shj652Wrn8l/mBKZfi8ZKpO44O5Bjz/oa/bJk2luQ
Shs5NnpO4FCRUOhfmJjjSFOTDXAuOM0iUuKnMljl8qkqXDgx8ek3JiLJmvlm3qBheR5HMHYjNb8D
nhUzPLyo0mT5WPitePUWg8HrwevAc0uzEpm0t0sz8ZYC/VHo1NQFaMXLHFsuodI7KXbpKrN1SHLp
MVUpSPEvyo0xwO85p9R1WfmVWzfg1PqHpJ+Vg4PsjrnLDbpinexl0cC0HsR8yP8AkjOlXOvs5ZS9
WU61uWDLzWMbbelaSfEet2EiQ6yMvgmkoVNJZUvFhxrnV197kHrNk3wgU5TVTqqKgRvrr+fDuf5f
5YfpP5eM1ci1JrTKNNSZWymj+85jbpZAs9mUeZVqVW3dbtmrXHWSoKOdHco+Lta0ekL6xR6WUrnx
RFWpWNqg9hY87KiyQrWmFb+CUWjxwf8A0S1Y3bLZzLJ7qGqSqY+7cC1x0KsqjS9tJlw7HOC6TFFT
rfge0bO+nbpbOp/d++gs1G8LKrJTjZeY34PXOxywVwpy7Fl7YXPqqljUVUE/BtJdxEHVwOaOMsng
pglib7OBT4DyFrqRtJVOHUrZK3IEI8YNf5dHJ/E9VaPnKkyljZ8snqYxw6+j5CbhWSzGKt9c5OWz
LW3Vwu3dSnYGYKnrJEoqc4kHHoNk9Sn9YsMho+ZzLHQyS0kNMJ61bb9Q50M2e2wu/cw76mMuLV7Z
6jNe7xlz4ENKuS+lxFQ9XjHYSlclmjbC9NOfGarn2YSqmGhnzDSpVlYVZXk4/qiuKom6tqRc+td/
IuTOHCnpnUMYw3QyZItUbCBr5ZZVXfFtjLPyAAAAAVqm6bqSs5xhS9IU7UVW1G6Pu0GEUyVduFfU
TKYwxHC6KSN9c/SKCqu4JUuxlozF2Qi0p27Vl6+t/Dq6E0nsiyMRvrP1SHOXyR/SEdLqkYPfIlYI
zMeSd0236R1N28o2yOyyyMMb/JW9wr+uiQzB3LyaCRSO5N27xJw74xcdw3KZb7HiKOr0wev6qnOx
Yq6if+xuVqg1kjC/a55I9s7m2x2tOS+sEnVMp0lVx03LE7NwqRZelp1NI3NnrdUvcUxIqmf5hHTK
WO6WnKfL0f34DNZPUZ2w5SdstN5a2vxl1knbhOEjMwlNO39MTbV6nqRZVAzMZMxjlLjq0n4D/eUE
BUkqRYv8PmFOfh7GJJyh6q4a6e+YXUxmwyXZ/KVn8vub2mabtpeCJIqnMQVRHwa8xXIXpHEdIGxL
hpw04+PVgb3Pd5Bd3tLTin1dvlfSIft+uV9GbsZklYeds567xylg8vdd3Qt/louBBZjLeSyG4LLO
k+KIPxp8332kybwhSnU0nKOwUnRfvkklpolYUNVzFZq2VVRZc+AwfT6PkT90XQgDNrZ75jS5X80t
u7gyTpwlRLk54mfSw6qrRcp09fqKbtX8kKVXtNcZytVD0hP0vNsGblNXE7uY+RZSzBlJxzhF1HLp
EXQVJjqKqmYuopy/14DozHBbOyJVB+wAAAAAAAAAAAAAAAaU/wCEK3cg7Q7IbOFISzpiR5PRLOko
1BRxujOXL5+3b6SY98iai6v5IAaK9idktj8rGWxztodoW6kMIGjqAOpaqBkUtRqfplJI+5fJNzdV
w53uhqTuOdfWXAEiUh/CHtoJQkXZzOZmnyhWdpbZuXGqrwBTz2GcuCVHGt9R9TvWo5OV5u00XB/e
yJFt1wHIAOsmtsxdh7b3ItbaK4d3KDom5tb4OfYhCSskk0dVIdDRvU2ZFDF3qpd6nwF4vGAJzAGt
7PBnha5aG8PQlv4hpW17pnRhHRmOJlU2RDm0JqLJpY4KGxOfhTSL4z4jX1aVrhLMMEEMNdeM7UcH
Hg3Y1jirNJorYlaHbU8+Psfzx9w10W92wt6qXqKRh742vpSomyRsUlEItutFv2J8NWrWRYxyn9zz
BrZjnA+arWZmkduak4AVOTFjtFLv44MfX1FoP2wahnPMbQ7K9eyxl14hhXGFFVa5pORQSjKgJzI6
q6rNUpUklTdCqbVw8JsRshjmTK3iWjBXUiOnlc8Eit6cUwXWa30fGjz/AOHPgOWAVkgTIDObbX2F
0Vs679MG+JI+qKLkaLlDJ4aCFcNnyrhtgfz1OeKY/wDZh1+4SEh6Jq9w8H3Dzw4Tsttz5J94+YY0
JyA6iWTQ1895JD3RxWTn2zElWzNy3dsbrW7uE1wwxWh5hnI4k+VIRUhjE+iJelJnxbNGr3wRkxJp
xsrtJf5s7jo6RZykexk49Yrli4SIuioXHlKoQxcDFNh9/wAQ9ikl8FE7p3oTU1+U1kbWq3Javywq
Vg2blWkaXlEZLV8m3P0Kn65B1t4UtP4Pqd2vzoRaTWeaktuyvFb5s5gFJhuzbunrx0g1ZoJnXcKn
6iZCl1GOf0R53yGm3U3fpSxklrrrx6kB1uRWMabP2nuhtEMxFOUXR6S8NR7fWuk6XT6Km4fXpWln
BP5wr1Uyfgyd8f0N5M5SSbKWkrHbdx9v14/B7EBJSGUKzZ1sSB2I0fR9m8pdjGtN0/iyt9ZujYo6
67p2oQm7SJxLu3B+0qc3GbzxqaZTJ1N395bnrxnbtmzay1rYQ5icBxg5pLuXY2sGeinKXtUk+8Fz
MkSnLfRD7yUTHl8o+caerqKRRdTzOAduqVk7Wl5Nee9vtx/gOrlSThWpJzZZbvuHY3lTyv2vyb2L
pex9s/8AM0Wgd1LTbpTQrNyBuJzIOD9Uur6BCDqVUlSOps/21c7OSGQpS1rsSJofv5XFabYjNxDZ
b7LykrDZN6Ffc6m5zjIlNqkPpUkT+l0iTYn5Yb5kMtSo6TcZvfK1/f8A9zTM4eK1RNNiZeSQe/8A
6F73EsNmg2O8vP30yn1Q+vnkjO739V0HUbn23CEOfyxDl+jzlMuvvkEaynEsq34lNOgfdyMzHstf
0vhtrLp2vfgNXLmdrzbGZ82EXWdwKPtDDyKCxKai5iS3Tdi0SL0Me0P1VXS6m7KbvjYTxn8EqcV4
sS11/wCf8BVJQ8a1HUaXHSuo11/sep65mHbbaU51cn1sp3KfBpUfS+NOOnkOhhIxOp/S5yqn3jdv
xFTOUpuXd7wo8RJrwgqrbqumT7DSvrx88/rEZ/k9spp/iwqGVpR4MbUGpBBHzFINTmf1mu2r60rC
4dUSdb3Aqibrer359byUkXJnDhyb0zfqDQ0ymTp6rfeq68Z3wpqlJXI2CUrkqUCCCfcgLX8p0ank
xilhO6DZFS9WzWz6y/vayVdOH5WbtsxUX6yjBJ4sm2xx5fuZCcg9Isk1XClMtcV+v/Q/l84eEul7
bNacIyzsa/29SDX+3pOPq7Lw9KZx7wP7ePn0PzCv6hPFumKmkzYhV3XGkcvdGg8g2yC2c8sbp4aU
8Xv2Nf8AhoPWjhNvFv8A8VZou93/ABT9uzBqGZthdtXnGtBzaPq+agr304nwbibT0O9P+8p/tD+m
avOBvSU30rsktlU9T30H8NVF8Lyppb0Lzp4PXN1thduflWuXzGKugxqSys+rhyGO9S5wxwN+GT/+
g6ZVxwJanl3TSvGF1Bh8nbO4FE8MGmZjhae/Fo/3GWlWZYdn5ndh06hUo601xMVNKxZSAUSSd+sd
HHA30hquUZk13RquKF1ZD1I9Oj9/+htF/l9R9WJ7RbSW9eD/AOi98xeeTLBlGjUmNxK0QRm008CN
KfiEcHT5QpS+Iu6L4ki8nwqGJgNcyCh5pN1MVUEuTxmw5nP2MtS6bE57s0u2zvNdppJ0jYyB+onS
qutM0lznnEq5J6WkpUPV+mN/Upks1a9M96SM1tN8wHLjoUOYaUZSUlJyQdTE5KPpmUXU3jh06VOq
qqc3bOc3EN0oo2twa+WWKeOQ/IAAAbAdmnlotJmuzIkthd6o30NEtY3ww3i0MN2eo8SG6RvvS+T0
l4zYDXuZdSupQwvMSzUfJ0nrqyuSHtIMjNQ2NzgsLe2HtzUVR0fXTHwrSENEtjODJqpbpF20Jq7h
jpq8RuoqMTLyt0n0mvvlekQ7ZmVTTmDd9ZbpcihG909mBnQs1aiRvFW1sWKdMMmvPZFkxlkHUhHJ
Fw5elSTMYuPnaDDMluaEmfOtiRVMJ3SD5ulfWSOgLKjQlvchWzoLmOpa3eNyrjOaRJV00o14nUkq
qlgqRuRU3Lik3SKfRpL4vFib4RoeqnTqeVHxaurqJ6+obNlDRKWyzbLXPJGya5s7e7UCxV2KAunR
FPQ06QikXP0+mti4RVYrl6FwkY5eX4fUPgI6saVdU0/SWZqnPIp6lN2yiKpcGXE0VeWzd8sil8nq
MzW9Fmc0bJb7DDeyUKbV4OkSk85Hd+uniMeo/iTpKdsuwpz/AKffwOaU4bS2Ulq/cIuyD5HF9m4x
vVcC7996ckKTk00SFIXAzRiybImOYq6xlTcS+JfFw/OJGva3xqTFJFmjzzEpum+Kbq66pp0abVCp
rLZps4t17NU3FVTRFdvsMYhlJKnQSbOW+hFOQOUurrpkUMYn4MbhxywTfSpqye8iiBQsa0Ubv1Vk
uXXNX14LoVZfS5FT3YuJjFOqwmV9+/O0bbpLV1eAg2hJ5akxa7Eh2EyovHirlW+uRwJAxgAK/S9L
1HWk4wpuj4GVqioHSmhBkxbGVVUP5hCjEePEkkryx+kUVVNydwWzUhcwNLZVaOpDMfSj2k6xiFVG
Eag6cpLOFYkpSbg627MbQfxnJpNxYaB0qzKXYKzVVWWKaUzsPSDd0kxwSedZsHFHLOAAAAAAAAAA
AAAAAcZe39NXe0H2n2zb2O1KNJYltnL9K49fKaF0EnLLUqVcxVtOk24jm0ngUxfjnyZOsAJl/hJt
y6lq+m8iOxyy4J4RlaXrq6NQkWDTHdJMqVYqkTTRPpMXkS327X9CMUAGM+Z63VK5wdsvs6tjzZ3c
tMrmVymWVVVm3R0nSfEbpMj4ouNPKXVpRjGpsDfC/cgCectlcUtn+26ucLPrWz9eFyuZSacXoqnp
FdX+KnEgj4STcv8AX5PgTPLLm8zwcfsEAGTWxXzJ3uzDUxtDtpbfy5FdEy61RXsp9TmmpGSOeKh4
GMKdPnLRuoY24Pimm3aqadBTrNXB9HGOJ27SbpXlsdBLSOQuJk/SljPDSotHqfvMAqhzOV1UOYVx
mgMjFFrEkoSXj2r1MzpuxwJ5BHAhjF1bsu77nHxjpk7qp0pNONO+f0CSbJOVtaS+BXoNTUj1OZr+
OM34X2qvLg/sRYuuM/VtqWY1tViCKB1IuMVOvEuDtzKmxIqU2LghE0+txG0DsVUDyV4sElp+n2zy
kyupyrvhPMGWWLuPFBrp7cfbg19Hsc/H9Rzu3oYWujLm1mwspJzU7atBzoh3kgrrVcJYE4za9JOA
xurw9QdcZzg0SmHxHcHrPRq0+dUjpqjo3yiUevqe+JCQ3ceLJlDmZzIQlztnZTdgpSh5FjWVBSrO
oKfl2rkixHG6UUIpzhIxSmS6F248RdfkyDUeadSJPZMrLFkukQjInhacEB2rl18OmTq5qQQLRwd/
19T7/cMBo+ZTkGbWQb4e13BCLk9AxdQ6b2DxvReFZTkBxWTmvnqSkPcHBYOe8dluzgu4a8WT+001
IOkXE5FIK06/ww7B2hsU0tXzmQ5uf8oPTnI+o8ZlS7VZXtwcz6nJ9w7uZZTjB9JklvofsMkb70pE
V3Zu5tITjpixipGDeNFV3KhSJNtSRsCnOY3CXApuTxi71jK030scsluqOAss+ZpOWKqK3UcJdeU/
7KKXq2h3EpzDnjRaNM6Q4/N1+eT9gebuQ2YSVG1a1nS6V9NCM6NorFx5D89lYZD64maDuRbmKf0X
PLonlOYpF5293XCm4j3fxpSlP73U/QMPeC9IcyJWlOqfda/v2I4O5GbIoOtuKVd10EZ0nVxTeXPa
QZZ56k2VZPqotXOblQzyHcnaPY12Q28T3yJuqcpusipwHGmWaz+m5pfWS1F4Dsg8RYVAws3egjIC
2d+zLo/In9UGrJiqGN1bwS7tyxZ1Gmy5uSNp8p+gbpJG1bpVXruPoE4RPZhZkKzu0h2EP5yBomg0
pTdX7an8hj7taM0lSTHgHIHl7dSspeir3TZCqPB3XZR6vVj9Zeqqv11O4j+EFqylpVJL/mGZ7iDs
fjILM6pFf7FZb+PtmxPJvlLofJvZOBtfS6SLqcOmR9UczutB5J7p4jn+5E6hRrGsKwVnb/bVvoF7
pWm0pS1sImlvOJdS4m1NzOQ2RPLHM8wsXCOud1lVCfvdUiR9K7s/eSS8kiT41Ubmo+TtaXlfHU03
8fYgNTVJMlakf8SyzcQdsl/OBsM7R1pQ8DMZO3S9r7qQLFFAjCRen5lVu6L5VVX61emNx74vAIel
c7XSSv5658Cn2CXqTKVqql+bOYp9859roXIvRCXEfUZm/gqjpy8EQmSKkpGVbaZBUiXRp+EdPvrS
Xqu09esnX19caa4R/BFYVal8J6L1L/g7i34Iz0T4An5St1lx/wAi5gJRxy3X5kffbfjRKgzSUkHb
WMi0l5WQdaOat2ifOFXOrq7oieoxtXmjyLmVNTBk+4sepRwL+A/pekNbSabSZKoJW6gjYx8+9r8z
65vkyR7EW5d1loW4WbDB/au3B9C6dKp/56lSdxwf6zSN9jy3oDsRl9wdnTn45OuZB4O+eZvCS/KZ
SuUYKybL/wCNOv8AufQwex4/uG9HOzmstds+cteKdPowUPVfgvGEoOmm+gmKi5U92liVLl5cG6OH
Ic5vH4sPnwHY7MCtmlLynWw7fcgPMvg3ZFzrNasbK+vGjr67lb9GnTH9OPuHIrkdqNhROYBK/wDX
FMP7kwlGoLTj+OwTIbw3IOz8zQR4imLqMs/3/oNlPkxorgU5VzCt8wGzJBW3qa60cfgPWP8AKo5s
taKybdMkEtdR7Gi2RR8fvBAbL84tn7c5io2TuPQtmaPy8SKsd/FaGLYnPZZU3Fqd6ejSL2S6R/Rr
kjO3lNK4SuZOon2GnRH4IMPU68ccflP5aHeWEhcq7biwhQUjgNK7W21JmoGZk39yoqlrmxb7mr6k
5Vi45y9Lj1XDRZMpkzE72rqDfVV5kKyV3YetY1EFOwtAdPa04KuhS9K3XM8EZc1lLyXQy8Ss9UNp
K2m6NqB/HLRarxioYhkm5zkUNue6c25T4+uOr+alafClLYnqUFhOPXNoZTZcp0vjfRVjjXUgLImJ
yYqCQdTFQSkrPTDhTWu6dOTqqqH75zm1GMKIiiknuDaiy1wpQ5D8AAAAAF8W7tncS8FWMaItfR05
W9YOvJMGKWo+jvn7pPPEfMpk1bJX11bcBks2SrlWwgbFKbyAbQvKhL0bmbi7UF39MPU5ZdvFS6Dh
6RsTl3mpuU2o5NJsdRBrtevpBNrsrxV7ZaEKXmbL47gl2DqfY3th7hZY4jNla2i4y49QmoxadgWP
KQq+KyjcqijMq2JdSXSEwIp+DHV9aSqITPGVOVNTn6OX5DcvGGCjXbEOfzTBTZpbSORz0Pbn2uvN
TFEwdaNiHcM2McmqVu+jTdGokYixjmMchuXAwvGY2XXEWCSzPHTAVykap4yuorE3ZVpemrZVreXZ
7V0/ZOcYNNSVpBq7U4pakn2vSkXV19wodRuYRVWJKOUkahRw7fb9uAzJSqnAqpK1veAijKps7LY7
PO494cx89fJwejVmrlBm1epkZtIVidXfaXB9Rt+oTqlxEjVOYTuftUpYilzzDk9LJS1VV5iqc+Gc
bOlMXHzq3BzG5eKsqm3Tfds4aJlmLk7Vw+aNktO9Pp5OA5jqG0G7A39RlGpNZKlK5olrms59Prr/
AG1kYu3QzEX8vYg1Z3cvJX9wY9I+siEi+NutZu3uk9Kf6ItktkDBl5ElqEM8mTpzv1SGRLGCABeV
CW8ru6VRsaQt5SdR1jUzk+hBnHNjOFVPoiOezNJqlfXVtmQyZKqq2UTd9ly2FF26qcMJzMdWEXbe
mzaTniYpXnUkcvcOfTuUvxGONL1Lne0R6GWJa5sKT5bqKeWnRlYTLNZXLRTKVMWhoeMpttuypuHe
jA7p7iXtLLG4j4jr3P6kfzJW88U04m0ZZKGzNPQhgZDCEJUAAAAAAAAAAAAAAAADwKM2jh03dqN0
VXKOrBJQxONLl8RtJvgAGknax7JKsM+deZb8zWWnMg/yk5z7VuXWFMVkSMxkEHDJbDjbrJai6TFN
y6T8eGhVwQxD4KcAGBUVkWuNsOtnxtPM9ktcOp87O0MrSDcPpesGUAokZuddUqKZ0WpVDqc3brO1
JByrqJqI3w4CFQIANBdv85GXqyGwXtLs4cklxi3Uz3Zk6jRh60j041wQ8atKrpM3Ldy73ZUzGMmR
gwKTWc5yOVD6NIA6Y86sFTWz42cmU7Z8W3k92fCLZxMi6T1EPJNWBUlHrg5i6eN08WTObvb1Qagz
gm+CTDY/nDvdwCMvUpnU6s6cbtlB9uP+jXNfORO0KmY7MzbagXbTndKt1vDtQePyce36TQf01Nwl
+UGlqFlPGMzTSx3eB6E8JfMn4L0a6eIb9TmQe3H/AEGcmdSqnecjaA0nl0pJ+5xpiJdkpMqqHVbu
OJaRd+oXovyQvlaK4zufJStLsQe8Z1z4PTNHL/K51Vzzfr8/+RGD+c8l9Mqtsrn5ya/srl7YN7dU
zSVLLStVPU967btn5EN8QhEjH6LVrbl63yg/E5pBq5n2xMujTgg55wUZnxPpJld8IanV2pd0rqIw
djmd/qNQ4s50bKs5TbzEPKQ7jcJN3TU7RwkT4ohkt31POLxjQdSI3HSp68UTRLWd5aJSV7uHTTU+
vAYZUJIOG9PpQ8h0UhGrrMVyeeQ466vGfSn8bc/k7qUP1ZY936EccEftwEgpyAxLJGXj3pyAwbJn
XjLSwGd3MPlmg5ymLP1ohBQEi656uzdRyDpPnWkieKpMVim0m0ppl5PmF8pDMacSBJVGWqaicZcK
azDmkoSsMlSiXWzY5hb64Kt7o3dq+q4sx9fg0zjcstX+6J6U/wBERtRV3OZrhoeOo48D5N62mj3D
Q9V1yE05AUSwRF4pdSQdP1pDuqfqmLQlItXj0KddI5eqchy8RT+eUbIyxzUn1Gv+M5KrqKfYj9sy
0Xlssy091MxGR+tPqmWnqicmaHS0c/VOmZwlzf5KWb9VVL/aS8ZB7PZM8ISl80WHFkzSsTHwf/xj
/kLtTdVOmKt9kb0pjbUWvkMscpXtH04uwzILkJHR1MqJncMmzs5P84kcF4VWpOvo6+vdkFqZ5Guu
NLK3kvj/AJDeTzOBrxXeR3/gL82Y+SuctnHv81F/OfT2Yirdb5JWR43Ea3W4jKn1fXCva7hBG5q1
sk5V4rlnksBJZb0eq2/Ob3fxng2rGcSQt3RyWVOy6T6o8wFbkRjToR3G4jWixtJSE0/XC/VL5gZS
0TtKvGj3cIHDmdWOzJcWMt/GZVbPvJnB5N7DwNF+DEFbyTiaMjW8kmrvTuZMxOFoQ/8AN22vdF/K
HFVzCrZWdv7/AKCDsFqomlUpSws+n75gLmI25FqLH5wE7HwdELXQs3E/xPV9SxSm9dpTZldOiMSL
wukkPJKd8/VFqkOTLp7K9tu6i/cg9Qqs4zaatppsXbgNjGbDJXl/zwW/YRd1KXfMKkI1IvA1Qg25
pN0/rLq0H1cRiafKNlv0DCk0rWD+SK/Evqdwu1SUqwm6XT/XOXmiLzZg9iTm+qS2yczbO/tPRx0V
n8cniVVJy0V4kzorKF30ZIbvyiXU72sdkF6Uk1ZMEpna1F/H3/64DRrKsJ9S6qsl2rXQ8GvzP/c3
iXw/hB9B1Da+LXyj0PPP69fNcPCLupkyJJUo4xwx6JRuUxjLq+Ph+K+f4B58cIeoZxRCmx4tu32F
vQnrZwCeDdTmbV2ZvppBAgh220HlP9EHr880Cy83fbNtdZWXqedqm7FypA/Eu66UyRO4QheFJIvc
KOk1G0jUWYM+xZM+mXj7+PYgg8fqQHu5UdSURlDSV61A1YwdyDtxx/zxm8nLJkohMuFJ41RdDFCY
rtycj7Bh1kmKpS6UznJ2j4FOpp7g9vchcsZZQ8nxktP466y3lLnzrepB4EYPNh5+Xr0n82nCt4Ss
0zQqPjOZ8xqhzGyPg9f24+/9QjHMxdzmzZ97a749AsqaJ148DqJMnhpcrhNxWEg6mN7upjebxBX9
g47bTyiWr1hsK3UUlZa6WnFynhFNVNRLmsgl0a6XyZx551rSDqSP7KxAvEbRU1FN2nvFPJinGOf4
AAAuSk6UqivKogaLoyBfVPVkm7I0YMGqetVwrj2CDEevUWqN9xuz9oIqqq2EDeNbvYU1+pQb6sL5
Xsp+2MmViddKMbpJLEbK6NRSuHahiplw1dbHAaTmeejW7ZZJa5sZnlwrburK6hsI2OdrIWgsplxJ
2j46nH16XFRTcbJSB1Cqlcu2psU2qW+L9b6d2f8AKYig5wzRRzNksF9zqQFkoRnaYKWO2ZHWJuBf
ewVnqsrjaXXts2xXdut+xRaNitEYlvoNvGxj/XPzcIrk+lrB87SQphKMl5a7dNUbs5UgMYdmnmps
7Ul6r/2EtOrNFsrJzDirbeKyLI7UjpE6SRZFs0IbrNyOSLqlx+wriLLmVS7tFm2fPt/2I/5CJo+c
N1XKqCG77heFsMhWXfI5mMu5nTrq88NSFMPXUo5h4x+olHR8AV6rvly4qmU6c2o6hSE08GHuDAmV
dzGdy9GSJJ3P0nKzp1rLnSr5VQ5/topnKi80uaZpda060rTtN05HEhKcl0FTt3rkhFTqGdkOXiKU
5j8JO4N/5dUdjLZXsb7rUNZVTPdtfXkDCavLo3QupzVO5lzK/uM3Q6RJKZl1XaSZ+/oUNp1+eLmz
lrVtuErZAvHiqu+VLHEgY4AF20Rb+tLl1KwpSgKXnKyqR0fQgzjmx1VVPojEfPUWqO0OOjMhBmqq
rYQN/WV/YVTs+2jKqzQ1krS7U+BVPY1CaTusC9xV2blKn94pTjQ1V53JJ9BKkuXxmx5Plxgpjeem
/SwuVuxWWiAJTdnLfQ1KJ44dO6xw3zx5j3lnKnKof8eI0NP6lfzJW88U0mzpdJ2zPDQjgZGiEJMA
AAAAAAAAAAAAAAAAALDuHcOj7T0NU9xrgy5adouGaHfSb4ySquDVAvWPoTKY5vVLiPyopoBggnte
9nQfD+UhGk9Om5gn6zQYnGKRk7Ir8h+VdsFs20/EpmipYn34iT//AIw+cYpHzY1fkPOpthNmoqRR
NXNLSB0zcBinipHx/wDww/e2JH62NUxGudmc2GN4r35ecxVf3EtpN3htW4cu6GlCx0y3JDmXJpPj
uE0Soq9kxd4U+g/ETkMG2JDY1TT7tP8ANbRuZzNKpU9ram9k1rImn2EVCP08VSt33KU7hdUiShSG
TPvFt0bh+th1jzTmW0zPR82ez/AappFlQaT30jpWOP8Ak/kM+9my+pvK3kizN53KlUi1quckWiYV
DnBTqqpIcLRHR2TLvFuoLPl5AnLJQ6nKppjhVKuayryV0Iz3CejX+nyx/UgwKJss27C3NF5ndoNd
p5i+jKfZPI5BVfk1PX6u6dOVin7BzmWQQ++ooMXLFLZknVQPSZ4YL1WbzCTZYyTv6n4IPxl7WlrG
Qy+7O6/+bm5DjlvJeN6u2ZuOTiOVbWkRUnm8bxx9ASNNrKspOrM1t+6jKRnC0bT+uGlIsv7NkiPP
+hBrx/gNNIkTq2bTLwUTD3wg9ntZmzlPQju8kpRG8k3RMMEuRuXAhSmdHIXqJc2dn1+6ISt5dg9U
as2e/O4fBNrdSm5DOahnasfFqccGpB6/qGnzN9YFTKbmruNZxSsIWtd61ZzfPGWkhd6oXp0jk1G3
Rirb/gMOreY1L8VTdRnd19J4BcMVbacwX86Qa7Kg9+MwQe324/px65BxJD3Rr6wdXbx705AcFkzL
56k5AcVk57x7ySHujisnLeJVpOk03kI6ritJlCiLbs/fUo6+uT/ItydZVUS8tpvaemX5iZPS1nd6
dfmQEi21mm1xlmyNjLN0Cs2MfQnO3MrmOikPT5sssT9EbPkOWzpz5Ew+nGbIkNHzR9/ZjCP24zZz
bjZz3kuti2i7z5+7CWxgl+BWmranaqqql08pic4MYnZ8043ZIMlJpdvrOrH+CbNluTU5V8tdansE
V5qthM4oGmC3K2ftxntx6kiilczdHSbxrvZI5Ta+cR6zcpE26/3LEug49HMrs3LDVKWTtS9/ffjM
ud5QKt0r8sV1ywLIbaWvKLtvXlv790HOT19IFqdjFvXbbmjtJ6ThKlMtDFKYpydffF64s84yNauX
SS8rV6CP35hkS7OBVs1VQepdP79syl2Y+UerHkw6z6ZlN/O3sqo531KpPuM8QyWJxPjk7KqpeBEn
xSXnKCq5qVgla+D0r3Cfb/ATuW9Kq/21NN/H2C99rJn8Tyh2f+pvbd1/7RFasVkIlXsU3GG6NeQP
918okiTv8fxYgcq6D42dXl9xB9smcx624ta2UN/GatdhvkCZ1xVCucy7lLrv6HgV9xb5B9xpS8wU
/TyZyG8qk26qZ+2tx/FjZ2dlbWkuJWXbj7f4DX2UtH3FONF+x3Dd7tEM8kHkjsu6qBmqxmb2TxFm
tHxa/GRJUpOkkXZP5qh1/PPwDTOXtBqzt/Y9BB2/wG069rBKUtb/AKePsGufZb7ONvVFN1Rm4zoU
uhcuvK+QWXhomp23OD+D3XEpJuyKfXTn4n5JLq8Q2RmdmFaV4skvMgQ8H3Ck5e0HcS4zmfPjj99c
jO92wJuNje6mJbJDXEVFWyln25lGU+5NvaObm4jH18XPmpeoVHrjCxzJlc6kqssqdrf/AJ/wRk9I
ZFPqWnyU6ox1G1XT+x+OD1Dolsjs67N5fbHP7Z2/QVb1w4wRfOqt3JCv3EinxJLExxxNu0yH6qXj
www93UOuWW8kY0o4uyhLr5MdfvweCPH/AMHazOzPiqcw1Ul6mda+KfYwg5kEHr6nUa9cxNYVZS3h
mDrhh4HrBj0b4hPJOS9l23+5H/QPwD0pydQYTRNNdlu8fN54MfBH787DlOs0xupmhK9dfr1bUDlo
mrvW5T8Y9NqCpvBk2wi85ryZvLhCrRpJycpFQEHCylR1HIrlax0YxTMq6knBuqikkXrix1DUDSWN
VHr1TUTg68fkMRBC6bsLVbFOYcWTre5F1JRfHMJIxRPBcWxc62VNkKcim5Pp9+OjaOkP1CdQvfHj
5nvwuuP5ykhJkviKH11vwGx0aDSUa2V+2ZT7M3ZxWTpa17vMrmAp1rcC4zN9I4JRTtvzptAJNVTl
5eaaekcH3e9+HgUTGiK+zQdvlthlimol7/sMSlaPSbJX3m8NIt/HFH5tM29UPMoFr6xax9TSREI2
EfNitFVJAuvfnIl1UCG0atBhvaQxLSiVJYzVXdmt5lafP/iKRtNsVsEaxqOEbTeYa7nsBkVE94SE
pxAjoyBsfcwXcKFwLy4fc/6xq6fZ7pJq2mSWvh+kusuy3VUw+Oqkn5PMmSWRHaTRFL1tKoVhR9R0
tJJ0FUDpvgkqo85UTKonKXhIvgkRcvn4YiKrGsMJ5Td9HmRwR88zJFIMJdNNC/0DHDbq4Xxi7+0w
3qKsaoUsLLRBFoKNQcqox7Z2hoK4KsQptKqpsT4H4vg5BYsisGCjDHBFL4wQ2Y+1bT/dlC2QmZKc
yvSUo7us0mqdytVtK4RzWqHaZyRTGdIn8qbh4y7spjjKzaptGZpfE/KkO56hw0LNsWWHTbiM235h
8rGz6rK6EnmxzGXda1JBmRRXTipKqE1YdMyRSl1oty6lPHow4Uxqenqnn6bXiqXJcvsc8vk0k8sU
V214oaec+u0moW49wbJucn1Mv7duLbnV8CVio1SbqKEOlueaNmnFhzXT8qX1Bt6gst1WySvHXPv9
wotSVUkoqlsXcNVt07x3XvfNpVHd+4FU3FlieJFSUc70iXoE6pPVG1JdJ2rJKyyS1CkvXirnfkaC
QMYACUbYWYu1eubxpy0tuqwuBL+6dOKZGcbrz1jl4UiekImZThqxSvPVdQyGcsVc7hI3y5SdhpJu
lIyr82U6lHNMNChaVhnOpRQnccuS+In5L6Y0ZVednoZX9c2bIcuOW88Ogy01grO2JgsaetBbqlrf
xR/KlYNsMFHH4VU3Kop6xsRoSaz52+UvPVcY8f0mzWctbN+RBPQTMIszgAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAMHtpP/ACEM0v8ARR1+yMN5uzJZb3A4ABUy3gAedSPj1PKMGKv4RMoA8ClPwanlGCH5Ph/VA+WS
sp7xum1bt3S6SaRN2UvD1PWFYmdKsHqt5dLnm66D4QlW02wSlcsddBB3NSD/ANyqM5ycZt3TNm/3
TNwoQ7hLsOTk6ushTF1aezqEMtluw9c2oz4bFWpK31km6/0P6zYvYnaXVVaDLZJ5WavsVaG9lrnT
1Z5zebxXSMrgq4xcGIrgQxsFORTHxY4cmJeTD7AsssluzMOLN5AakrHN9Wb1R8LbUaDv+5j9TU8E
ZcOdnaKROcFC09GR1r39m7U0tFO0G0PHPknBOenS3aByaU0ilbk0IF0dgm8HHUUqUerNsewgiZeV
+aTWn5NOUFko130xg1Nf1I+2Yp/VXpT5R9/Zx+eLFSgccJG0/ZqZxsr1lZq8F7b+3GWaVqxhm9P0
nCEiXSrrwekTUpzc+73WtUxE+Ayg/FOs8Wz91M3n0DaeYddtJnS8mouTK6nPjjcxx8yC9HHzPqQG
IWf+jcnck3orMPlwzJL3Dkpqp3idURk26JjLwzd0Xfb4zc27cqlKpv8AUcpT+VGls26CR6KaMddS
5HzzpVw7sZzVycsWXaJa7FKz8W5+mDudjHExAb0fbOMb+FKszA26asD9QkVvXrhX8lpLp9YaYWpp
Jt5aqebvwPVbeWq6hXqPmMs9aVZF23p91cbwxJKc0Zzz7dN26bs3kyHb9bQcw5kZOwU6Hn8/vkuj
TbX1+f3yL5RvKQcw/p+UartZRqudoql298U2kU9ZnbVslDWupq2CX1Iaj7NwbWtL4YLupBwTfxFI
IKaHcl3TuD/ENxPM5Ckl5bvO5AXaTyH5/edyAw3u5eitbyTCTypHSDWHa8EbEtOBlGpdxJL9sdka
Pyr5NtnX0IO5AdwMvck909qDt9xHuQEOjd52UAA9Ce7Tbv5BdJdVm1Jv1Sk66nFpKQnnmMfQUWyk
KVVm79Jkj3yDqqpEpQwVerG3LZj7Pd5mgrSZri7DV9F2rjSETm1WKu6VcuNHtaMaH7OgvEot/wCY
O41YVI1pKVpSuWbzufjOq9KyFWpH6r17u/fmGy1Rnmo2UcxgeL8OZlci5l+l1paJCkiHNw9XVuNP
5o/mCk/maskv+1mX2Iy4fnSlv79j9wz5nKXyZ7TyxbVSUYQd1aHMoRRJdBXmk3SzvraCKl6Rqr5Q
vcOTvjWKK05pd/8AMKfYjL4sjK6ga+OAyHqyrLR5X7Luqkn/AAVbmy9Gw5EEmrRLQRs0SJpQaNyd
pVTqlJ2ziBZs3U3f2UOeuuTzx41lrW8tzEIDnoyx23rTaq506jzaX0o1BLLvS65EGsMuofm6u54m
UMT5XRr37n/+wdiqqmSVJSHiVkr8bj944/wGh6bZq1JOeNHu4g99T8Z1L0rCK1NLpsMHLNvjuzqc
hvhIXQXgJ3S60+qOrp2KMoKfp9nTjBKPY44H0l41TlJgdc3ePpLhy4gC4QBhnm8ytQOYyhHjVvi3
i63aInPGv9HLjr09Q/eIb4RsfKnNB1SUzweo4a6ffg8f9fgI2ZS1N0mcY9R5a7yfV1c2GpOgZuo7
lqujokYE4CplwNxOFVTcKTUvX3xh7mM8/KdTpT4WrucNk+X9Pg9v1DTS0hdbVsR0yZB9m3Q+VOLS
risFGNeX4eoaH84dLQkxIbrNI4hvIN+8frq9vuDx8z+4SE0rp1Z3DGDsI/zx+v8AcNsSGQpMkvXN
jM5KJx7f5IddyfMZoGtl7W1pJ1Qwa86oiTU5Z2OT+z1edpE73e75B8xwBro2o2YC0+WOOsdSFi7P
soKsE59vc6nqnYpItYxJyQyiams5eJfekcrlOT7GI3nlXJXM3xVXerdHqahrGtZkkytIoJc/tnrs
VbbOdmTY0VnczmZs1rHWhjcCVPE09BJ+DG2DIvEUzkpjaSpHLyeUMc5vF8w/U9mMmlmKskkrW+v2
DhlrN+5/Ob1W2mbAM0MZB5xMpbO8mWup285WdNOfZpQUw3wOTBWQZHPqS4uLSqUiiX48BQ6aWUlE
02KZYdHHzIy1TdLbmF5l9AxgT2kGzbzS2sgV80beAhKliVyLOqbqCNcLKsJAvCbcmTKbWXlL/Vhh
qFowy7qSWO/zZ9chvhTK3qXxw1r7RHadW1v3a7HLJl6ttFsrQlOjvZZ023JsCJG1FIxaFL0Xp6hs
bLzLd0xdcaPVenKfVNXpOUdiZpcw0jJETTS3Xxfc7H0BuooR9AAAFapyDUqicYU+3maVhnrpTdlV
mZtrGNEtXfcOlCJl+kIOcVIwlqV56rqGdLZO6cq2EEjeRld2X+WR9IxUvmKzlWKm3niUPSVMVYwV
3nJxdK732r82T1xoWpM+EsehlaX0zZ0oyy0YfHTo0s6llithSqFIWZmbQ07TTMhCnbxUi08XL1TL
GKbUYxvsmGh304VfK311NfE2YzlabdOygnyE+RUvFTbROQiJNlMMD9VdsqVUmPJ5xRimQVYAAAAA
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAGD20n/kIZpf6KOv2RhvN2ZLLe4HAAKmW8AAAAAAAAAAAAAAAAD8KN26nl
GqCn4RMAeVOLj03CThuwQbOUlCKJKk4DpHLxFOQ5RHvJa1cpWF0tci5lJ2r5Ky9SgjL8Z15WEfVC
NcN55Z1Vheq8dpldn1l7ftgpy6/PECtRMrUVv2oLhSXmT9OKK3tlguEfVRFu6wmH9QVJPTkzOOlN
a7p2prOqcfZPRMrYuttRS55m03ljJpS621klz/rlpqUGn8XKfTTFuvF1sFPUoeQ+LdMVPT1EC8LB
4FKOnE/JpIq/g1P3gvCwfLwHON03TdSLXVbqp7tUhPjCaiG7PnEE/TdSOpS6Sest4QU+ptKZNdie
9gyly15uL6ZVq0a1TRc9LNEzHIR0R22Oq0kiF+JkW/xpP9pT4yDt1La8pyqGFiadAp79iM6xPKJn
1Nur0r56fv2zrLyj59LJ5xIP2Ps3TGl7qGQ0SlJPlSqkfEMTiO0Obhctzdzrk7Q0nVVHqyhW+grf
Q8cBtqm6qSmSVldLUX8EZk3aOxlp7Jx9Rwdn6Dg6Jj5mVWmH7dr1FXZ+3xdgpeqTsEEDOJ86mXTP
VdfUJ6TyFqy6BklqHP5m8upUm0gzgUblDtFXkHA2PiZU6BpQ7nQ3knaJT87keLy+6KRRJuiX/iDs
VR8nSpeTKzp6l08fvBB+M0PVUyVqScpSxkr0EHv/AOh0G2ntXb+w9s6XtPbeG9jlBwLXcN0iJb1V
XTxKOFdPEq4ObjMOt84nDqZOlXr3eRm+JbLWrFrYR3cBymXO2iebrM9tH7YS2USPqOBf01OLUxQN
JO0zo85SMfS9cTaXDo35UdaxDeRSSHaiW0HK5RTivGnf58cf4DrpM61mkznqXFnc7EH4zuro2pyV
NDtnKmLJOUIQhHiSBzHSSV7WBD44Yaid0dRTs6XqANfWejaD2iyP0Q2fVOq8rC6Euc7SlaOicN7J
1A77JUkuykXtqm4CADkh/wCVAztZD85UZnHze+xatsrNxubQFwKQp9jvlbVJYKm5k7bn4VF9O+6b
i6b0tyMzbFbVnuA7UaLuRRdzKHpe5lu6og6yoOcjkZWIlI1yRVpJNFS6k1Ujl6xDFHGCKq0nFF1F
W6avXAEQTExF0/FupScdIMItImtVU/U0DIBhLmRyrTWbfJlW1e0nJxkzTkWueo6DYtMOcL6UldL0
msvxS5U1OhGw8t6gUkk5sr98pNYS1KZMLyJRMp202yZ3MykRdg86LyJpdeLhiw8tHyrFd0znmyOH
CdEqJTKYm0kw4C4a/EJqtqLfyyaYvpWp9vlIynJ82dMbD1MxQvjtpaoZKK25yPUnB21scxjvBcS4
dQhyPdWBuJdFv8QTT1SGLrGVLJBTiXT1C/gjX9s4XsxnKuNmWNY4IPYNKUhITFQSkhOSCUq/mHq5
3TpwdPQdVU5tRjn1aesYbDWzspdt0O1fYjKsjlvOVPRHk5nJqf8AR66XpqE/ZMIF5wipCluEloyY
RyfmingPr4MlPkmH5037orbzhONfQNftkwjkyr6ZU+vgOQ/n7FLDuc2Of9oVt5wln/oWsBMI5Mtf
TKxn19j+8T5VJR8kp9w0k/WKYVV5whKjV3Oon9AnmeUsrS8cZS1Ld0u8U5xINX0op313Kv7Jhquc
T5++VvvVdcvjOTtWyVlFI97ah6Pb8m7pyK/KJa/1hEXjNslZbw8Wz97xbFt6CZSD6fTrv2HswpJ5
OJlmoooqnHVvJNEuXsFxatFv+NiLRI9yVib703ICYI4AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAMHtpP/ACEM
0v8ARR1+yMN5uzJZb3A4ABUy3gAAAAH7UV3f2AB/iaianSJq7xMAfkAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
B+lU0z+US3oAveLuZciDbumcFcGuIZoqQ6CqTSXcJEUIbrEOQpi9YfpF4qnuDHWRSULDZpqR7hg8
j3T5g8aqEXbuEHJyKtjl6pyHKLsjmdPk/wDqo/v/AHyqrZeyb/tYPuGxOj9qhnYpNmwj3Fz2NWt2
pCIJGmIlqqroKXSXWqVMiip/PMbWKrxwqT3FqRdtJ7UCuKfuxM30kMvGWx/dx/HEhn9TMYl0xk3r
Ip9WhVbnJy+vp16BM/DB/suxXeg8BHfBVrtW298yka7du58KvTDum7D0tHvEpFFSZOvUCqqUlGl8
o3RS3JdwqY3VWMY+juD8y+fNccNCyZ8eSZT0KplZc7+EG0g7tdUTa0ViK3LeVVDcxiU48akiU1jc
Otw4TU32gvmpcXmDi45TPnE6ppkpe+KadSVHfC6CVVXpzSTxNEjVE4qk3bxKX8xiW6ZlStWpB+uP
0jn4mUMX78M5y/EfMxE46YxcG/QOg6bqJ87IqkbsH1aBg8fnNxOTps/Mw2YzZ4WIfZeLZ3TWr+2/
hE0jFt6pjSuz05r8olHnKYu6QUNx7lTXx9Tt6+Lj9U5uJ0jIGoNohnAqBRVT6rXgZM3WK1hI0v6Z
kTG/SHBxw5Ofi1IgKuL8XruSzUj65urX89Hm67U8kqRup6aKZilBGcOk1byCp84ta/NEct5iYbw6
VNt5qVRp9LXumHOT83S1dbg1aRwvJk6cq31ldc5kWaSW5SKMm3bt+jbpIJE8zgGKZB9QAAAAAAAA
AAAAAAdRWwWqdR7ZG+FHbzHFNhVSMlp0cnvlmQnW+H3mLFIN0V6c703zCeIgAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAMHtpP/IQzS/0UdfsjDebsyWW9wOAAVMt4AAAAAAHicR7dz0nTtXHyqHAcAeBTw6z8nuJl
P80r+6APl7JI9NXdSCS8W47q6YHy8V5u8bvE943doOk/MA+n7AAAAAAAAAB+lVEyeUV3QA8p5SPT
8o/YpflCADy+G4f7aMfzpQB/vh2G+2rD84APonMRaniTlGP50gA9SbhNTyaqCv4MAfsAAAAAAAB7
Gnv1r6Zf1gBMgxwAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAABJVvLMXbu87xYWstrW9wFsOA+MPEruyJemdMpik9
YflFFVU/C69ooVd0RVdtKvnaEruHWp2r4xbmr5itoOZsr1tJ9JjFBZE/WGOnlwOgLYCSTcquaaHU
cpc4PjTjlJHe8Ry4YSBTHKX5ujwN84nJD6QhJzhy4HSCLMQYAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAaztqZ
eC3tGZUrn2wqOoW7Stqyh1oqEjyYbxVU2Ji6ljE7KJPdMcQ84mKSSRLSGWKuVtGBx2x9v6Lp9NNS
U3Dpx8q6U0E+h1Rr3bFVDaCEtSTKynB2/kMeZt2tOOvNQ0a/0eIcd5U5bLUjmrLP7tNaQo92vzgv
ScyXV1kV9A5hlITL584lpOkQOm46RVu4SXavCdGZI/XE4VtZnbPQBin4U3m79rq4Jq9jeAC3FKgU
j1N3MMHDXuKk4yKgfLxVE5CHmE92mqxdeap+4YD6UZ5R7BTpI9Vdg48zqAY9goyjesIzqOl36f0/
1uIAeVOs5Rv0byPQ3hPTIcfbIvnu9nv/AOF//E/+kLIvnmcV44U97sEEvwiuv90LIvlGUqycV5Pb
W6/BpFHwXylqSko46798r+UMBjnl8p8//wAgB5wB6E27hx4k0l1fQAHvTg5hTycW+/NaAB706UnF
P+j/ABfhCgZFgexeoE+k5h4vwpf3gFg+qa9WRf8APt2TvpayAC44qtG6nRyiO6U+VJ1B9si+Xu3c
N3ie8bqoKp95MfDIP2AAA9jT3619Mv6wAmQY4AAAAAAAAAAAAAAAL2oe2lx7lv8AwRbihKwruT+F
CHjV3psPUTKYflFG6fMVzYbazZBZ1rl7pzMUbTlqos/1xU0kVI+j/d2+9WLj6RSCRSlCqnWYK0zS
NkNrdgzQsfgm7vTfSqajVx4zMacYpMCJY93nC2/McnqEEkjIiNXnGJsktVs4cllod04p6xNKT0qX
DD25UWuYV14dvArox00zfgykEkjLkk+ow1niqnWZrR8fHxTNtHxjFnHsEiaUkEEykImX7BSl9wZp
iHDttFf5cGZD+kZ/7ogpMy3pbmW5M+Ng/MKIZh7xU/vMcUHVGc+MXh0YGRfIFLxdb65GXId5iYc5
3WB1Ri1ldAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAiC9d26ZsRaytrqVerh4Fh2RnOKXLgUzlXHHSi3J7vGqoY
iZfF7phju3dpK8ZTNptKtnA4lszN9rlXhnq7vDVz5CTq5z05CcfN2TcvVSSL2UiJ9X9MatWW2lXp
zcSLNJslZRNdPhiQnFFZCUdLv3hj8ZziYRRK5Md6fkZRHGZVJs5BpT8WnKOl3TzRrPr66WrseqKy
tvS9M0eiIlvJRSbhvhV8WlupBD31o+NJ3/VHIzWOF4iQOzcc4b7z4ztCxFPWRtnoA4z9KJpqJ7tR
Lepn7AAtJ5SEW86Rvv2CnmdT6AGPYPB4HqiP/wA3ynOk+wU//qAHqTnKgZ9HIQK6vnof/wCMAPr4
cg5DgkGq6XmLtgB8vY/S8h4mbrdKdxBT97UAPl7A2ePk36/6I+3hYCdBs8fKP1/0AvCwepOi4dPx
qc/V/CK/uj4LBVE6bg2/k2CH5Tj/AFgOeye9OPj2/k2qCXoJEA+noAAAed48Tj0+cKJL837Rice6
AHlbzEW4x9rv0PQ3ug4AqQApryLh5DfJuGqCqnbP2/0QBbilNyEWri8p9/0naSU+NAx7BVIuc54f
wfINeYSncP8AG+gBkFwgD2NPfrX0y/rACZBjgAAAAAAAALjpej6wriUShKLpeo6tmD9RlFMlXayv
qJlMYAZ/2s2Tmd+5/NHCtsG9uIdX66qp8Rlu/Tbl1uC/mRnpShVTrMFaZpGyK1ewTjEyNXd679Pn
JvjY+lo0iWCfoO3W8/uMBmISLD0xgrTjHHqNkFrNl9kltSk2WZ2Xiq3lU8OJ5VKppUyvpIKe1/op
4CTQlySZGrTFbEzwhKegKZjG8PTUNE07EJeSasW5G6KfzFITDAuAkjFK4ANfNws+MZQ167gWQa2i
qicnackaeRkHh5VgxaYx8mQ2PhAp3ChehQU3aSnnqAC9K4z3WCt9WjqkJ11Xh2rWpG9JSdQI008N
BxMutiTQ0cSO7wRKfpCatJjaOXi5ABmkAOGTaK/y4MyH9Iz/AN0QUmZb0tzLcmPNpK7r+3lTrTdt
bgVvbWfO1Ogd9ASSrJwqjrIpuTnT8qlqImfQbgEas8VS3JMy5kiqroXNpdmdsnmushJtk7/sIvMn
bDeE50/bskIydjUurrJuSlbr4FLhgfpCcfyxBJS2pfnzhmVHJegOkTLbmhs1mxtuwuTZOrm9SQ5u
Qj1uoXcvYlx8Ld236ySuHj803WJicuOGIt6SyavLgUd0zUR5FjJIc5jAAAAAAAAAAAAAAAAAABze
ba3Mm0JUlKWIRk8WlPQaJJ6e048uCjxbhbpHLiXsJHxP/wBpw7gpFTu9dSwX+jmVtPaDSK8bt5CP
dM1OlbuEDpn9AxRTi8mB7NuozUfs3HvhJfQf0y8Is6JT5mSNb+D8N1I1TVS9pt+ncegXsfSHA8Wt
pCWpXVTKCYlI+DYOZORV3TNunrOcQCJcCw7f1w3ryPmW7xqik4SOchm/yjc/V/dHOsjaOFFa6Yyz
kOpSdWSkGf3uU/RegbiKJhFa6QMyRPwJAgwAAAAAAAA/W7TU8okAPyAAAAAAAAAAAAAtmQpOLkFN
4n/F6n3PqfQA+WSlp0G33nSP11U/uaegfbxwWC7Y+PZxbfm7NPdpj4ZB7QB53ke3kE924S3uPYN2
0vQAHqTT3aaaaiu984Aepp79a+mX9YATIMcAAABlxloyQZhs2acpIWcpeKf0+wdkaP5J9LINUWKp
iaikOQxt8bh7qZxyM2aqhjLPUkjbXa/YIzCnNXl6L9xkfj8bH0rGmV+g7caP7gS6Ui0EYrOTZJbD
ZN5IbZlaOTWuXuPKJfXVUvlHu89Jvhobf90JJCUJJkcrMlTYBStF0hQkWjBURSlN0bAp9RlFMkmi
BPvJJFKUSFvAxC6R+wY3XUzFU9aS8OXu0lQQM4t9UJ/JRrCXTOTBrHO27fBYqS+ri1K6tBNPwgCl
Zhc31kMsa9NxVypeo1KunE1TwEFFQrqQfT50zEKZFqVMu73upVPhMYvugDWpX+2WdQtKPrtUblTr
6UsKpJOaVjKslJtqycKVIRmdwVitElKdUpdRNOvedXA/bw0ADFvDN/tD8ylqanp629R0E/c1dRTm
Vizw+LOKnY102OVZ23hm7V+5eOC7v2rvV0259avDxE4wLSc5SbpZk6jkVbUZdc1tuKamrbOaYqmU
u/JHI7wqBuYkgwWb88XM4M354zaJb5NP41ToScYAz/rjZpXXzFzc/UuYO9kHuqjg4dGSZtYDn8hT
T1uzblXRiXzhQyKCCjpFRUyqbcixycGvpDgDchHtTs45i0XeryThJEhDOFOsubAvJrNp+HH3QBxG
bS+PJGZ68xaBFN7ieYRX5PwrVJT9sUmZb0tUs3RaORG0FJ37zTW1tBXEnKw9NzZJJFV0xUKk4TVS
jnCyegyhTF8oin2RwpNNpVsmZtirbp0DIbNzkmullKn2qdR7irLevlzoRNRNUtCDg3W3TgnFuF9O
GJtP0Dn0HEPMpOq2LTJpyk+6+swgtbeq6+SK70PfqxsnzZnvCITcMfXzKWbmPqM3cFL8Ubs/In6g
y5RMVUz7OZakqkdv+WDMNQmaiyNE3vt44U8BzKHKuzMpgZaKdk4V2q2PfTPhjh52HIbDhONhIq3U
9OBql41sqWcTI4c5igAAAAAAAAAAAAAAAAcHecKems1mcA9K0/KrPX1e3B8ExKy6nJhzdV0RmyKf
UbqFTOh+bGt0fjLpVbA2xDhsrTlNoe06yOw1hpKCvDZ2nMIe0j4iMa/j2mGJkYF6QmlM5MOtgkuU
nz9L+EIOapJPb6dAw6UnF3oVu2c4teR/guvKjT+LXOR2X1+I36Q4Ge6MicIk82rhMIun/CDjonD3
j/JF6ojpkt0pJSdG2kQhcytFawmPA8Wry0+1U6/85P3/AN0ZjNnaOF48PVa94nD1RHt0/e6+tA/r
dX9IczxHoiNlrz40Vm/kXzeUgZwnlFUzoHP6BtRf1xhy0nniJF6au8TSU7wnCln5AAAAAAAAfhNw
3UUVTTV6QnWL2wB+wAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAHsae/Wvpl/WAEyDHAAAAdBOwUrsrOu8wNsFVU
Pb8Uwn26Xa9rKnRUMX5vbjcTciV0kJOUfOb5cx+Yy3+Vy1kldS4hJh1GJOUGLRhHJFVeyrxY2lJu
3IYxSnVNj8Gr4MRZSCImiM3rKnrKVZfPMfaqtssVNxcgVk3YT6hXT+RMbAmKe5Qbajcpzn3ZSfZw
P2fGAMaLobWK1cSwhqPtdTdRvcwUzUDCnYula4YOqZ5tzvHSlIOzuE/eRTchcdPHj83XAGN1ZXCu
PY6+14lrm0zRNtrv3DtDJTr6obWOXTqTcTsMc6ho5v4QMu31YR5E1THK3Icm89BQAYks4/NVfupI
ap7OMb33kp+LdU9cKmiSstLSTGEqWPfpJrRZJmaRal1qM3ii62kqKOtLQTXuwBv6zJ5aHF9awyz3
EharLQNX27rBGo0XB2fOuesjF0uo/TgoTTgvoQLifV4uT3MQBSoXIhYJhFXOgJqLnqwpiqrhHuc4
jXr0ySEdNmMU29ac33ShCcGHAYxwBkXSNpbV2/fSMrQltaBoiSdE0OXENDIMlXBNWrSc6JSmPxeP
xgCSQBbFT1bS9FRDioKyqKDpOn0sS71/IvE2rdLE2PJhrVUMUuH9YA9sRNQ1RRTCcp6SjZyDdIlW
bPGq5VUHKWPuGIcvKUxfnwAHFFtP/wCXlmK/6yZ/4BuKTMt6WqWboj7IZNngM5+WV+XxGPWEaxx7
XvhUiP8AxhwM96cj3cnbbc+2NGXioKpbb19EIzNKSzfFs5Rx4TYePlKchvHpUIbDA5T/AAGwwF1X
QTUTsrFUaO1ElbyOJxe5oMvU3YK6ta2ZrREz5uh7zd4p6CyzBTiRcF++Xrdw+8J2Bq14zVbK2DdE
sepOkr5LuxlzUyuWjNM5yw1lMOfqW167Tast8sfBJlO4l5GjghOL3zyc1Np7fN9fkBapC8KpU0s6
K+dmAuBr8AAAAAAAAAAAAAAAADhQyXUyevdpjlMgCJ85waypJjTvCl95JOHxj8hu7zYa9ptHpTad
SLdEqdrd37WUzeu2dYWqrBWRRp+aac0cqtTlIunhqwMU6RjFNhgcpiYGw4cfcwF7XRwUTtYmsEFr
St7A4h86WT6s7E5h5CgJ9bexbdHWzlFE9BZaNMr0CpCcXGYu8KbuHTUJrGuFkdhVsm1UHGD5JJbA
xvuRMTDhv7B6PYPnTgye7eqoJcDZLua/OGGzR9OsSbxb5ks2Ds3UCiaXPFWMWn29fGf9H94Zi0yS
IfidVTfElwdq4OLcNXjh0+kHiShDlP1Cay+iMNaZKkkjJ0kyg34b4KUmwcY+USfE+gYpwlm9Mt51
GPDL3mkLEUl5vT0AfgAAAAAACkTEG3mE01N7zV2TqqkAEfOHFUQam7cOl933uuT9IDHP9TrSYT6/
MVfTT/dH2yL57k68efGMEMPpBZF89SdefKRf/e/+kLIvnvTriLU5d41fJfROOKyL5WW9Rw7zo036
CSn3Tg/WHIc94rPlMN4mB9PyAAAAAAAAAAAPY09+tfTL+sAJkGOAAAA2abIavMaHzzW0ZnUQax9Q
MZKAcHU89qZZMnrLNkCiQk63SmBM0eiOrHNBaKkr1WQrijKztVheZpzUz1lT5JIseu+fJFxMiVF7
icnNldXIXBbVw8vL82NwKsaV7YbL25lz6kuCtU1LXGyYWxNEMfA8IpXydXvcKkQfEcJyyR0zbkiS
SZFENBjb3HeKfKADYHTezfoSramry4GbqtnOb24M3FNoAr+XhG8OjGxiCpVipN27LTpU3uGoy2rX
2e/rAyZtJlEy1WMSjCWtsnQNLPGLtw+YvMGJXD1kqsQiap0na2tYmsiSZTaTePkAEr3JuTRloqGq
a5dw5jGn6Jh2uL6Re82Vcc2Rw7e6RKdQ3qlxxAFdh6ihKhp6LqyJkkXdOvWSUi2dYeIh25yayK8u
PwaeTEAQbdTNVZ20k6jR8zMy1T3FcN27hnTFOxqsnLPElld2kcrdEuOkpjdtTEhPF7oAwRrvacvq
srO1tpMtVFU6yuhUFRzdOyf1UHCsK0ppxGpJLKJOCI7wyp1SrdHuzfB2wBh9WOdnMfdfCk6YuPVd
X23oan7kVJSNz6gsayVeum/N26SkWdosoRdQjVVQ7gmvTrPzZTgAFpWNyvX2zE5m7X3wvHRNbZi8
rqEtUFIsnNwkkGsqrTaZVTMJB83U3Bl/bCynWT19H1PI6AN2GSawtY5ZLKYWUqeYhJyFiJ+YPTSj
JVVTFGFWdmcNknBlClNvy75TV1/g48QByk7T/wDl5Ziv+smf+AbikzLelqlm6Mb8ulRpUbmDsTVz
nBDFtE1jCSJ94poJoReJKcZ/UHAjvTLXw0o6D+gOL6Uo5sdr/d6w9f1TR1G0a/xqG71NuXLWXkGW
k7Vq2PhyGZKq/GLkUw5eQvkekL18eTChVS6Rj5MO2bGo5o6T5e4c7t6G8hDvKXryDdLxcuydE0Ok
OBVJUp94mch/NMQREtWLM8RO+fK1etlmKy7Wbvaz5vvKigGz54kjgYpGz3Rpcol1ePo3BFk/VGzU
Fbiek0w8RtK2cTIkc5xAAAAAAAAAAAAAAAHCPl4rtxl8zN2+zNxbBCo5yn0HiCUWupuknHOGbhqb
WcvFwlc6xquWzLZjc0zlu0pWDcN/y3lyP/sJof8A/Nl/3RMfDBX5orfwJS+dNa+a3M9UebG56Vy6
nhYqnFG8UjFNWLRQypW6RDHU65u8ZZQwgZlMtpVvFjk0s2VKyWbZrL7dfMLJO4WzsFB1tNtyHO6Z
oT8ck4bFw7SqKyxDJ+sDOWqq7g53k4att8ZRM9lrncc+XtMzYY95eo4z/huDDN+DDsjfhbL/AJ39
x+LkbMLNtbOg6iuBJ0xS01DxLU75+gwm0OcNmiSR1FFemMQpiEKTi0m19whwWpx0mlyHAjVbVRSy
akL5qf8AMtr5z4mn6JxhSzek+73ZjpH+9E/vixFPe70+4GKAAAAAAAAAAefwcw+17H82QAPBzD7X
sfzZAA8HMPtex/NkAHx8EQ/2qY/migDwqU3BqfWCGGPrkA+WQnT8e395qvmGP3NQ4CyVlNNRPyjt
d1+E0fsgfT9gAAAAAAAAA9jT3619Mv6wAmQY4AAACY8vld4WwvvZy429RatoSpo2RcHP4i7lJ0Qy
mvzNI5EVrSp+F0Oi0H9A0XwpRiPmPzj2qyzSlC0vWELcusLg1RisnTlO0rAKyEhMnS0bwiOHCjrL
vCcJlMABGdvto7l6rij6mquYj7qWwlYip/YcvTU/Tivh1xL7rec0bx7PnCiqunVykLymJ29AAjGp
9qJREtVtI2yy42duHmBuzPHkmcdEnOlTqScixP7cYvVn2lRqukiXFc2Bkepin3+EDXpcXaGTOaeo
Z601z7p09kUszLUJJMpllMQJaicPpbB6sxdsTuNKeCWhMusukpD+538ABE1D2izkXxyY24p+jVLj
XKtjWKMVQFZ0bNulddCqw8sko2kI8jgxd03VZsyEWIXRxqehoAzegdlpfNZxfKiqgzFJMaBcRsDT
NCyx2xpOQxp9i/VfFYyzQ24KqQu+5vwrcZE+pp4ABKbvZZU9GUBcJtFvrZ3PufUTqHdKmq2lkG9O
xKzJI6O9j4yP3Z2utufdad8fsHPrNgAJ2yT5PlMo6F5qyrKqaFVn6rPGrP0KcifBEDCMo9udFAjd
ExjY9U5zqKmx4vFq9zE5gLVvvtZcoNk8HsdE1ipeKq0sOTmFKaHSWBvOemMVv+Ipjn80Ra82ST6y
RQlqqhpTv3tpszNy8HsNaxhTtiacU1kKsx5HsmYuOHwu1S6S/k0SG88RCs2UU6iSQk6RqSqep6kr
Ofk6sq+enKnqd+ffvJGRcmcOHJ++dVTUYwiiUww0cmBS496pHyDCQTV3SiC5Fym88p9QH06Lc9e1
GkKx8K2lyzTLyHpHlUQlqqT1JOJLDl0mSZdpJD7t1z9nSXDlU5JxUdzoUDIkNKW+mXNJAqZsAju6
Ef4QoOeT+MST35PUNqGSz3phLbo6f9gdX0nWGRHGnZBRLcUrWctBssO3g3ORu+4vn3j9cbHk63RG
qKkR0OtJu1EwQYAAAAAAAAAAAAAABwLV43+pvOVHB1gqhDPIt85jXRF/ilUlTpmJ9Ig01a6Wyb5v
dFfMq8neRC/+dR2xqmLj39mMvZlD72sZRtrcSxMOxEtDad7ym4ecG6InSdsmgWSWU1c35WZvUqTf
HRh1lyZ8LYWUsLdZhYGxsDiwjKXiG5JmWfH5zJzUu4KVZRw7d9ZXozt+HgIkfeaCEGFPbSathE56
aWVVSvrd8xko/K/VVf5UqNzcQGK06k2kXkXUTyOTO1kKXkEV+jV1pm1GQMidqfe9gymnR1Dn51ma
qaV9A5EJokots65P9nNpTnwsBumbG5TLMFSBMOTwXXqZnTtLDE2oxiSZTEcGPyeLpFDkw7g5WdSK
p78jXlKJKdXIZ9Vdtq7W3vsJd61c7aev7OXqm6ffxTBg70yEa5KsXcm3T5MpDYnKiqurxIkJ0XXE
u8nqSjVUh2dMqpuktJzjX8eaIyBj/lVzr6PQLp/bFQlpeHp0V0vsMbH3fy1WLqyBrWv7OXekaMhJ
GXMtgWSYKP1mZFXOtobQoU+9Pj1VsCF5OpiL5xOlaNXKznG6awL/AGxwzs2QI6k4iiWN8aYSJifn
lHqmduCcptJSGjzFI6OfxcvREOXzxhKy1VMzkZokp1mrmUi5SHkHUPMMH0XKIHOgu1dpnSVbHL1i
HIbiKMIzynAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAD7t27hwok3bpLquD9UqfGcATJT9o3DhJJxUDrmqf83Q6/
rnEStMvmCcZyH54lBnQdJx/k4Zir56/S/rCO2xUmEZake5Sk6XP0fschPUbEIOC8qc2yJlsSlq6U
kPe6T6Lcd5BQ/wCobUUcyLxU4VpakQ3UFv6ko9RKRb/85IdJTWZVBPQqmQvfIJJJ5dI1aTleh5yP
nEt4zV6TtJKddIZxArI2yqAcYAAAd+eWGvMbn5c7H3CUPgs6lqVi3brH3fbBm5N8X8SmvAXhmtcT
KWsl0mJgrtZrL17cK1lm7mWjg7iTlz6IrVo+bJUnvcJfGPcYYpOcGh0imUTPqwan14dXBIZBxmJN
t8kWcOslLqewCVrfKbYmZWYPm1IVvWLyakKgfJrkWcu3arNfBZjznDeEW3a5Fj+iAMvrF7MOk7dX
Hg7w1lX797XsbPo1VGsqZjUoqKiXpmeDV23IQ29UVarlIhq1GIqfdYYnOc2JwBntTWX+y9LOKhcw
ttKORcydQPKofGValcbyVcYlxXd4bzVu1T4kJibEvJ7mAAmkAYtX0zi5a8uiKv1WLt0rATRC68Yl
BXnUkp3eRojqUww84xdPzjDWeJJnKgzVUNLd99u27U8IQ+W20yLZPl0Em6tV1G5O8Vi3Nw+bqW9Q
Qy8+w9CTCMn+eNL1681WYbMU7VXu/dmqqtZa94WOUc83j0z+a0R0ol+iIhZ4qoSSKKSRjyOMyQAA
AACc2fSINcE/dOmQVcvyO6JjpCwl86+b84oizl06sZ8GpxHQDpwkny9XWdNMxewMhFmqr6I415mk
lv1SHLh0/KQDKvKXqBg+h5xmg8Yv2a6ehVs4IQ6aiRydk5TDj9KcuGOCqWnA3U/wceTcKW0zPQh9
1zRvORDone1qt3BTcv5kg2LITWNV7xM6VBPlWAAAAAAAAAAAAAAAOMvbEZflqOzF3MUjmquEfP4k
rSLNhjvDqGW1FdE/PkdY6PnTGtZsns77SbUkC20sP8M6T8nGaelr05KLd5iJaXbptmVMmPVR00ik
5k9YpYle8qKeOO7w1InVKT5NRPH4RfkneGKV7E129aYpObByUXLruXuhcOt7jzfL4YnpVzKrkT6i
RllTqaCeYXXpKNSrLXVb5uJkhaRsYG4j+D6VahNWizUWUkWDJzHRNWoyyiayWoqhH7YzcyRym4TF
/ivH+vEbJkG5Na1Ul010t/aG7NxxbDGevrYaLWe261mdzdPoJ6jQJesZw37zXxcRPivwXLu6/PZD
b6dAn6bqS70C5pjFULiR9am0rrNbnGs5YVjiupHyMw2YyJkNGtsyJ7Yeqk1dsjci5vyYsEnZ3CAn
D20lfP6FiaSaaZE0092QvVL9gbINTH1AGP168sGXvMXH4x167RURcHHcc1TePGWBXzRLE2rS3ep6
XCHF4+jUIMdVFNTrORFZVPqNIuYrYD2tkG8rVGXi8UtbVUhDr4Q9U+3Y3rcJCPiaVkEil5fGoVyY
RK0n+ZJNKc/PnO7fPLRcewlUPqcqhzRFWtkDnx8KUtNIS7JQmHb1ImMZL0FykOI1ZmqmTKLxJUx8
GOZAAAAAAAAAAAAAAAB7GbNxIOE2bNLnThVTQQiYHIiiZS0XQ7Ol2+DhxuHUwZPpVfkvMIKu8eXC
4S2W2ijVJdSLh1FWcWj4ZeE6x/ikvX7Q50ZbdMN3OEkhbusJSqHEynKbjotB0ikS0dbXqB4ztHNL
XiqpWbkTkhT9Jv5SLV5q8KojpNuin6x/OHAzRuKmWsRfTd6JBRNL2QMEFU/lWnAf6BhmLS0juOLS
pPEXMR84zSeRbpB03/u/TEcsjbJhFZJQhG5Fu1GaitYUelzV4l0jpAnxhO0cn7RBls3hhvGZQabq
BvUDP5J4TyqX7ZBNFWWRtlxgYgAHY/sda99mWR2io06uKzmnJeUgFTY9by+Lomr58E3iYtspU0pF
XmSWhY2oiTI8ACw65uPQVsoBzVNxqvpeh6bS8Rnsq+SaI+jrUMXDV5o4FVrZ8taTUffvbZ5dKBK9
h7MwNR3tqInBg74o2KTN7nlVi75Tx91LQbviOWnCRJIydU0o362p2cK+/Oow9f4WppRXWTwZSOpl
vS9XSdxqM4Nw8urpNHmCBXmSqhMoyxJM13OHDh44VePFXDpwqprVVPxnVObrHOcYpnHyAAAAAAAA
AB26bOn6ks3lMsVVVvqdoFtOFpphFzjqJSa4uDP0ECJr4OlUS4G35jF3him4ukFulySdrkKtMlFb
uOkz8EkYBwcZm6r9lVdZga3wwQ5JOYnpTo9ZCdMuqpwavTGpllrro3WyQwSaaMDcN/By6acs7MZj
qvORfBo/qZjHENo6LE7dqZQ2g3wm9uE1fiF8p/dGvar3iZ0gidKsAAAAAAAAAAAAAAAazNpvldeZ
hbHY1FSEW5lLlUjitIxrdHDUrINDlJzpsQnaOYpCKF7epLApfKCCn0s2lIsVNzTZlvbOWq0t3rv2
QgL2WooSd3VnLgMiYzEcf6xdkVSMZZv3TqplUbqdg6XX6iIpKMyV2WwbDXkySq18tcRRNmf2werc
1OZ4L927Wf4No6epl47TQx+uHTV+kZLk9FJy7F4ptY11VaONrkOlLM/mWt/lXtrJXBrR3g8lVsTI
QsOmqUq8y75OEhOXqkw5eU6vuEL4/d0FxnplMk2qfKVOWy5VyrZwOJ28FyE03FW148YQcZISL5y6
SYMWxG7RNVU5zblJIvVSLr6ncGsUekVNx4dEkbr9g5k3f0pAVTnRuZGrNqgn2y0VSJHenUnG7zU5
f6TdTFVQmCaZuDHdpqY9RcbCk7P0xrWpZlpxsG7e4mcLLNawqidYXjoxN6TxGZsXPP3OBu6ZJvvD
Fx9LkE8VcwQuJthLVxG8b2ztrWFbr+5ivJOUo1vjh3iad6ob6JBwXgYIXD2qGaKtMVEKXf0vbFgb
HRgWLjSrLYF89ZxveP0SkC8c+gwcri7FzLmPOeXEuDWNZOOx4SklXBEvQIY2kvqj4fSPABYs/bei
6o3qkhDIJPDfXSHRK6zds+nresMVZmkqciLxVMgyoMu8g33zil5lB+n8g74D/TLwm+iQRq0nJJGc
EJTlJ1JS6mCc5DPmGPU3qifRKH8w5eERqyKqZJIrJKFsj8mQAAAAAAAAAAZE2spPmjP2SPEvbbj3
qX5JLv8ArCDmS3oS0Sdp6cty4lxOePHNLwbr2ul0bpUnxp+4TzAZszhnDwhkThXSXLPuN3Ujpvj8
a1P9MpiCJme6JaQb0vy9CuKdBv0+Trrok/T1COZ70sjvdmMEf70T++LOU97vS7KXnJCCmGriPV3W
pQiapOwqTzxiLI3D6zeKpGXMfIN5Rmk4b8vnE+SOK6sjbLeitdSMWriU24oOqGtSQ6X8Tuj9TsJG
7RBLs1bphvGZdrN42kGbV4397qk1lGcVVY9QHGdJOwTuAnjTmYm2jtykmk1dxtQIEOp8qRZFc/q8
2biwSNXTgQk5RNid+NqBlAsKZ7HyFyG9x6pSwx/iiksCSCurDsnXKbBunj5hlMDfMM5aYpJkahLl
VTSvfXbeZgK6wew9laTp2zEKbgK9U0ycliX7OtQuCKX5k/piHWnCpMISZLzmoe4F0LiXYnFaouXW
9V15Pm+upV6q4OkTuE3hjaSeYUQ6y10k0ECwx+j9AAAAAAAAB9U01FFME00t8p3CDHMgnbLjYGo8
yN+qKsDATMJTFTzaDl2k5kde6TbopHWU8mUxtelFTSQczNHaVTjeIqtkr6xm/nO2aEtk5YUZUqdX
LXUouSKdm6k/BvMuZP8ADWYqRkSqK8B0+r0nxSg+T1oq3w04HJTblFzjoX6zXzScveexFYKXQy2X
Pqq2tVm0c6SYvTFSelKfVpVIbUmulq+JWKcgjmcyVTLM9k6Spt8y/wC3zrzCAkrdZhbSle3J8GuU
ImoqfwKiVWQKnpQ59HrcJMMVOUyiqanotxaePeiKa4pTHFXoDTDdyQ5nQ8x0uO8caEC+sbi/RFLZ
70v626Oq7YW27PQuQOlpxc+GKtWVFL1Fu8eskXBUrEuH4yx2B/WGzJSloSNUVItpdchuQEmQYAAA
AAAAAAAAAAAAAHOFtI9nhN05OVHmFsbBLTFIvFFJCpYNqniZaJVx4lHbcmHXbm8ZlC/FcnyXk6JP
pD6dA2BTdSYR4WFzSYKkbAPfYGpqry45g4vMVQMoyVqtkR+RBq+bnM39sM1WptelQuvTvt6XzxKN
JwqnuSFeSxJzvi5L1X2ra6U+/uVequ3tTTZyYk5y6wJoTLhjwpN0S6SpF8xMoxFllXSpmIIJNktC
BiXD03OXwqRrMSDVaLt+1U6LecHOSauIhPPN2j9gWOTycqs+n1o2M1Hd+59YQ8ZTE/XdUv6UYtUW
TGJ5yYkeybpEIVJJJoXSikUpSaCkKUXQ1+RuAAAAAAAAAAAPmommonu1OlTN1yACMKgs3Q07vVE4
vwC8+VY9CT6Hk/0RHqy1JUykXiqRBlQWDqiPx3kG6Y1G37vklfoG4f0hGrS1UkkZkkQvIRcpDuOZ
yjF9FuO4umYh/wBIRqyJJIrFNHIfoAAALlpeDUqCcYRfJ0Zj7xX0C9YYqy1tIymaN1UzDTTTTTST
TS3SZOjIQVkuxhlcWi1KLnOcM0f4jcH3iBvku8icTTNW6Q7xmUFNRNRNJQnbEsVtZEkG27jm9YRf
yZtZPpFOI55ujMk28JWvd/oOr/vaIiWe9LU73ZjQ297pegLOUhbenvae/Wvpl/WA/BkPTcp4Pebt
T3krwH/fES8SukhLXlpUvOsKfTqin5SHU8RzE3jc3ySpeqIhFa2XBZExZt/IKN3DqDeYbpTyhSKf
FnL1iCylVmSJKAESVVpOTEW3lGcXKSrBm8JuHiSDk5CPkin1aFiF6xNXeAFKAAAAAAAAAB9U0lFF
N2mjvVAMg8lQOPY3F+E5RLdJnU3aSXbVP6Ax75k8XKnQFs39lDS92rXw99810JUaDeYOV9TtJoPj
NCKRuJOBw+OmUq3Krq1JkTMTQTv7zgsktk3J0xWZnM7StlAnHao0RZrLxYG1FnLQ20pS3nh6cO+c
KRLIiSr1uxQ06HCuneLm3j5A+pQ2Pkxh1RikmjZJGj7qqyqxqT2eU+wgdqDlVXfLYooKoSjLxJ6u
NaLfop4cv4Q6Yjqa3pP1Xh8VOx+6traPvNb2qrZ13HYSdMSzUzRcmGnA6eOPjKqkbHDHSqQ3IYp/
gNhhiLy6QTUTs4msGbtRJW8icYmYKxtX5cbr1Pais0vbjA+tm83elKRZY+RcJeacv0D8HXTGpnjN
VsrZN0Sx4k5SvokBrw8W4kGsw4YILSjfXul+2nq4Rw3jMIkr2In7l1/bmzFGNvCdTzMi2Ys2vyjp
wqRFAn0jiTlqJGzNa1y4n9AyzVsYWzFpra2jgFjOoWm4BjBILHTKQzkrdAqW9OUvbPo1G+fHEbPR
StmnllsVVLxKw5TiAAAAAAAAAAAAAAAAAADAm9uznyqXzk309N0Q5o6rHR944ladc8yWcH5eUxzp
aTIHObVjqOZPE+P2RDOpC2V68CcZVI6bdRhXc7YnW4fQiv1H7tV3TtRFJyFLPc1dN18fsakUCGT+
/pP94YmNKtSRwrF358TTfefZw3SsJKKzl36Jqis4hI/KlMnV57FJfmSlTS1dxYozEJOkmYDupHSp
GyaabdNJu3SQSQKnuyET6iRBIESfsAAAAAAAAAAAAAAAAAB4pCPj5RvzSUYMX7M3XSXTKYv0DACG
6gsHScpvVIdV9TjjsbvpUvoG4v0hHrS1IkEZkqQZUFl65hN6o3aoTzMnaacZ9H4I3F9HWI1aWqkk
jMkiK3Ddw3cKt3CS7VwXgOQ/AdI4wTOJys5F8uEzMKf7ol+sb/hiDmSxYpCj6cnYRZZi3qlp+Pqi
HdQ8h5NXqG7aR+ycg/aK1sx1kTCh5HyFLzDqn5RLdKFU63YV7pyekLGisVuZMy6KbcczqCBcdx2j
r9DWC26I1lvSdL3f6Dq/72iIJnvS4O92Y2peTx/GLOUU9TT3619Mv6wAyHhKfcSim8U6Jn3/AJT0
BEqvLRLM5bcJVTT3aaSfwEEKWow8uIz9i9x1ZBPom6pyPi+gfrfpbwTTNboiHeIkljOKuAAAAAAA
AEg0fbuYrCYi49w6Y0lFrnImrLyqS5GjIhvjTkRTOsYn4NM4ykJaqoY6zxJI315SdkblirxmxqSt
8yjC+S5E0114SknJWSDc/LxEcHMYzoxPUbHEwlIUvTEMtOMTdnbnKPlptLTMxR1u7M0PTcPIsVou
SOm23ruSaql0qIuHimJnCpDFN2j4iT2NIjMXKmJyJ55cpL+xNz6ttDOYLuqfV/jGmpNTj5wyOY+7
V6pelJ5JTz952BrZ4z2J0bhlj1J81vGf+zG2tDShkYXKtnOqJKBxjiox1K1u+x0t1G+HRptZBXsk
LycDs3Bo5d7o0a8bfKJxpw0LFIn8g0dOgUfbA3KZVlmWp6l4d/z+Lp+mmaZtBy4pc4cmM5MchsO8
iq08YgaoV13OGBPUahba44mqrLzMHhNofk5doKbs56xp5pybzTykXkdyb9ccUiM2fbpU76xsg1Ma
adsRRFm5Cy0BXFSy7SAu4xfc1popfLzaRjE5y3MUvFikQvS6/cIbkw+O5D1SqUksUvXLdRyqt6z3
DmJqCcj6bi3UxIK7pukT11T9khBRUUbhspc2nbDfJtL3JubKZ57nRiyVOxazhlRqCxOGQfmLims7
Lq6yLdM2KJfuvL224vchZemNeVNMsdwdXwtRSgAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA+SiSaiZ01E94Q3W
L9kAYGXu2dOW68hHcgypj6mFVm8ZZGncCtyKG+6tfIn+/pKfzgBp5vfswsw1rOdylFtkLx0wTxFV
h0zEkNPnsjajfmzLDgsnPpwNdMhHyEW8dR8owfRcggfQq3XSOkqkfuHIYfD6eMAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAFDnKbp+pG/N5yGYSiejQQ6ifGlq7h+sUcayNw5EVrZF/guDotnKJxaS7WIQUWXNr491p636
g1vOPKjach8mPNB1RT9SJ4qQ8og/7yXUOl6huIRyyNsmb5co/BkET3Qof2WRXPI9P+PGqfRfdSdz
90ZDRa0YKyN0xfj3inRfzhI4tBT3iNpUyRvIpzii2Cifk1XyP6RTiuyzelrebox2FiKUTXQ9s1F1
GsxUCW6b9dJr21PTES8efME5LZN88T75Po0/JiFLIegDIMZswDPDeU5Kd7fIHP8AQMX/AIglJaRb
0U+455Bxbj7gTX6vCJQpy29KyB+AALii6XqCc3SkfFrqtz/GqcBPpm6w5EWaqhjrPEkyR4u0+HlJ
iU/JNf3zfuiYRk/zxGrTgkaLpeAht0pHxaKTgnxp+M/0zCSRZpJEassqoXCMo4z2R8hIRTxrIRb9
8wkEj60nCCpinTP5hygDNG2G0PzV2s5s2b3GXryGSU951Mn4QIrp7HODaXH0VAPmOBNV7s7lo84N
qfqeX0te9oGtmZ+dQdUweBXpI532tSSm7UIgfqKEKof3NXWTIMCZNNpSM+TzBVqrfwNIVaUPD1Im
rFzCW9cJHORJ0ThOl55NReoNbdK2VNrIrJOUryJ9abh/Y/CMIdN0u6xQT3e9U+NHEstcMxFEtFgv
U9KZj7Q3PiI97iyp+ch5jnKGjo+avSLcGru6BIy14kkRszRu8mJ1JXy2ydp6cZPYuw1KTdyZ/jIj
JyaR2MYnw8Kug3thXDV4tGlL08BandUpeh5SmM6OWx3/ACHPxe2+1dXhqeTudeKsV52X0Yk3q/Ak
yQwOcxW7dEvCklhr6hf1xSlllXKpf2bNJsl0Bc2R/IncvaKXQaTcw0laKyswTv8AjabOnoPJHL1m
TLV5V0ftH6jcnEbj0EWskmkxWagqC1yec7YqOo2mLf0tAURRcHF03SUU1IyjWDRPQkybkLpKQhfs
YC+GsVFLhdg+H6AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAACCLwZb7L33Zc1udb6DqJ5o3aUhinunrfDk
7DhPSphh5vLpAGoK92yDm2HO5iwFbIzrbDjLCVBoScegk7KXdm9YpPTHBZObWNTdyLQXQs/MeALm
URUdGynHuufNtCTnT8ir5NUnomHw/RG4AAAAAAAAAAAAAAAAADHq6anM6TrJT4DkWT+mfT+2NaLe
VG3WXkCXsES5Y49NxVlRuFEkFUyx24OVTzlSG/YFpk6JVakWtpJGXzym26nKoyV5qp3euQHlNpKb
gxWdVOkt/wA8tdxHvGXvhLo++nxkFWeSd0mW9nPmrkhGYtPHylYJVAmrzWLVTOo8QT4N4r5npdoc
CLy2kZizO6XJXlLqTtL+C4/yjVQi7dL5XR2Bws1ulDxHoiiUPbdvD7qUnUkHUp1yJdht/wCsc7x5
dMSXS23vyXhgE+AAAEE34Tx9i8W47j4hPpJH/cGdLN6YDzqKDbODnJym2HguLXdJlOcmvqE6/fNw
ieRZqqFKmSySSpPEXadwr0kxKIJp/JNeM/0zfuiSRk/zxArTgkaLo+m4fdKM4pBVwT41fjPrL2+L
q+qJhFmkkRqzxVQuYZRxgAAAAAAAAAHieR7eQT0OEukJ1DE66YxXjNJzvzKZzJVtuS13FPvE/e+4
dJ/QOKe8pVX0BdmdYJenPApDzG7/AM1rq+ZvUv3hh8QOiU+FbD50yPthkVznXqaJP7eWIlY+EMfQ
WWqOSQjWXJj2yajGWVJ+DTHMjTjox16qamyzL9sKIpSWYVjnLuchchRA+8TpCl8V2sVgfA3xzs+h
wuQxeyVNE3n4iyM6bSSKzMqsVU3PIdAFK0lTFC03DUhRcBC0nSscgRqwjY5qRu1Zol6pEkk8MClL
82AshT1FflLpA/QAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAW1UtJ0xWcO7p6sachapp9fDpmUi2
I4RU9Ih8MS4gDV7e/ZOWcrfnMvaCYe2mnz8fMz63saof0DG3iXqm0eYOCyDT1e/JDmKsLzp3VFCP
p6lUtfLNwet6y0Yds+ku8Q/KFIPhz4YmJYH0AAAAAAAAAAAAAMeruJ84o+st35/6Ko1ot5UbdZeQ
JewRVlfcJ+yio2/xh2O8+iqT98WmTlQqPdGa53DdunvHCqCSfeU4BPLLFPRRulGcVDHp+SwXdKeZ
/wCoQ60+apE8zpt0qRy/qSLc1A1iE0uayiqB1zJIcfBr65zinzJ5tPTWi+Sdns3QrKiQcKM2azhN
qu/UITec3Q061fQ1CMRJgtdOpHlQJ/8AMNWDlJAhOljXypm71I5et0RtPV7+oT6MhublUqrypFU9
8kRfKVxcOPlGsfMMPAKhz9VRto3hNeng1atQcT2zh4+VVLyZqVZOKbuP8Kufi9ROEn0+Eo50ZbdM
NacK/Ol7xdHTkNupSYdIbw/R7reaz+Pvj5OJZbSMyQzK66Ivvwph7E4tP4w8kT+6VEPLN6Wl51Eq
5e26iFs4s6nk1V3KhPQ1af2BsGXbo1ZPvKibBIkSAAAAAAAAAAAAAE6Woy033vedPG2ltKkno8x9
HhE6W4ZJ+k7U0p/pADaNaHY+SrjFs/vjclCNT5dZ4ynCYKq4l+wZ2sXSXH0UzD7ZMc2iWhyd5dLI
YtXNDWxhfD6OOGJZaRT569198iyurd/k9HuDnBlEAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAADCW9+QPLhfAzqSlKQJRNVK+7K0/gRoqobx8SqWkyKuPueMxNXi62AA08Xu2V1+Le4O5S
2rhjeKnCY6iEa+15JMvnN1DaTfk1DegOCyc+GJrWmIOYpuUdQdQQ0rAzCCm7XZPmx0lWx+4chtJi
j4fSkgAAAAAAAAAiKrIdOUb1HBqK7rnRFia/k9fF+2NZzjo3RtiQ9KwSLIoO3cfQbxWQj3751KKo
Haqqn0kJoMYhuAnqDh44V9CZi0tSU35IXlFN4p0qneU4zjDWWVUMxFFJLclj1hVnsfTax8c18K1I
8U3DBkT4w5uHWfzBzM2dw4nj22kXHB0f7D4tLwor4Uqh+pzuSefKqlJp0E8wuvhFknCGzNUkCqSF
5tLpVY8tu3GMxMXQg1Vd6mg+bLpdvdnOlp/YHNJ2dxrYMOfO1WzpJYo1YW/i6kU3jjnEXUDfyT1D
gVTOXq+kK50rZUuCOCTlK+R8pcS4Fv8AdQ9wItjW9Ln4CrqddQherx/+YXWLGzn1wqsypv5kyMou
5FF1omknByiCTzR7yX6Jwl6na9UWRF4kqU95LVU98VSqFOkYJ/Bx6v0NIrdVLbotVEo71cxLzAPM
eb06w76iy5vV0F/bEDLS4PTJGzce4i7XUk3ceUMgdf1FVTqF/RONhMt0arnC3xpUk4ZRHgAAAAAA
ABI9t7P3Uu5IeC7Z2+qqt3hFN2qZiyMdJt+GV8ml6xgBs4tHsiLpVDg1kbxVvCW6j+TAxmEdhz97
j3iHPgYqKWPnFMsPtk+axtDtLs+MrtoMG7tjb9Gtp5P/AKRqLS/VwNydYqRi4Ik9VPAc5wGbCaaa
SZE0ybsheEpS+5hgAPsAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAIdupYe
z97YzGLunb+nawTKTQkuulodNy/cnCelZL1TYADUXe7ZBcuDuZsBXnLycZYSov1UnaZfo6k/XHBZ
BqRupYu7lj5TCIupQdSUm4Opu0l109bRzp+RcF1Jq+qYfDIIjAAAAAAFi1Ahu5DefFqp/pF4f/LF
FqtHpb5saj1uislJFZLkWVW9aR9Fxartx0sgf3q37ah/3BkIo3THWWtHqs/QcgmorcStEt7Vj/yB
FPrJubzOyc36nri+SeW2jWE+nFxWyX5UCm8k1fuRCE/a/bFbqRb40WWj0fipF9n3CadxLtM/jFVG
yhPQLr/fExTW7IasCaagj94n4QT8oXyvoDmn0tuJXjipWb2lbKxZDxmzkG6rN41QdMz8Bkj8ZBQT
ZBjdWdl3DNRWUo/fqpk6TmXbS/AnEojMjDWZkyW7PUilJxbiqH75/Jn1++vKpJauEhz9b6Q4Zk8u
qiWs0kkjH27jhxUFwGsHH9M4STRYpF+VVOfV+2MyWonC8WM/4uPbw0Wwi2fvNqgRBL0CF0lGxjT6
yx7QP0AAAFy0pRlX13MJQFEUxUVWTZuq1jmSrhX6CZTADY9aXZSZgq3xau7hPaetHEG65XKnPXuB
PNbom0fiMoQfbJ80m0O0ezFyxWz5tIVDASl2Z8mj2xPK62+BvNaJ6U9PzKaxy28DgNgcNDxUBHN4
eDimELFoF0JNmiBUUky+aQvDgP0CrgAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAAAAAAAokxBw1SRLuFqKHjJ2HcE0Ls3rYi6S5O6chuUpgBrTvbsrbFXExfS9tXL6ztUH6Q
hGmHOIxQ3ntTG1F+DxJqEL5uI4LINPN78geZOx/P5CQo1et6US1n8LU/qdo6S9tZLTvkvWLo88fD
nwxMLAPoAFDqFvziP3iflEuk9TtCDnzO41Jym3lp0RfUEwnT8G/mFGq7pNBPebpPrjXyKNw2ouRB
aOl3l0KkdXEqxRB1Hs192gh2N6XiKTR3Ca/XF1k8tKHUk49AZli0FLIxcON+4Vcb3epmOc5D+Z2R
q2ZLXFVTcknStNUkSFrRuN5fCvPhT5q5/RXSKLVThVKr3RluLQUYsCUj/B7nDd4e0zeS/cGuZ9Lb
apsym5xtKVnvlOEKWwpEzKN4OLfzDzyDdM6hx9RMcx4sPT7isLiO6skOlbsjnfK/dXB9e7J/eG/J
C7ydHpSk1I86IzuFoKKVGLi5SckGsXDsH0pKKqaEm7VM6qqh/MIXiAGeVpNmdmfufi0fzFOsrVwC
uOvf1EfFJxp81oXUtgf8KUg+2T5pNo9otk7YSiSt39yZepbuTJcMdSa5+ZMNXJ7uCKRt59JXELJw
GySjqEou3cSnA0JSlO0fEF9xtGskm6ePnGImUuHKOcF5AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAxEvdkhy6X6xdv6toRvC1Urhq8OQmPMnurvnxKX
dqm/ClOANOl7dk5eSicXMtaGWi7sQpeMrM+llJJl+xpMbdqfiPh6A4LJz6xrFqSk6ooyYdU/WFOz
lMT6HlWUi2O3cJemRQpTD4fSFpmLTbqKs1E96yVIfSRT4wncGupxLdmVNpSGZbSl65i+opUFi6t8
MQaTh/SbxTQqgfqKE7h+6cvZOMuWzI4ZxJ7plpT1eU/WEA6nKbf73QTjSP5VsqbqkOQWpZ50V8oa
MtV2qysUQavNwGOFu3ijfMI+T+XXfoH+gc37AuMhKfUu7M3xbzX5TpRNuowV54tikmXtfJnEfMkk
lUunMqWrKpK9ARwny7vpBq83MY53gqRxOSjC39PpLv3h1yJqpIcZ3KpvJpEEpLWZhvFjbhlU2aWZ
qpqTh4+MoBal49fp3stP6o9vvj+PWQhi75UvZ1ppjYLNpaSNSzN5tCpuEtBshbdQZmkneetpuu3x
eQ546K9pMvnIdXxrK/fLuhmWSNNnFs7I2ls5H+DbY0BS9HN9G7Oq0bF37jD7qublUU9Y2I5wSwAA
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
i+5Fn7Y3fhfAFyqKp6sY3DDkJg9bYHVb8vaSV8okbzymwx8QA1GX72O9OVChISFia5cQDvDHWlEz
+pVBM/3J2Uu8J8HWKfHzhgvZek4Ss4kjLZoq2VvGhi+tgrhWXqZ9ba9NHrwckdDWVI+lVu9Qx6qr
dVPhUL55ep6Y1m8ZqtlTbjN4k5SvoGJNP2nUpetGs5Hvt7BkIfolPK8ROEnnEBZ50R82PpScBgko
Ym0fIczv4k4U7cy8Q+nvU/2xbJPvEimT7dKmdbicj2+HRq86U7ifH+mJ57OGqZUGchdOSzXkg5kF
N448mXqJdhMUmZThVybClEnSbES3DrxKm2/geL9tVQ66NukTj3Wrt/ujDZs7hJLLWjpJ2P2zLkLA
ROOZjMNTjZO/Eyhqgol+lrXpJkrya1VsDeTfr4Y8XbSJweIyixBseUS3BPpTV8+nNzoUeo39CZK6
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAAAY8X/wAtlqczVFmoy6cBi8TTxMdlINTlSexSuPi3jdbEuOnHk5OE2GJDcmGouIwXsvSc
p6FjLl0xVbK3kDmvzGbMbMTZJ45kqTgX95qB3nteQgWp1XaZf9oYl1KFx8XWT1lw+Ew1/MqbVT6j
Z0sqVo55MejNdCiajdRVu4SXScFU0HIfgOmcohSfPDzdvvN5zVDed/dAD4u5BhFt+eSDpBg3L211
dBABcVrLSZi8z8p7H8sFoKqrxPWdBxUZ23NIdkfDiNrfLaEdensGNr7hDibZSdVQhns6SROjPZ+b
Hy3WV2TjLyXvlIy8+YhNfnTV2TWaKp9XsnaEUKUyzjx6ucKlwx5cE9JCGT3h7nLpTaNezSequTda
JoggAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAAAAAAAAAAACK6zs1aK5DpJ9cK1lua5kCE3ZFpiEavTkL3cDKkNjyfMOBdomph0uByIu1U
8NCKmgsv/JPyt/8A3arA/wD6Pjv/ACRj8XNvm8DK41c/Ox/tKcTJvlETft5VPKxl1RlUja0nJaHj
MFUjYdop9zqwx+cc2zJfN4HHt7n53EyMbt27Vuk3bpJN26ZMEylTw0lTLh2S/wBQyTFPaAAAAAAA
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
AAAAAAP/2VBLAQItABQABgAIAAAAIQDI4TOSFQEAAFICAAATAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAABbQ29u
dGVudF9UeXBlc10ueG1sUEsBAi0AFAAGAAgAAAAhAK0wP/HBAAAAMgEAAAsAAAAAAAAAAAAAAAAA
RgEAAF9yZWxzLy5yZWxzUEsBAi0AFAAGAAgAAAAhACbbjhfKAgAAaQcAAB8AAAAAAAAAAAAAAAAA
MAIAAGNsaXBib2FyZC9kcmF3aW5ncy9kcmF3aW5nMS54bWxQSwECLQAUAAYACAAAACEAlK0N39QA
AACsAQAAKgAAAAAAAAAAAAAAAAA3BQAAY2xpcGJvYXJkL2RyYXdpbmdzL19yZWxzL2RyYXdpbmcx
LnhtbC5yZWxzUEsBAi0AFAAGAAgAAAAhAOFRNx/PBgAA5hsAABoAAAAAAAAAAAAAAAAAUwYAAGNs
aXBib2FyZC90aGVtZS90aGVtZTEueG1sUEsBAi0ACgAAAAAAAAAhAEZFXR2kxAAApMQAABsAAAAA
AAAAAAAAAAAAWg0AAGNsaXBib2FyZC9tZWRpYS9pbWFnZTEuanBlZ1BLBQYAAAAABgAGALABAAA3
0gAAAAA=" o:spid="_x0000_s1027" style="height: 269.3pt; left: 0pt; margin-left: 217.45pt; margin-top: 213.65pt; position: absolute; text-align: left; visibility: visible; width: 316.8pt; z-index: 1;" type="#_x0000_t75"> <v:imagedata o:title="" src="file:///C:%5CUsers%5Cvaibhav%5CAppData%5CLocal%5CTemp%5Cmsohtmlclip1%5C01%5Cclip_image001.png"> <o:lock aspectratio="f" v:ext="edit"> <w:wrap type="square"> </w:wrap></o:lock></v:imagedata></v:shape><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"></span><br />
<span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><br />
</span></span><br />
<span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">१९७० साली अमेरिकेतील एका प्रसिद्ध नियतकालिकने आर्थर सी क्लार्क यांची मुलाखत प्रसिद्ध केली होती. त्यात असे म्हटले होते, </span><span style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">“Satellites would one day bring the accumulated knowledge of the world to your fingertips"</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">. आज प्राथमिक अवस्थेत असलेले सारे उपग्रह एक दिवस निश्चितच विकासाच्या सार्या व्याख्या बदलवून टाकतील.</span><span lang="MR" style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"> फोटोकॉपीअर, टेलिफोन, टेलिव्हीजन, संगणक ते वर्ल्ड वाईड वेब हा सारा प्रवास आर्थर क्लार्क यांची भविष्यवाणी खरी ठरवत गेला. १९९० साली विकसित झालेल्या वर्ल्ड वाईड वेब ही संकल्पना आजच्या संगणकयुगाला कारणीभूत आहे असे म्हटले तरी वावगे ठरणार नाही. कोणत्याही बैजिक क्रिया करणारा संगणक वर्ल्ड वाईड वेब च्या मदतीने संपर्कक्रांती घडवून आणू शकतो ह्यावर १९९२ सालापासूनच संशोधन सुरू झाले. त्याचेच फलित असलेल्या आणि १९९५ साली प्रायोगिक तत्वांवर सुरू करण्यात आलेल्या द ग्लोब,</span><span lang="MR" style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"> जिओसिटीज आणि ट्रायपॉड. कॉम ह्या कम्युनिटी वेबसाईट्स अमेरिकेतील लोकांना चॅटरुमच्या माध्यमातून एकमेकांशी जोडण्यासाठी तय्यार करण्यात आल्या होत्या. पण त्या अल्पायुषीच ठरल्या. आपण हवे तर या तिन्ही साईट्सना सोशल नेटवर्किंगची फर्स्ट जनरेशन म्हणूया. पण सेकंड जनरेशने मात्र कमाल केली. १९९७ साली आलेल्या सिक्स डिग्री.कॉम, २००० साली आलेल्या मार्केटआऊटक्लब. कॉम व फ्रेंडस्टर (२००२) सारख्या साईट्स इंटरनेटचे अविभाज्य अंग बनले. पाश्चिमात्य राष्ट्रांत एव्हाना सर्वच सोशन नेटवर्किंगच्या आहारी गेले होते. १९९८ साली लॅरी पेज व सर्गी ब्रिन यांनी जन्माला घातलेलं गुगल नावाचं बाळ २००२ सालापर्यंत चांगलंच सदृढ झालं होतं. दुसर्या बाजूला १९९५ साली स्थापन झालेलं याहूचं सर्च इंजिन, नॅपस्टर सारखं म्यूझिक सर्च इंजिन, जस्ट वन क्लिक, २००१ साली आलेलं विकीपीडीया सारखे इंटरनेट एनसाक्लोपीडीया ( माहितीकोश) अख्या अमेरिका व युरोप खंडात गाजत होते. भारतात आत्ता कुठे सायबर कॅफे, कलर स्क्रिन कंम्प्यूटर ची ओळख होउ लागली होती. शाळांशाळांतून मासिक २० रु. शुल्क आकारून संगणक प्रशिक्षण देण्यास सुरूवात झाली होती. अमेरिका व युरोपीय राष्ट्रांच्या तुलनेत आपल्याला अजून बराच पल्ला गाठायचा होता. </span><span style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><br />
</span><br />
<span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">२००४ सालचा फेब्रुवारीचा महिना, भारतात केंद्रिय निवडणूकांची धामधूम सुरू होती. घोषणा दान केल्या जाव्यात तशा घोषित होत होत्या. त्या घोषणांमध्ये झालेली महत्त्वपूर्ण घोषणा होती ती भारतात इंटरनेटच्या वापरासंबंधी असलेले सर्व जाचक नियम, अटी ट्राय (</span><span style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">TRAI) </span><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">ने शिथील केले होते. इंडिया शाईनिंग चा तो मौसम होता. त्याच वेळेस अमेरिका एका नव्या पर्वाच्या सूर्योदयाची साक्षीदार होत होती. वेबस्पेस आणि ब्राउजर वॉरचं वादळ कोर्टरुममध्ये जाऊन शमलं होतं. वेबस्पेस टेक्नॉलॉजी देखील प्रगत झाली होती. २००४ साली आलेल्या ऑर्कूट आणि फेसबुक ने सोनेसा (सोशल नेटवर्किंग साईट्स) च्या कक्षाच रुंदावून टाकल्या. त्यात भर घातली ती यू ट्यूब (२००५) आणि ट्विटर (२००६) ने. आज सोनेसा चं जग हे केवळ इंटरनेट वरिल उपरोल्लिखित साईट्स किंवा इ-मेल्स पुरतंच मर्यादित राहीलं नसून ते आत्ता बल्क एसएमएस, वेब होस्टींग, ब्लॉगर, ब्लॉगस्पॉट, गुगल बझ, गुगल प्लस, इ-बडी, अँड्रॉईड अप्लिकेशन्स, व्हिडीओ अपलोडिंग आणि डाउनलोटींग च्या ही पुढे गेले आहे. रोजरोज नवनवीन संकल्पनांचा यात समावेश होतो आहे. वास्तविक पाहता संगणक साक्षर असणारे सार्याच वयोगटातील लोकांध्ये सोनेसाची वाढती लोकप्रियता हा अनेक शोधसंस्थांच्या अभ्यासाचा विषय बनला आहे. अनेक शोधसंस्थांनी अहवाल देखील सादर केले आहेत. जागतिकीकरणाने जग एकदम जवळ आले. नवनव्या शोधांमुळे जीवन सुखमय झाले असले तरी महानगरांतील एकाकी आयुष्याची पोकळी भरून काढण्यासाठी सोनेसाचा सगळ्यात जस्त वापर होतो आहे. </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">अमेरिकन लाइफ प्रोजेक्ट द्वारा </span><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">केलेल्या </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">सर्वेक्षणा</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">त सोनेसा वर आढळणार्या युजर्समध्ये वयाची पन्नाशी पार केलेल्या व्यक्ती ह्या सर्वात जास्त असल्याचे समोर आले आहे. </span><span style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><br />
</span><br />
<span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">मनोरंजनाच्या हेतूने सुरू केल्या गेलेल्या या सोनेसा मनोरंजनाचे पर्याय ते माध्यमहिन समाजाचा आरसा असे झालेले रुपांतरण हा २१ व्या शतकातला सर्वात मह्त्वाचा टप्पा आहे. इंटरनेटने त्याच्या विकसित होण्याबरोबरच मानवी कळपापासून सुरूवात करणार्या कॉमन मॅनला एका आभासी जगतातील कम्यूनिटी पर्सन बनवलं. आकाशाला भिडणारे आयएसडी कॉल्सचे रेट चुटकीसरशी खाली आणण्यासाठी देखील ह्या सोनेसाच्या स्काईप आणि जी टॉक सारख्या सुविधा जबाबदार ठरल्या होत्या. हेच इव्हाल्यूशन नवं रिव्हॉल्यूशन घेउन आल्या. प्रिंट आणि इलेक्ट्रॉनिक माध्यमांवर असलेली भांडवलवाद्यांच्या मक्तेदारीने सामान्य नागरिकांचा मत प्रदर्शित करण्याचा अधिकारच हिरावून घेतलेला होता. कुठेतरी मनात धुसफूस होतीच. अचानकपणे अवतरलेल्या या सोनेसांनी एका अनिर्बंध मुक्तपीठाच्या शोधात असलेल्या सामान्य वर्गाला त्यांचं हक्काचं विचारपीठ मिळवून दिलंय. नो सेन्सॉरशिप, नथिंग, नथिंग </span><span style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">जस्ट साईन इन अँड फ्लाय हाय ... </span><span style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div><div class="MsoNormal" style="margin-left: 4.5pt; text-align: justify;"><div style="line-height: 200%;"><b><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">क्रमशः<br />
<a href="http://www.samyaksamiksha.co.in/2012/03/sign-part-2.html" target="_blank">पुढील भाग येथे वाचा </a> </span></b><b><span style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></b></div><div style="line-height: 200%;"><b><span lang="MR" style="font-family: Mangal,serif; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><br />
</span></b></div><span style="font-family: Mangal,serif;"><span style="font-size: 14px; line-height: 28px;"><b>(वरिल लेख हा साप्ताहिक कलमनामा मध्ये साईन इन ह्या सदरात प्रकाशित झालेला आहे . ) </b></span></span></div></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-29451761916691717992012-02-25T21:45:00.000+09:002014-04-03T02:10:28.980+09:00Biography of JOTIRAO GOVINDRAO PHULE<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><!--[if gte mso 9]><xml> <o:OfficeDocumentSettings> <o:RelyOnVML/> <o:AllowPNG/> </o:OfficeDocumentSettings> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml> <w:WordDocument> <w:View>Normal</w:View> <w:Zoom>0</w:Zoom> <w:TrackMoves/> <w:TrackFormatting/> <w:PunctuationKerning/> <w:ValidateAgainstSchemas/> <w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid> <w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent> <w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText> <w:DoNotPromoteQF/> <w:LidThemeOther>EN-US</w:LidThemeOther> <w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian> <w:LidThemeComplexScript>MR</w:LidThemeComplexScript> <w:Compatibility> <w:BreakWrappedTables/> <w:SnapToGridInCell/> <w:WrapTextWithPunct/> <w:UseAsianBreakRules/> <w:DontGrowAutofit/> <w:SplitPgBreakAndParaMark/> <w:DontVertAlignCellWithSp/> <w:DontBreakConstrainedForcedTables/> <w:DontVertAlignInTxbx/> <w:Word11KerningPairs/> <w:CachedColBalance/> </w:Compatibility> <m:mathPr> <m:mathFont m:val="Cambria Math"/> <m:brkBin m:val="before"/> <m:brkBinSub m:val="--"/> <m:smallFrac m:val="off"/> <m:dispDef/> <m:lMargin m:val="0"/> <m:rMargin m:val="0"/> <m:defJc m:val="centerGroup"/> <m:wrapIndent m:val="1440"/> <m:intLim m:val="subSup"/> <m:naryLim m:val="undOvr"/> </m:mathPr></w:WordDocument> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml> <w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267"> <w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/> <w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/> </w:LatentStyles> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]> <style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Table Normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0in 5.4pt 0in 5.4pt;
mso-para-margin-top:0in;
mso-para-margin-right:0in;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0in;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
mso-bidi-font-size:10.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:Mangal;
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style> <![endif]--> <br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="font-family: "Cambria","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-theme-font: major-latin; mso-bidi-font-family: Vrinda; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-theme-font: major-latin;"><br />
</span></b></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTfnBroLdBifUJ_WO1q8IH1SU0X8OJWgdyGwq6ESHo7DgczQ5uqqsGa9_DG_x899I4tM2tfRfd3WJ9i6sTOEml2yhrLJOOIIVQtgfUxjOcNSXaLqdoBEUEZ-ACaTfb-A2o5AOZVC8Xamqt/s1600/ATgAAACE7Tx-5xHv4FRwaSpF79X8HhXYQAz9FUiG5G-TvSljnKXdDkYC4gvaCGrwLHMnLJpgLEbXxhcXKUeaPxMGbpb6AJtU9VDi3-g1-2AOSqSaNpX89JhJPnaUTQ.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTfnBroLdBifUJ_WO1q8IH1SU0X8OJWgdyGwq6ESHo7DgczQ5uqqsGa9_DG_x899I4tM2tfRfd3WJ9i6sTOEml2yhrLJOOIIVQtgfUxjOcNSXaLqdoBEUEZ-ACaTfb-A2o5AOZVC8Xamqt/s320/ATgAAACE7Tx-5xHv4FRwaSpF79X8HhXYQAz9FUiG5G-TvSljnKXdDkYC4gvaCGrwLHMnLJpgLEbXxhcXKUeaPxMGbpb6AJtU9VDi3-g1-2AOSqSaNpX89JhJPnaUTQ.jpg" width="259" /></a></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span style="font-family: "Vrinda","sans-serif"; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">JOTIRAO GOVINDRAO PHULE occupies a unique position among the social reformers of Maharashtra in the nineteenth century. While other reformers concentrated more on reforming the social institutions of family and marriage with special emphasis on the status and right of women, Jotirao Phule revolted against the unjust caste system under which millions of people had suffered for centuries. In particular, he courageously upheld the cause of the untouchables and look up the cudgels for the poorer peasants. He was a militant advocate of their right. The story of his stormy life is an inspiring saga of a continuous struggle while he waged relentlessly against the forces of reaction. Though some keen observers of the social scene in Maharashtra like Narayan Mahadeo Parmananda did acknowledge his greatness in his lifetime, it is only in is only in recent decades that there is increasing appreciation of his service and sacrifice in uplifting the masses.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span style="font-family: "Vrinda","sans-serif"; line-height: 200%;">Jotirao Phule was born in 1827. His father, Govindrao was a vegetable-vendor at Poona. Originally Jotirao's family known as Gorhays, came from Katgun, a village in the Satara district of Maharashtra, His grandfather Shetiba Gorhay settled down in Poona. Since Jotirao's father and two uncles served as florists under the last of the Peshwas, they came to be known as `Phule'. Jotirao's mother passed away when he was hardly one year old. After completing his primary education, Jotirao had to leave the school and help his father by working on the family's farm. Jotirao's marriage was celebrated when he was not even thirteen.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Impressed by Jotirao's intelligence and his love of knowledge two of his neighbours, one a Muslim teachr and another a Christian gentleman persuaded his father Govindrao to allow him to study in a secondary school. In 1841, got admission in the Scottish Mission's High School at Poona. It was in his this school that he met Sadashiv Ballal Govande, a Brahmin, who remained a close friend throughout his life. Both Jotirao and Govande were greatly influenced by Thomas Paine's ideas and they read with great interest Paine's famous book 'The Rights of Man.' Moro Vithal Valvekar and Sakharam Yashwant Paranjape were two other Brahmin friends of Jotirao who in later years stood by him in all his activities. After completing his secondary education in 1847 Jotirao decided not to accept a job under the Government.</span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbG3wAzr2FnQ3kM7Un4W8Qy9dyqyqNbS9EWRHVtBslIbWSi3YF2LRh3JPEm7kJTiPeS0zOoHBzXCU6wszC-QXzJH0N-GtPnzRwXk7O0CBkJagZT075stdfs5L3YxnYYucqoSAiCayjQje4/s1600/Yugpurush.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbG3wAzr2FnQ3kM7Un4W8Qy9dyqyqNbS9EWRHVtBslIbWSi3YF2LRh3JPEm7kJTiPeS0zOoHBzXCU6wszC-QXzJH0N-GtPnzRwXk7O0CBkJagZT075stdfs5L3YxnYYucqoSAiCayjQje4/s320/Yugpurush.jpg" width="320" /></a></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span style="font-family: "Vrinda","sans-serif"; line-height: 200%;">An incident in 1848 made him aware of the iniquities of the caste system, the predominant position of the Brahmin in the social setup. He was invited to attend a wedding of one of his Brahmin friends. As the bridegroom was taken in a procession, Jotirao accompanied him along with the relatives of his Brahmin friends. Knowing that Jotirao belonged to the Mil caste which was considered to be inferior by the Brahmins, the relatives of the bridegroom insulted and abused him. Jotirao left the procession and retuned home. With tears in his eyes, he narrated his experience to his father who tried to pacify him. After this incident Jotirao made up his mind to defy the caste-system and serve the Shudras and women who were deprived of all their rights as human beings under the caste-system. Education of women and the lower castes, he believed, deserved priority, Hence he began educating his wife Savitribai and opened a girls' school in August 1848. The orthodox opponents of Jotirao were furious and they started a vicious campaign against him. He refused to be unnerved by their malicious propaganda. As no teacher dared to work in a which untouchable were admitted as students, Jotirao asked his wife to teach the girls in his school. Stones and brickbats were thrown at her when she was on her way to the school. The reactionaries threatened Jotirao's father with dire consequences if he did not dissociate himself Yielding to the pressure, Jotirao's father asked his son and the daughter in-law to leave his house as both of them refused to give up their noble endeavor. Though the school had to be closed for sometime due to lack of funds, Jotirao re-opened it with the help of his Brahmin friends Govande and Valvekar. On 3 July 1851, he founded a girls' school in which eight girls were admittedon the first day. Steadily the number of student increased. Savitribai taught in this school also and had to suffer a lot because of hostility of the orthodox people. Jotirao opened two more girl's schools during 1851-52 in a memorial addressed to the Education Commission (popularly known as the Hunter Commission ) in 1882, he described his activities in the field of education, ` A year after the institution of the female school I also established and indigenous mixed school for the lower classes, especially the Mahars and Mangs. Tow more school for these classes were subsequently added. I continued to work in them for nearly nine to ten years'. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span style="font-family: "Vrinda","sans-serif"; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">Jotirao was aware that primary education among the masses in the Bombay Presidency was very much neglected. He argued that 'a good deal of their poverty,their want of self-reliance, their entire dependence upon the learned and intelligent classes' could be attribute to the British Government for spending profusely a large portion of revenue on the education of the higher classes. According to him. This policy resulted in the virtual monopoly of all the higher offices under the Government by the Brahmins.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span style="font-family: "Vrinda","sans-serif"; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">Jotirao boldly attacked the stranglehold of the Brahmins, who prevented others from having access to all the avenues of Knowledge and influence. He denounced them as cheats and hypocrites. He asked the masses to resist the tyranny of the Brahmins. All his writings were variation on this theme. His critics made fun of his ignorance of grammar and philology, his inelegant language and far-fetched interpretation of Indian history and the ancient texts. They brushed his criticism aside by saying that he was merely echoing what the Christian missionaries had said about the Indian society in general and Brahmin in particular. The established scholars in his time did not take Phule's arguments seriously. His critics did not realise that Jotirao's acrimonious criticism was basically a spontaneous outburst of a genuine concern for the equal rights of human beings Emotionally he was so deeply involved in his work that he could not make a dispassionate analysis and take a detached view of the social forces. Jotirao's deep sense of commitment to basic human values made it difficult for him to restrain himself when he witnessed injustice and atrocities committed in the name of religion by those who were supposed to be its custodians. Widow remarriages were banned and child-marriage was very common among the Brahmin and other upper castes in the then Hindu society. Many widows were young and not all of them could live in a manner in which the orthodox people expected them to live. Some of the delinquent widows resorted to abortion or left their illegitimate children to their fate by leaving them on the streets. Out of pity for the orphans, Jotirao Phule established an orphanage, possible the first such institution founded by a Hindu. Jotirao gave protection to pregnant widows and assured them that the orphanage would take care of their children. It was in this orphanage run by Jotirao that a Brahmin widow gave birth to a boy in 1873 and Jotirao adopted him as his son.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="font-family: "Vrinda","sans-serif"; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">For sometime, Jotirao worked as a contractor for the government and supplied building material required for the construction of a huge barrage at Khadakvasala near Poona. He had a direct experience of working with the officials of the Public Works Department which was notorious as a hotbed of corruption. Except the British officers holding very high positions in the Department. the clerks and other officers were invariably Brahmin and they exploited the illiterate workers. Jotirao felt in necessary to explain to the workers how they were duped by the Brahmin officials . in one of the ballads composed by him, he described vividly the fraudulent practices resorted to by the Brahmin officials in the Public Works Department </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="font-family: "Vrinda","sans-serif"; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">In 1868, Jotirao decided to give access to the untouchables to small bathing tank mere his house. In his controversial book called Slavery published in June 1873, Jotirao included a manifesto which declared that he was willing to dine with all regardless of their caste, creed or country of origin. It is significant that several newspapers refused to give publicity to the manifesto because of its contents. His book Slavery was severely criticised for its `venomous propaganda' against the Brahmins. Jotirao dedicated this book `to the good people of the United States as a token of admiration for their sublime, disinterested and self sacrificing devotion in the cause of Negro Slavery'. The book is written in the form of a dialogue. After tracing the history of the Brahmin domination in India, Jotirao examined the motives and objects of cruel and inhuman laws framed by the brahmins. Their main object in fabricating these fasehoods was to dupe the minds of the ignorant and rivet firmly on them the chains of perpetual bondage and slavery which their selfishness and cunning had forged, The severity of the laws as affecting the Sudras and the intense hatred with which they were regarded by the Brahmins can be explained on no other supposition but that there was, originally between the two, a deadly feud arising from the advent of the latter in to this land. Jotirao argued that the sudras were the sons of the soil while the Brahmins came from outside and usurped everything that was possessed by the `not one hundredth part of the rogueries' that were generally practsed on his `poor, illiterate and ignorant Sudra brethren'.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="font-family: "Vrinda","sans-serif"; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">On 24 September 1873 , Jotirao convened a meeting of his followers and admirers and it was decided to form the 'Satya Shodhak Samaj' (Society of Seekers of Truth) with Jotirao as its first president and treasurer. Every member had to take pledge of loyalty to the British Empire. The main objectives of the organisation were to liberate the Shudras and Ati Shudras and to prevent their exploitation by the Brahmins. All the members of the Satya Shodhak Samaj were expected to treat all human being as children of God and worship the Creator without the help of any mediator.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="font-family: "Vrinda","sans-serif"; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">Membership was open to all and the available evidence proves that some Jews were admitted as members. In 1876 Jotirao refused to regard the Vedas as sacrosanct. He opposed idolatry and denounced the chaturvarnya. In his book Sarvajanik Satya Dharma Pustak published in 1891, his views on religious and social issues are given in the form of f dialogue. According to him,both men and women were entitled to enjoy equal rights and it was a sin to discriminate between human being on the basis of sex. He stressed the unity of man and envisaged a society based on liberty, equality and fraternity. He was aware that religious bigotry and aggressive natioalism destroy the unity of man.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="font-family: "Vrinda","sans-serif"; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">In 1876 Jotirao was nominated as a member of the Poona Municipality, He tried to help the people in the famine-stricken areas of Maharashtra when a severe famine in 1877 forced people in the rural area to leave their villages. Some of them had to leave their children behind and appeal issued on 17 May 1877 by Jotirao indicates that the Victoria Orphanage was founded under the auspices of the Satya Shodhak Samaj to took after these unfortunate children. From the beginning of the year 1879 Krishnarao Bhalekar, one of his colleagues, edited a weekly called Deenbandhu which was the organ f the Satya Shodhak Samaj. The weekly articulated the grievances of the peasants and workers. Deenbandhu defended Jotirao when Vishnushastri Chiplunkar, a powerful spokesmen of the conservative nationalists, attacked Jotirao's writing in the most vitriolic style.</span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3m9dW44FCtkmQ2pGHsZiWzVjUqskrApUdtJCOg1XLapibq8u-oBpEdaQi2Gddis6BZPScOlLCUwvrZDyaEL7EHcV_zhn9ouW1nOndj0R1cozTOMDEyiHJqHBwhY1cOsMYPgS3jy4_sAvg/s1600/Mahatma+phule.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3m9dW44FCtkmQ2pGHsZiWzVjUqskrApUdtJCOg1XLapibq8u-oBpEdaQi2Gddis6BZPScOlLCUwvrZDyaEL7EHcV_zhn9ouW1nOndj0R1cozTOMDEyiHJqHBwhY1cOsMYPgS3jy4_sAvg/s320/Mahatma+phule.jpg" width="275" /></a></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="font-family: "Vrinda","sans-serif"; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">Narayan Meghaji Lokhande was another prominent colleague of Jotirao, Lokhande is acclaimed as the Father of Trade Union Movement in India From 1880 onward, he look over the management of Deenbabdhu which published from Bombay. Along with Lokhande. Jotirao also addressed the meetings of the textile workers in Bombay. It is significant that before and his colleagues Bhalekar and Lokhande tried to organize the peasants and the workers, no such attempt was made by any organisation to redress their grievances. One of the charges levelled by Jotirao against the leaders of the Brahmo Samaj and the Prarthana Samaj, the Sarvajanik Sabha and the Indian National Congress was that despite their programmes, in reality, they did very little to improve the lot of the masses. He felt that these organisations were dominated by the Brahmins and were not truly representative in character. In his booklet called Satsara (The Essence of Truth) published in June 1885, he criticised the Brahmo Samaj and the Prarthana Samaj. Addressing their leaders he declared, 'We don't need the help of your organisations. Don't worry about us' In his book, Sarvajanik Sabha or the Indian National Congress. He warnhat the persistent demand made by these organisation for Indianisation of the administrative services, if accepted, would lead to Brahminisation of the service in India. He thought that it was difficult to create a sense of nationality so long as the restriction on dining and marrying outside the caste continued to observed by people belonging to different castes. Education of the masses would promote the process of nation-making. It should be remembered that just as Jotirao did not mince words when he criticized the leaders of tormist movement he was equally fearless in criticising the decision of the alien rulers which did not contribute to the welfare of the masses. When the government wanted to grant more licences for liquor-shop, Jotirao condemned this move as he believed that addiction to liquor would ruin many poor families. On 30 November 1880, the President of the Poona Municipality requested the members of approve his proposal of spending one thousand rupees on the occasion of the visit of Lord Lytton, the Governor-General of India. The official wanted to present him an address during his visit to Poona. Lytton had passed an Act which resulted in gagging the press and Deenbandhu, the organ of the Satya Shodhak Samaj, had protested against the restriction on the right to freedom of the press. Jotirao did not like the idea of spending the money of the tax- payers in honouring a guest like Lytton. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="font-family: "Vrinda","sans-serif"; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">He boldly suggested that the amount could be very well spent on the education of the poor people in poona. He was the only member out of all the thirty-two nominated members of the Poona Municipality who voted against the official resolution. Another incident also revealed his attachment for the poor peasant and his courage in drawing the attention of member of the British royal family to the sufferings of the framers in rural areas, On 2 March 1888, Hari Raoji Chiplunkar, a friend of Jotirao, arranged a function in honour of the Duke and Duchess of Connaught. Dressed like a peasant, Jotirao attended the function and made a speech,. He commented on the rich invitees who displayed their wealth by wearing diamond studded jewellery and warned the visiting dignitaries that the people who had gathered there did not represent India. If the Duke of Connaught was really interested in finding out the condition of the Indian subjects of Her Majesty the Queen of England, Jotirao suggested that the ought to visit some nearby village as well as the areas in the city occupied by the untouchables. He requested the Duke of Connaught who was a gandson of Queen Victoria to convey his message to her and made a strong plea to provide education to the poor people, Jotirao's speech created quit a stir.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span style="font-family: "Vrinda","sans-serif"; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">Throughout his life. Jotirao Phule fought for the emancipation of the downtrodden people and the struggle which he launched at a young age ended only when he died on 28 November 18 He was a pioneer in many fields and among his contemporaries he stands out as one who never wavered in his quest for trust for and justice, Thought he was often accused of fomenting hatred between the non Brahmins, very rarely an attempt was made to consider his scathing criticism in a broad perspective. The later generation also took considerable time to understand and appreciate the profound significance of his unflinching espousal of the rights of man remained till the end of his life a major theme of his writings and a goal of his actions.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="font-family: "Vrinda","sans-serif"; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">Dr. Y.D.PHADKE</span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="font-family: "Vrinda","sans-serif"; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>[This brief Life Sketch of Mahatma Jotirao Phule is written by the noted the scholar Dr. Y. D. Phadke. He is the editor of the Collected Words of Mahatma Phule in Marathi. He is also an eminent scholar of Mahatma Phule and the Satyashodhak Movement.]</span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-65035260739605295892012-01-24T17:47:00.000+09:002014-04-03T02:10:29.026+09:00माणसे जोडणारी वॉल<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br />
<span style="font-size: large;"><b><span style="color: #0070c0; line-height: 200%;">The Birth of FAM </span></b></span> <br />
<div style="line-height: 200%; text-align: justify;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjWVMx7yOvM8nR0wVxjY3vG2nC8RY4nGFezTkX7797vdS7nQIJ1rvSu4gt7g0iX0Bfgk-1Ph60VfDTxtNNMdvgILZshYFNAfbluP9LXEAmYUtIeC5lLXCCKnWxFF2sj4NR8PpeahQUI42xL/s1600/2011-12-05+17.33.48.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjWVMx7yOvM8nR0wVxjY3vG2nC8RY4nGFezTkX7797vdS7nQIJ1rvSu4gt7g0iX0Bfgk-1Ph60VfDTxtNNMdvgILZshYFNAfbluP9LXEAmYUtIeC5lLXCCKnWxFF2sj4NR8PpeahQUI42xL/s200/2011-12-05+17.33.48.jpg" width="200" /></a></div><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">जयभिम बंधूनो!</span></div><div style="line-height: 200%; text-align: justify;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEihU4oRZS_P-kcIEcIV2CSqVzV1IZ9Z7tKvz2qBnuNcfLCg99eY85NAXFc5ih3eBJaiQAyLmgzyn6icxCOwAVhgiLywtlRl7dZM_xctBvNZ_I7tJcLN3tFLtD8c2zgNVadulUrnp-Md53uG/s1600/2011-12-05+18.30.33.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEihU4oRZS_P-kcIEcIV2CSqVzV1IZ9Z7tKvz2qBnuNcfLCg99eY85NAXFc5ih3eBJaiQAyLmgzyn6icxCOwAVhgiLywtlRl7dZM_xctBvNZ_I7tJcLN3tFLtD8c2zgNVadulUrnp-Md53uG/s200/2011-12-05+18.30.33.jpg" width="200" /></a><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> काही महिन्यांपुर्वी आंबेडकरी विचाराने झपाटलेल्या काही तरुणांनी एक</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">स्वप्न पाहिले. महाराष्ट्रातील समविचारी तरुणांना</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">आंबेडकरवादी तरुणांना</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">एकत्र आणायचे आणि त्यातून आपल्या विचारांची देवाण-घेवाण करायची. त्यातूनच </span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">'</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">फेसबुकवरील समविचारी मित्रांची स्नेह भेट</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> घडवून आणली. अख्ख्या </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">महाराष्ट्रातून आंबेडकरी</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">विचारांशी एकनिष्ठ असलेल्या तरुणांनी या हाकेला साद दिली. ९</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">ऑक्टोबर २०११</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">रोजी ताळचेकरवाडी</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">म्युनिसीपल स्कुल</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">लोअर परेल येथे ही स्नेह भेट ठरली.</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">स्नेह मेळावा संपन्न झाला पण एवढ्यावरच थांबतील तर ते</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">आंबेडकरवादी कसले</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">? </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">प्रत्येकजण हेच म्हणू लागला आता थांबायचे नाही यातून</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">काहितरी विधायक घडलेच पाहिजे. मग एक विचार पुढे आला आंबेडकरवादी चळवळ</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">गतिमान करण्यासाठी योगदान देण्याचा आणि त्यासाठी एक राज्यवापी आणि</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">देशव्यापी संगठन निर्माण करण्याचा. प्रत्यक्षात हालचाली सुरु झाल्या आणि जन्म झाला एका युवाशक्तीचा. </span></div><div style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhcByaS9ZDcwdZRXQRYi6e02VdAzK_fSrdb3AWwovS98IDE8DQ-afySBserATOkWLWfjuT8cp_kVkgaWzZs41h9G78Fhxy3iIXLaiwjKGBL6Re-00XzbxtSUuQEaHGo5suBy37BNJR3VPan/s1600/DSCF0420.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="120" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhcByaS9ZDcwdZRXQRYi6e02VdAzK_fSrdb3AWwovS98IDE8DQ-afySBserATOkWLWfjuT8cp_kVkgaWzZs41h9G78Fhxy3iIXLaiwjKGBL6Re-00XzbxtSUuQEaHGo5suBy37BNJR3VPan/s200/DSCF0420.JPG" width="200" /></a></div><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhuoomvJLr_cpB7hZz-7mmBV6XWTtWZahaDCKdlmaPRUm7gj8tTXGyTNVWZBvUR9DjQr4CLOYo6mYl0M6ts_ktbceYTxmT4ZQgu2lnP5zp0jPnxSwffuejCM_AbwH9pE9KuDyfqlePmIivB/s1600/2011-12-05+20.40.45.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhuoomvJLr_cpB7hZz-7mmBV6XWTtWZahaDCKdlmaPRUm7gj8tTXGyTNVWZBvUR9DjQr4CLOYo6mYl0M6ts_ktbceYTxmT4ZQgu2lnP5zp0jPnxSwffuejCM_AbwH9pE9KuDyfqlePmIivB/s200/2011-12-05+20.40.45.jpg" width="200" /></a><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">फक्त २</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">महिन्यापुर्वी आम्ही एकत्र आलो. बाबासाहेबांच्या महापरिनिर्वाण</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">दिनानिमित्त देशभरातून येणार आंबेडकरी समाजाला त्याच्या मनात असलेली धुसफुस</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">बाहेर काढुन टाकण्यासाठी काय करावे असा विचार चालू होता व एखाद्या कल्पक</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">पद्धतीने बाबासाहेबांना अभिवादन करावे असे आम्ही ठरवले होते. तसा ६</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">डिसेंबर</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">ला काहितरी वेगळे करायचे अशी सर्वांचीच इच्छा होती. लागोपाठ मिटींग होत</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">होत्या. चर्चा होत होत्या अगदी २७</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">नोव्हेंबर ला आमचे फायनल झाले काय करायचे</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">ते. शेवटी सगळे जीव तोडून कामाला लागले आणि ५</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">डिसेंबर ला खरी कसरत सुरु</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">झाली. </span></div><div style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><br />
</div><div style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghft59WxtS1sWlxjMvB_911s5N-mHw0PZkX8t1mNVM10MBWeuut68CykufDJdGGEvxax9iMmWvIVQUjA00d6l6JXIdQ4UN9Ntm9SzVWJiUmg_q4kCYhL-jbIvhf-PjI09mxqFm09oWbBDm/s1600/2011-12-05+21.54.53.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghft59WxtS1sWlxjMvB_911s5N-mHw0PZkX8t1mNVM10MBWeuut68CykufDJdGGEvxax9iMmWvIVQUjA00d6l6JXIdQ4UN9Ntm9SzVWJiUmg_q4kCYhL-jbIvhf-PjI09mxqFm09oWbBDm/s200/2011-12-05+21.54.53.jpg" width="150" /></a></div><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiI4765tZdeQGsahSntsr_2T1egspKIbtWYRCt6FndIHzgU8GolCmhgWtZXTnGoI52bYCdeOc0MqdE1Rh_JNTtkDXPzpLHLhKr-VHCh7JGpYkLdORjpQhNKYJrYNefm_5-WZbfrLGEObkUA/s1600/DSCF0451.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="141" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiI4765tZdeQGsahSntsr_2T1egspKIbtWYRCt6FndIHzgU8GolCmhgWtZXTnGoI52bYCdeOc0MqdE1Rh_JNTtkDXPzpLHLhKr-VHCh7JGpYkLdORjpQhNKYJrYNefm_5-WZbfrLGEObkUA/s200/DSCF0451.JPG" width="200" /></a><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">आमची पहिली वॉल लागली गेली ५</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">डिसेंबरला प्रश्न होता "माता रमाईंचे</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">ज्या ठिकाणी अंतिम संस्कार झाले त्या ठीकाणी चैत्यभुमी सारखे स्मारक असावे</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">या करिता सरकारने व समाजाने काय पाऊले उचलली पाहिजेत</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">?" </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">हा प्रश्न घेण्याचे</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">कारण माता रमाई स्मारकासाठी आमच्या वरळी येथील बांधवांचा चालू असलेला लढा.</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">त्यासाठी कॅंडलमार्च ही काढला गेला. या कॅंडलमार्च साठी आम्ही भित्तीपत्रके</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">लावायचे ठरवले पण वेळ कमी असल्याने आमच्यावर काही मर्यादा आल्या होत्या.</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">त्यातही अमोलजी व हरिषची यांच्या कारने आम्ही दोन ग्रुप केले होते. </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">४</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">तारखेला हरिष निरभवने</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">अमोल गायकवाड</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">मिलिन्द धुमाळे</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">रमेश सोनावले</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">किरण</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">जाधव</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">सन्दिप पगारे</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">सुशिल जाधव आणि निरंजन दिवेकर हे तेव्हा उपस्थित होते</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">आणि रात्रभर जागुन आम्ही ही भित्ती पत्रके मुंबईतील काही ठिकाणी लावली. आणि</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">५</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">तारखेला हा कॅंडलमार्च अमोल गायकवाड</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">गणेश चव्हाण</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">सुषमा शिरसाट</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">प्रशांत गायकवाड</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">रमेश सोनावले</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">किरण जाधव</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">हरिष निरभवणे</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">साक्यपुत्त</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">नितीन</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">संदिप पगारे या आमच्या मित्रांनी अतिशय नियोजन बद्द रितीने हाताळला.</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">कारण एवढा मोठा मॉब हाताळणे ही जोखीमच असते. त्याचवेळी चैत्यभुमीवर वैभव</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">छाया</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">मिलिंद धुमाळे</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">वैभव मोरे आणि निरंजन दिवेकर फेसबुक वॉल</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">बद्दल लोकांना मार्गदर्शन करत होते. अतिशय नियोजन करित काम चालू होते.</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">आम्ही सतत एकमेकांच्या संपर्कात होतो. </span></div><div style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><br />
</div><div style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitSY50wETgvdauGFxqu3GX9aOtbaM75kePedpsnbU9GgzEL-YHKQs6rDpDjVRdhd71Z3pIexe6DlbS_Gjpru1pR4Ch_u1Elt3CElpUi9PHXhcbNzSJX15zRG980v_KItkpiMKJtrU-B8n5/s1600/DSCF0591.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitSY50wETgvdauGFxqu3GX9aOtbaM75kePedpsnbU9GgzEL-YHKQs6rDpDjVRdhd71Z3pIexe6DlbS_Gjpru1pR4Ch_u1Elt3CElpUi9PHXhcbNzSJX15zRG980v_KItkpiMKJtrU-B8n5/s320/DSCF0591.JPG" width="320" /></a></div><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">कॅंडलमार्च संपल्यावर आम्ही सर्व</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">फेसबुक वॉलजवळ जमा झालो. पुण्यावरुन अमोघ गायकवाड आणि बहारीनवरून संजय सामंत सर तसेच नागपूरहून डॉ.</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">संदिप नन्देश्वर हे देखील आले होते. पाच तारखेची रात्र तर</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">आम्ही सर्वांनी अक्षरशा जागून काढली. नंतर ६</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">तारखेची सकाळ म्हणजे</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">आमच्यासाठी एक दिव्यच घेऊन आली. दुसर्यादिवशीचा प्रश्नच गहाळ झाल्याने</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">आम्ही खुप तणावात होतो. शेवटी एकमेकांशी संपर्क करुन आम्ही त्यावर तोडगा</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">काढलाच आणि ६</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">तारखेचा प्रश्न वॉलवर लागलाच. लोकांचा प्रचंड प्रतिसाद या</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">प्रश्नाला मिळाला. समाजाने खुप बोलक्या प्रतिक्रिया दिल्या. आंबेडकरी समाज</span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">किती जागृत आहे त्याचे ते प्रतिकच होते.</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"></span></div><div style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><br />
</div><div style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">राजकीयदृष्ट्या सजग असणारा आंबेडकरी समाज हा सतत माध्यमहीन समाज म्हणून जगत आला आहे. त्यामुळे कोणापुढे कोणत्या विषयावर कसे व्यक्त व्हावे याची जाण मात्र तो हरवून बसला आहे की काय ह्या विचाराला छेद देणार्या बोलक्या प्रतिक्रिया आम्हाला वॉल वर पहायला मिळाल्या. १५ बाय ५ च्या दोन वॉलची आम्ही योजना आखली होती. परंतू लोकांचा प्रसिसाद इतका उत्स्फूर्त होता की की आम्हाला त्या वॉल ची लांबी ५ बाय १६० एवढी वाढवत न्यावी लागली. खुप आव्हाने समोर आली. रात्री तीन वेळा पोलिसांनी वॉल लावण्यास मज्जाव केला. एकदा पोलिस स्टेशन ला नेले. आजवर असा अभिनव प्रयोग त्यांनी ही कधी पाहीला नव्हता. असो, या निमित्ताने वंचित जगाताच्या नायकाला, मुकनायकाच्या समाजाला आम्ही बोलते केले. सलग ७० तास झोपेविना चैत्यभूमीच्या बोचर्या थंडीच्या वातावरणात, आसपासच्या परिवासांच्या बंद घरांच्या टाळे लावलेल्या दरवाजे आणि काचांच्या साक्षीने आम्ही सारी आव्हाने पेलली. आणि खिंड लढवलीच.</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"></span></div><div style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">जयभिम!</span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"> </span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"></span></div><div style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div style="line-height: 200%; margin-left: .5in; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><span style="color: #0070c0; font-family: Wingdings; font-size: 11pt; line-height: 200%;">n<span style="font: 7pt "Times New Roman";"> </span></span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">निरंजन दिवेकर </span><span style="color: #0070c0; font-size: 11pt; line-height: 200%;"></span></div><div style="line-height: 200%; margin-left: .5in; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;"><span style="color: #0070c0; font-family: Wingdings; font-size: 11pt; line-height: 200%;">n<span style="font: 7pt "Times New Roman";"> </span></span><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 11pt; line-height: 200%;">वैभव छाया </span><br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi7y1sH5tDaXrByfCrykU_Q50Le3M8H2oVi-8ZTJiUCV-bxMClpMggSJcqYu9PGjr_0yGO7pQipzaDXw4_E7L5E6fviULl-AFUtG6zZmiLp5ARwEKXj7NzCilqfqbJoeilFU5bfHt7XCbus/s1600/DSCF0392.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="323" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi7y1sH5tDaXrByfCrykU_Q50Le3M8H2oVi-8ZTJiUCV-bxMClpMggSJcqYu9PGjr_0yGO7pQipzaDXw4_E7L5E6fviULl-AFUtG6zZmiLp5ARwEKXj7NzCilqfqbJoeilFU5bfHt7XCbus/s640/DSCF0392.JPG" width="640" /></a></div><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7aLUGBMW6OYfhoDi3ZPoHfejaBc6HRTXNxo2g7-46Su8zpk8uM4W_BKtCA3HwGH0TxvsIcQJIaIw6SlsDfrVAoeXIuMssnyGAPAUhI-5H8pnZOy9Kjpd6eCTpnc6ha0XGyDszeHxL6UFm/s1600/DSCF0393.JPG" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7aLUGBMW6OYfhoDi3ZPoHfejaBc6HRTXNxo2g7-46Su8zpk8uM4W_BKtCA3HwGH0TxvsIcQJIaIw6SlsDfrVAoeXIuMssnyGAPAUhI-5H8pnZOy9Kjpd6eCTpnc6ha0XGyDszeHxL6UFm/s640/DSCF0393.JPG" width="504" /></a></div><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgDB5-1MBByeC5ZLnjdVHI_wGFzaHB2gIQS1ZPjpHgRhCbzEppzBgQ_w_NzvQRIJYM6o7zsjgwK7CpnvWZRPuK1HrCSxKDs2-fhL0K9MNevl05QzQEKtvcGFadk7puv5N2uXFcowi5rvWOO/s1600/DSCF0457.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgDB5-1MBByeC5ZLnjdVHI_wGFzaHB2gIQS1ZPjpHgRhCbzEppzBgQ_w_NzvQRIJYM6o7zsjgwK7CpnvWZRPuK1HrCSxKDs2-fhL0K9MNevl05QzQEKtvcGFadk7puv5N2uXFcowi5rvWOO/s640/DSCF0457.JPG" width="640" /></a></div><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0SM4DrBJrZJ_1lNIEz-_pZhrV375KZ6cvvLWerHd4sQTNAOqBuJTWW1kp0KTfj-GniYuQVL_SWcgoqg2uZaHdjXbc4u-kfK6rShogNjXhj_jxBmAUR9th-ytGQgucnV-2Xr17RmYQTS2A/s1600/DSCF0464.JPG" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0SM4DrBJrZJ_1lNIEz-_pZhrV375KZ6cvvLWerHd4sQTNAOqBuJTWW1kp0KTfj-GniYuQVL_SWcgoqg2uZaHdjXbc4u-kfK6rShogNjXhj_jxBmAUR9th-ytGQgucnV-2Xr17RmYQTS2A/s640/DSCF0464.JPG" width="640" /></a></div><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpTCoxTEyvN-l960BZej9ki0T3AeG3-dTCTzMA4QG7Ir4E5vmb-TKbZDz7lNxz_gZSkSK9IGgoej2ua7plhK87comS12LpG-M0sAvNqSjqXwPr-CaGstiomz6D74UD4MoSVxe-Q9kQRxNz/s1600/DSCF0479.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpTCoxTEyvN-l960BZej9ki0T3AeG3-dTCTzMA4QG7Ir4E5vmb-TKbZDz7lNxz_gZSkSK9IGgoej2ua7plhK87comS12LpG-M0sAvNqSjqXwPr-CaGstiomz6D74UD4MoSVxe-Q9kQRxNz/s640/DSCF0479.JPG" width="640" /></a></div><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhAYJWKTpJE_s8XMCKKGTrBHm-UhT0csW7HtnHjE2NWjaROEhBIa-MOJDU61kxom6OWu7nkDm1JtlOJVhnPc2WCLErO7SKTXdiTDrVMvNK_YbHG_wubJV2leT-ZNL1kl9f2lHuxEbBpWmPj/s1600/DSCF0491+-+Copy.JPG" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhAYJWKTpJE_s8XMCKKGTrBHm-UhT0csW7HtnHjE2NWjaROEhBIa-MOJDU61kxom6OWu7nkDm1JtlOJVhnPc2WCLErO7SKTXdiTDrVMvNK_YbHG_wubJV2leT-ZNL1kl9f2lHuxEbBpWmPj/s640/DSCF0491+-+Copy.JPG" width="640" /></a></div><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjkvJjZ2mcG8WXIgiA60fS9UDxwdXsf9zS_8vHRlnNQ0H5b23mZxWn4sWBqKGr7QMejvFluhYIWeweBjrlNG0mnqRp93aj-LG8ZvG2hCVMTWk19om4Hcr4fTLYWKtZY_mr-uyAqT7LZHGfi/s1600/DSCF0496.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjkvJjZ2mcG8WXIgiA60fS9UDxwdXsf9zS_8vHRlnNQ0H5b23mZxWn4sWBqKGr7QMejvFluhYIWeweBjrlNG0mnqRp93aj-LG8ZvG2hCVMTWk19om4Hcr4fTLYWKtZY_mr-uyAqT7LZHGfi/s640/DSCF0496.JPG" width="640" /></a></div><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIyCqccfDW5iLyexK7mB2q3sNUBKmgHqzvsjM-9084x0VAgLnSgpxoY7qqP8z6tP5GFfarxrY5TFWMUw-IqZWxfxpox83yaqx85mQBMXTfJwNn_44HhM-aPrJH60ba_kyewZ2onSLOwPfX/s1600/DSCF0525.JPG" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIyCqccfDW5iLyexK7mB2q3sNUBKmgHqzvsjM-9084x0VAgLnSgpxoY7qqP8z6tP5GFfarxrY5TFWMUw-IqZWxfxpox83yaqx85mQBMXTfJwNn_44HhM-aPrJH60ba_kyewZ2onSLOwPfX/s640/DSCF0525.JPG" width="640" /></a></div><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEQyaegJVXg5UGBL1fZUWe7itRvUn_UVKdeuFZhMIUzzt3xlGsS22W0JrrdFtcwBr9ip-mq8BKNpK4eHxJ6JDA8kXquxCTe1q9hxj7dM5p2uSk_iSeAgouOjo8G1l3mUsjcUZg8nSYfNI7/s1600/DSCF0577.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEQyaegJVXg5UGBL1fZUWe7itRvUn_UVKdeuFZhMIUzzt3xlGsS22W0JrrdFtcwBr9ip-mq8BKNpK4eHxJ6JDA8kXquxCTe1q9hxj7dM5p2uSk_iSeAgouOjo8G1l3mUsjcUZg8nSYfNI7/s640/DSCF0577.JPG" width="640" /></a></div><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhM5XmL51D5t1oIbpB0h3eavZ60fFu43gZgaeaJa6CdPokjfQCc5TVBN5tJeM5ZBjwBmfGmoPJRNY63A-MIX5WLdsSYJDtR-29w8Qg4udjR-CJrVpggt77zjw_yjTQCKicC_gTRaK7jX5Wr/s1600/DSCF0580.JPG" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhM5XmL51D5t1oIbpB0h3eavZ60fFu43gZgaeaJa6CdPokjfQCc5TVBN5tJeM5ZBjwBmfGmoPJRNY63A-MIX5WLdsSYJDtR-29w8Qg4udjR-CJrVpggt77zjw_yjTQCKicC_gTRaK7jX5Wr/s640/DSCF0580.JPG" width="640" /></a></div><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1jpy5McI1664e3G_BK61fEWGsJSqjmvF0U91tSMKDx1rB-wANIRjlPKsnUt-KR6t86biCMP8PfsPFIocTBdbcT4JE36YQw0gFWNGzDbI0DKsIDL_GsQVxcZEbO6quBRtU-NUsOu0QJ6fF/s1600/DSCF0397.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1jpy5McI1664e3G_BK61fEWGsJSqjmvF0U91tSMKDx1rB-wANIRjlPKsnUt-KR6t86biCMP8PfsPFIocTBdbcT4JE36YQw0gFWNGzDbI0DKsIDL_GsQVxcZEbO6quBRtU-NUsOu0QJ6fF/s640/DSCF0397.JPG" width="640" /></a></div></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div></div>Unknownnoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-65242789701929610642012-01-22T04:29:00.000+09:002014-04-03T02:10:29.031+09:00उद्दिष्टापासून ढळलेला रिपब्लिकन पक्ष<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><!--[if gte mso 9]><xml> <w:WordDocument> <w:View>Normal</w:View> <w:Zoom>0</w:Zoom> <w:TrackMoves/> <w:TrackFormatting/> <w:PunctuationKerning/> <w:ValidateAgainstSchemas/> <w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid> <w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent> <w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText> <w:DoNotPromoteQF/> <w:LidThemeOther>EN-US</w:LidThemeOther> <w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian> <w:LidThemeComplexScript>MR</w:LidThemeComplexScript> <w:Compatibility> <w:BreakWrappedTables/> <w:SnapToGridInCell/> <w:WrapTextWithPunct/> <w:UseAsianBreakRules/> <w:DontGrowAutofit/> <w:SplitPgBreakAndParaMark/> <w:DontVertAlignCellWithSp/> <w:DontBreakConstrainedForcedTables/> <w:DontVertAlignInTxbx/> <w:Word11KerningPairs/> <w:CachedColBalance/> </w:Compatibility> <w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel> <m:mathPr> <m:mathFont m:val="Cambria Math"/> <m:brkBin m:val="before"/> <m:brkBinSub m:val="--"/> <m:smallFrac m:val="off"/> <m:dispDef/> <m:lMargin m:val="0"/> <m:rMargin m:val="0"/> <m:defJc m:val="centerGroup"/> <m:wrapIndent m:val="1440"/> <m:intLim m:val="subSup"/> <m:naryLim m:val="undOvr"/> </m:mathPr></w:WordDocument> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml> <w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267"> <w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/> <w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/> </w:LatentStyles> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]> <style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Table Normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0in 5.4pt 0in 5.4pt;
mso-para-margin-top:0in;
mso-para-margin-right:0in;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0in;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
mso-bidi-font-size:10.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:Mangal;
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style> <![endif]--> <br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><b><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"></span></b><b><span style="color: #0070c0; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><b><span lang="MR" style="color: #548dd4; font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin; mso-themecolor: text2; mso-themetint: 153;">वैभव छाया</span></b><b><span style="color: #548dd4; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-themecolor: text2; mso-themetint: 153;"></span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><b><span style="color: #ff66cc; line-height: 200%;"><br />
</span></b></div><blockquote class="tr_bq"><b><span style="color: #ff66cc; line-height: 200%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"> </span></b><b><span lang="MR" style="color: #ff66cc; font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">सत्ताधाऱ्यांवर अंकुश ठेवू शकणारा एक ताकदवर विरोधी राजकीय पक्ष असावा म्हणून बाबासाहेबांनी रिपब्लिकन पक्षाच्या उभारणीची रणनीती देखील आखली होती. परंतू सद्यस्थितीतील सर्वच स्वघोषित रिपब्लिकन नेत्यांना या भूमिकेचा विसर पडलेला आहे. सर्वाना सामावून घेण्यासाठी निर्मिलेल्या पक्षाचेच आज ४४ गट पडलेले आहेत.</span></b><b><span style="color: #ff66cc; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></b></blockquote><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjYS82v8d5jZOCBWDWkPJj4ufED-gZEjKrYqZIaP97C82eNujzKyhEEGG4iv_vKWsmSQSIqHCZsLDEji0y65DcMWv_cyzgjF0jisBZt-JNbv6BFW11uJVU3oUZhdjB9sfvLgApsVNUtqcIe/s1600/lp62.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="168" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjYS82v8d5jZOCBWDWkPJj4ufED-gZEjKrYqZIaP97C82eNujzKyhEEGG4iv_vKWsmSQSIqHCZsLDEji0y65DcMWv_cyzgjF0jisBZt-JNbv6BFW11uJVU3oUZhdjB9sfvLgApsVNUtqcIe/s400/lp62.jpg" width="400" /></a></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">भारताला स्वातंत्र्य मिळाल्याच्या एका दशकभरानंतर उदयाला आलेला रिपब्लिकन पक्ष मात्र आजच्या घडीला राजकारणातील आपले स्थान शोधण्याचा प्रयत्न करताना दिसत आहे. ते स्थान किंवा अस्तित्व त्यांना परत मिळेलच याची आशा फार धूसर होत चालली आहे. सध्या रिपब्लिकन चळवळींवर विचारांची घुसळण जोरदारपणे चालू आहे. काही अतिहुशार स्वघोषित विचारवंत सोशल नेटव</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">ì</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">कग वेबसाइट्सवर रिपब्लिकन पक्षांवर वाटेल ती टीका करण्यात धन्यता मानत आहेत. वेगवेगळ्या ग्रुप्सवर टाकलेल्या पोस्टवर हजारो कमेंट्सने फेसबुकचे रकानेच्या रकाने भरून निघत आहेत. त्या साऱ्या चर्चेवरून रिपब्लिकन पक्ष</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">रिपब्लिकन चळवळ आजच्या पिढीला नीटसा कळला नसल्याचेच दिसून येते आहे. या साऱ्या चर्चामध्ये पक्षाची उत्पत्ती व व्यूत्पत्ती</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">त्याची संकल्पना</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">तत्त्वज्ञान</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">बाबासाहेबांनी जनतेस उद्देशून लिहिलेले खुले पत्र याबद्दल नेहमीच उदासीनता बाळगलेली दिसते. अध्र्या हळकुंडात पिवळे होउन फेसबुकचा वेबस्पेस वाढविणाऱ्या त्या साऱ्या बोरूबहाद्दरांसाठी खास रिपब्लिकन पक्षाच्या तत्वप्रणालीवर टाकलेली ही नजर. . </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br />
संसदीय राजकारणावर व समताधिष्ठित राजकीय तत्वज्ञानावर उच्चतम विश्वास असणारा रिपब्लिकन पक्ष सध्या राजकीय अडचणीतून बाहेर येण्याचा जोरदार प्रयत्न करतोय. तत्कालीन काँग्रेस पक्षाच्या विरोधात प्रखर विरोधी पक्ष असावा म्हणून आचार्य अत्रे</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">एस. एम. जोशी</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">कॉ. डांगे</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">डॉ. लोहीयांसारख्या समाजवादी नेत्यांना सोबत घेऊन डॉ. बाबासाहेब आंबेडकर यांनी रिपब्लिकन पक्षाची संकल्पना मांडली होती. बाबासाहेबांनी याकरिता भारतीय जनतेला एक खुले पत्र देखील लिहिले होते. त्यानुसार डॉ. बाबासाहेब आंबेडकर यांच्या महापरिनिर्वाणानंतर ३ ऑक्टोबर १९५७ रोजी रिपब्लिकन पक्षाची स्थापना करण्यात आली. या लोकसत्ताक विचारसरणीवर उभ्या राहिलेल्या पक्षाच्या निर्मितीमागील बाबासाहेबांची व्यापक भूमिका व इतिहास समजून घेतल्याशिवाय रिपब्लिकन पक्षाचे खरे महत्त्व कळणे अशक्य आहे. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: 0.5in;"><br />
</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiceDDeDn6EW7ZwZDJZGCIfV4JtXjsyBGScLt7VPPZpHbZL25RxMoVU7h-LunRg5XKoG0lw-rjRbHG32xY92QapJoMcATbU-Kr68xH1IxQi5f9wr7r57c33mb5ugMC58tPhp3i1Ghsr-2Ns/s1600/lp64.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiceDDeDn6EW7ZwZDJZGCIfV4JtXjsyBGScLt7VPPZpHbZL25RxMoVU7h-LunRg5XKoG0lw-rjRbHG32xY92QapJoMcATbU-Kr68xH1IxQi5f9wr7r57c33mb5ugMC58tPhp3i1Ghsr-2Ns/s320/lp64.jpg" width="320" /></a></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">भारतात स्वातंत्र्यप्राप्तीनंतर १९५२ साली प्रथमच घेतलेल्या सार्वत्रिक निवडणुकात काँग्रेस पक्षाने पं. जवाहरलाल नेहरू यांच्या नेतृत्वाखाली देशभरातील ४८९ जागांपकी ३६४ जागांवर विजय संपादन करत बहुमताचे सरकार स्थापन केले. १८८५ साली काँग्रेस पक्ष हा परकिय सत्तेविरोधात यल्गार पुकारून देशात स्वातंत्र्य निर्मितीचे ध्येय घेउन स्थापन झाला होता. १९४७ साली साध्य प्रत्यक्षात सिद्ध होताच गांधीजीनी काँग्रेसला बरखास्त करण्याचा सल्ला देखील दिला होता. पण तो सल्ला मानला गेला नाही. अशा वेळी लोकशाहीच्या पोषक वाढीसाठी सत्ताधाऱ्यांवर अंकुश ठेवू शकणारा एक ताकदवर विरोधी राजकीय पक्ष असावा म्हणून बाबासाहेबांनी रिपब्लिकन पक्षाची संकल्पना सर्वासमोर मांडली. ही संकल्पना मांडताना १९५४ पर्यंतच्या राजकारणाचा र्सवकष अभ्यास</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">शेल्ड्यूल्ड कास्ट फेडरेशनचा इतिहास व भविष्यातील आव्हानांचा आढावा घेऊनच रिपब्लिकन पक्षाची भूमिका स्पष्ट केली होती. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><blockquote class="tr_bq"><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;"><b><span lang="MR" style="color: #ff66cc; font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">बाबासाहेबांनी रिपब्लिकन पक्षाची आखणी करताना फार मोठी दूरदृष्टी ठेवली होती. सर्वसमावेशक राजकारणासाठी सर्वाना सामावून घेता येणारा एक प्रबळ राजकीय विचारमंच त्यांना रिपब्लिकन पार्टी ऑफ इंडियाच्या माध्यामातून लोकांना द्यायचा होता. परंतु</span></b><b><span style="color: #ff66cc; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span></b><b><span lang="MR" style="color: #ff66cc; font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">सद्यस्थितीतील सर्वच स्वघोषित रिपब्लिकन नेत्यांना या भूमिकेचा विसर पडलेला आहे.</span></b><b><span style="color: #ff66cc; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></b></div></blockquote><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१९५१-१९५२ साली झालेल्या पहिल्या सार्वत्रिक निवडणुकात देशभरातील एकूण ५४ विविध प्रांतीय व राष्ट्रीय पक्षांनी सहभाग घेतला होता. त्यात काँग्रेसव्यतिरिक्त कोणालाही वाखाणण्याजोगे यश मिळाले नव्हते. दरम्यानच्या काळात बाबासाहेबांनी बुद्ध धम्माची दीक्षा घेणार असल्याचे जाहीर केले होते. सोबत सर्वसमावेशक अशा नव्या राजकीय पक्षाच्या उभारणीची रणनीती देखील आखली होती. यासंदर्भात १० डिसेंबर १९५५ रोजी जनता पाक्षिकात बाबासाहेबांनी दिलेली प्रतिक्रिया अत्यंत मार्मिक होती. ते म्हणाले की</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">,<br />
</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;"><br />
</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhFKXspI2e4QYzYixrf5yTKkwZa9fFGZoyRuLNYRZjTd44goc7jm-SoaEo8sjjxEjq-ohPkhuks5Q08LpfGfw65jVcm1xmwTuYXVFG3QNP-69pY74zl43PoaaDWeu-YKBSWFVOz2_EsCuB9/s1600/lp63.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhFKXspI2e4QYzYixrf5yTKkwZa9fFGZoyRuLNYRZjTd44goc7jm-SoaEo8sjjxEjq-ohPkhuks5Q08LpfGfw65jVcm1xmwTuYXVFG3QNP-69pY74zl43PoaaDWeu-YKBSWFVOz2_EsCuB9/s320/lp63.jpg" width="226" /></a></div><blockquote class="tr_bq" style="color: red;"><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: 0.5in;"><span style="line-height: 200%;">‘‘</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">माझा रिपब्लिकन पार्टी ऑफ इंडिया काढण्याचा विचार आहे. भारतीय राज्यघटना खऱ्याखुऱ्या अर्थाने राबविण्यासाठी हा पक्ष काढण्यात येणार असून पक्षाचे मुख्य ध्येय समानता</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">स्वातंत्र्य</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">बंधुभाव असे राहणार आहे. भारतातील सत्ताधारी काँग्रेसला विरोध करण्यासाठी सर्व लहानसहान पक्षांचे या नवीन पक्षांत एकत्रीकरण करण्यात येईल आणि अमेरिकन धर्तीवर हा पक्ष कार्य करीत राहील. भारतातील व्यापारी वर्गाने अमेरिकेतील व्यापारी वर्गाप्रमाणे सत्ताधारी व विरोधी पक्षास सहकार्य केल्यास दोन्ही पक्ष मजबूत पायांवर काम करू शकतील व त्यामुळे लोकशाहीच्या निरोगी वाढीस मोठा हातभार लागू शकेल. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">लहानसहान पक्षांजवळचे मामुली निधी</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">कार्यकर्त्यांची वानवा</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">या गोष्टी लक्षात घेता सध्याच्या राजकीय वातावरणात अशा पक्षांना बिलकूल भविष्यकाळ नाही. सरकारने व देशभक्तांनी अमेरिकेप्रमाणेच काँग्रेस व रिपब्लिकन पक्षांच्या वाढीस प्रोत्साहन द्यावे. उदाहरणादखल घ्यायचे झाल्यास</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">गेल्या निवडणूकीत शेड्यूल्ड कास्ट फेडरेशनला काही हजार रुपये ही खर्च करता आले नाही. या उलट काँग्रेस पक्षाने कास्ट फेडरेशनचा पराभव करण्यासाठी अमाप पसा खर्च केला. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">’’</span></div></blockquote><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">वरील प्रतिक्रियेतून सहज लक्षात येण्यासारखी एक गोष्ट म्हणजे बाबासाहेबांनी रिपब्लिकन पक्षाची आखणी करताना फार मोठी दूरदृष्टी ठेवली होती. सर्वसमावेशक राजकारणासाठी सर्वाना सामावून घेता येणारा एक प्रबळ राजकीय विचारमंच त्यांना रिपब्लिकन पार्टी ऑफ इंडियाच्या माध्यामातून लोकांना द्यायचा होता. परंतु</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">सद्यस्थितीतील सर्वच स्वघोषित रिपब्लिकन नेत्यांना या भूमिकेचा विसर पडलेला आहे. किंबहुना ते त्याचे सोंग घेत असावे. सर्वाना सामावून घेण्यासाठी निर्मिलेल्या पक्षाचेच आज ४४ गट पडलेले आहेत. एकेकाळी स्वाभिमानी रिपब्लिकन जनता अशी ओळख असणाऱ्या वर्गाला स्वार्थलोलुप नेतृत्वाने व त्यांच्या स्वसंस्थापित नेतृत्वगटाने व्होट बँकचा दर्जा मिळवून दिला. आणि एका प्रकारे राजकीय अध:पतानाला सुरूवात करून दिली. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">बाबासाहेबांनी १३ ऑक्टोंबर १९५६ रोजी नागपूर येथे घेतलेल्या पत्रकार परिषदेत स्पष्टपणे सांगितले होते की</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">धर्मातरानंतर कदाचित शेड्यूल्ड कास्ट फेडरेशन हा पक्ष अस्तित्वात राहणार नाही. मात्र धर्मातरानंतर मी शेड्यूल्ड कास्ट फेडरेशनचा सदस्य राहणार नसून लवकरच रिपब्लिकन पक्षाची स्थापना करण्यात येईल. मी त्या पक्षाची घटनाही तयार केली आहे. त्याच्या प्रास्ताविकेत स्वातंत्र्य</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">समता</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">बंधुता या तीन प्रमुख तत्वांवर हा पक्ष आधारलेला राहील. पार्लमेंटमध्ये येणाऱ्या प्रत्येक विधेयकाची कसोटी या तीन निकषांवर पाहिली जाईल. या पक्षाला स्वत:चे असे तत्वज्ञान असेल. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">कोणत्याही राजकीय पक्षाला तत्वज्ञानाएवढेच एखाद्या कणखर नेत्याची आवश्यकता असते</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">हे बाबासाहेबांनी निक्षून संगितले होते. एका प्रबळ राजकीय पक्षाच्या निर्मितासाठी आणि त्याच्या सशक्त वाढीसाठी लागणारे सारे आवश्यक घटक भारतीय जनतेस रिपब्लिकन पक्षात सामील होण्यासाठी लिहिलेल्या खुल्या पत्रात उद्धृत केले आहेत. खुले पत्र केवळ एक पत्र नसून एक भक्कम विचारसरणी आहे. रिपब्लिकन पक्षाची मुहूर्तमेढ याच विचारसरणीवर व त्यातील तत्वज्ञानावर आधारित आहे. हे तत्वज्ञान काळानुरूप स्वत:मध्ये बदल घडवणारे असून जगातील कोणत्याही राष्ट्रात लोकशाहीची स्थापना व तिच्या वाढीसाठी उपयुक्त आहे. जगातील वैफल्यग्रस्त राष्ट्रांत रक्तहीन क्रांती घडवून आणण्यासाठी तिची क्षमता अत्यंत प्रभावी आहे. त्यांचे विश्लेषण पुढील काही मुद्दयांच्या आधारे करता येऊ शकेल. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><blockquote class="tr_bq"><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;"><b><span lang="MR" style="color: #ff66cc; font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">विसाव्या शतकात जातीव्यवस्थेने हळूहळू आ</span></b><b><span style="color: #ff66cc; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">í</span></b><b><span lang="MR" style="color: #ff66cc; font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">थक व्यवस्थेचे स्वरूप प्राप्त केले होते ज्यात लोकशाहीवादी राष्ट्र असूनही मूठभरांनी बहुसंख्यांकांवर आजन्म वर्चस्व गाजविण्याचे जन्मसिद्ध अधिकार मिळविल्याचे प्रतीत होत होते.</span></b><b><span style="color: #ff66cc; line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></b></div></blockquote><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१. ही विचारधारा केवळ एखाद्या राजकीय पक्षाच्या स्थापनेचा पुरस्कार करून थांबत नाही तर कोणत्याही चळवळीचे राजकीय चळवळीत रुपांतर होताना कोणती स्थित्यंतरे होतात याची शास्त्रशुद्ध मांडणी करते. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">२. लोकशाहीचा पुरस्कार करताना अधिकाअधिक संसदीय लोकशाहीचे महत्त्व व तीच्या यशस्वीतेसाठी आवश्यक असणाऱ्या गोष्टी पटवून देते. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">३. लोकशाहीचे भविष्यातील बदलणारे स्वरूप</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">तिच्या उद्दिष्टांवर भाष्य करताना आधुनिक लोकशाहीचा पर्याय सुचविते. सोबत आधुनिक लोकशाही तिचे नेमके उद्दिष्ट आणि त्यांची योग्य व्याख्या हे खुले पत्र अतिशय नेटकेपणाने करते. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">४. लोकशाहीच्या यशस्वी सिद्धीसाठी आवश्यक असणारे घटक :- </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>विषमतारहित समाज </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>विवेकबुद्धी बाळगणारा प्रखर संसदीय विरोधी पक्ष </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>वैधानिक व कारभार विषयक क्षेत्रांत पाळावयाची समता</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>संविधानात्मक नीतींचे कसोशीने व नतिकतेने करावयाचे पालन </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>अल्पसंख्यकांची सुरक्षा </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>राज्यशास्त्राधिष्ठित नीतीमान समाजव्यवस्थेची आवश्यकता </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>विचारी</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">जागरूक</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">विवेकी जनमत</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;"><br />
</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiivn3PskGvQTLnlRaC2dDRUnWAKbLTfo-x67J4zGZkA_cNp5OXpAwKJYTh9s5bNZlUAwGvhOBhdF7KlS9k3RDh-eikc878-6uLm54UwKeU0vPKPdMM5R7sn4rtlTHaSB_TbR2CbTIwqt5l/s1600/lp65.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="246" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiivn3PskGvQTLnlRaC2dDRUnWAKbLTfo-x67J4zGZkA_cNp5OXpAwKJYTh9s5bNZlUAwGvhOBhdF7KlS9k3RDh-eikc878-6uLm54UwKeU0vPKPdMM5R7sn4rtlTHaSB_TbR2CbTIwqt5l/s400/lp65.jpg" width="400" /></a></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">इतकी प्रभावी विचारप्रणाली आजवर कोणत्याही राजकीय पक्षाच्या घटनेमध्ये अंतर्भूत असल्याचे ऐकिवात नाही. या खुल्या पत्रांचे विवेचन करताना तत्कालिन रिपब्लिकन नेते अॅ ड. बी. सी. कांबळे म्हणतात. डॉ. बाबासाहेब आंबेडकरांच्या खुल्या पत्राचा संदेश भारताच्या कानाकोपऱ्यात आणि भारतीय लोकांपर्यंत पोहोचविणे अत्यंत निकडीचे आहे. त्याचप्रमाणे</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">जणू हे खुले पत्र जगातील लोकांस उद्देशून आहे असे समजून</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">खुल्या पत्राचा संदेश राष्ट्रसंघापर्यंत व शक्यतो जगातील लोकांपर्यंत पोहोचवणे तितकेच निकडीचे आहे. कोणी हे कार्य करील तर ते जगाच्या धन्यवादाला पात्र होतील. कोणी हे करो वा न करो रिपब्लिकन पार्टी ऑफ इंडियाला मानणाऱ्या तमाम लोकांनी हे कार्य करण्यास पुढे यावे जगाचा व भारताचा बचाव रक्तपातापासून करावा. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">बाबासाहेबांनी आपल्या भाषणात संदेश दिला होता</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">जा आपल्या घरातील भिंतीवर लिहून ठेवा की</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">मला या देशातील शासनकर्ती जमात व्हायचे आहे. बाबासाहेबांचा हा संदेश तर सर्वानी ऐकला. पण त्यासाठी करावी लागणी तपस्या</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">ती तपस्या यशोसिद्धीस नेण्यास करावी लागणारी प्रयत्नांची पराकाष्ठा</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">या सर्वावर ज्या र्सवकष विवेकबुद्धीने</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">वस्तूनिष्ठ दृष्टिकोनातून जे सखोल चिंतन व्हावयास हवे होते ते आजवर झालेले नाही. यासाठी सांप्रत ४४ गटां-तटांत विखुरला गेलेल्या व त्यांचे नेतृत्व करणाऱ्या नेत्यांना जबाबदार धरावे का</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">? </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">की त्यांना कोणत्याही प्रकारचा जाब न विचारणाऱ्या अविवेकी जनमत बाळगणाऱ्या मतदारांना जबाबदार धरावे</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">? </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">या दोन प्रमुख प्रश्नांची कारणे आपणच शोधायला हवीत. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">विसाव्या शतकात जातीव्यवस्थेने हळूहळू आ</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">í</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">थक व्यवस्थेचे स्वरूप प्राप्त केले होते ज्यात लोकशाहीवादी राष्ट्र असूनही मूठभरांनी बहुसंख्यांकांवर आजन्म वर्चस्व गाजविण्याचे जन्मसिद्ध अधिकार मिळविल्याचे प्रतीत होत होते. बाबासाहेब कोणतेही सुधारणावादी आंदोलन उभारून त्याचा रेटा पुढे ओढत राहू शकले असते</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">पण त्यापेक्षा धर्मातराचे काँक्रिट सोल्यूशन जातीव्यवस्थेच्या फुटक्या िभतीवर लावले आणि विषमतारहित भारतीय समाजाच्या भक्कम पायाभरणीसाठी रक्तहीन समाजक्रांती घडवून आणली. भारतीय जनतेस </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">‘</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">रिपब्लिकन पार्टी ऑफ इंडिया</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">’</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">ला पािठबा देण्यासाठी आवाहन करणाऱ्या खुल्या पत्राचा साकल्याने अभ्यास व्हावयास हवा. कारण समाजक्रांतीप्रमाणे बाबासाहेबांना राजकीय क्रांती देखील अपेक्षित होती. तिचा उगम व स्थापना ही रिपाईच्या माध्यमातून व्हावी यासाठी त्यांनी प्रयत्न देखील सुरू केले होते. पक्ष कसा असावा त्यासाठी आवश्यक असलेल्या भूमिकेचा आणि तत्वज्ञानाचा</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">नतिकतेचा सबगोलंकारी परिप्रेक्ष्यातून अध्ययन करताना वैचरिक दिग्दर्शन आणि त्यासंबंधीची दूरदृष्टी याबाबतची डॉ. बाबासाहेबांची भूमिकाच आपल्याला या खुल्या पत्रातून पहायला मिळते. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">१. चळवळीची व्याख्या कशी करावी</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">तिचे उद्दिष्टपूर्तीनंतर राजकीय पक्षात होणारे रूपांतर किंवा त्या चळवळीला राजकीय पक्षाचे कालौघात प्राप्त होणारे स्वरूप यातील स्थित्यंतरे व त्यांचे आधुनिक संसदीय लोकशाहीत असलेले महत्त्व अभ्यासणे अत्यंत गरजेचे आहे. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">२. आधुनिक संसदीय लोकशाहीचा अभ्यास व त्यात सक्रिय सहभाग नोंदविताना लोकशाहीचे स्वरुप (</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">Form of Democracy) </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आणि तिचे उद्दिष्ट (</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">Purpose) </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">हे काळाप्रमाणे बदलत आलेले आहे. म्हणूनच आजची लोकशाही ही आधुनिक लोकशाही बनली असून या लोकशाहीचे उद्दिष्ट हे अनियंत्रित राजसत्तेवर नियंत्रण घालणे नसून</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, ‘</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">लोककल्याण</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">’ </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">साधणे हे आहे. आणि म्हणूनच बाबासाहेबांनी लोकशाहीची दिलेली व्याख्या ही पुढीलप्रमाणे आहे. . </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">‘</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">लोकांच्या आ</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">í</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">थक आणि सामाजिक जीवनात क्रांतिकारक बदल रक्तविहीन मार्गानी घडवून आणणारी शासनपद्धती म्हणजचे लोकशाही</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">’ </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">होय. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आज रिपब्लिकन चळवळीचे राजकीय अंग जवळजवळ रसातळाला गेले आहे. विविध पक्षांत असलेल्या बुद्धीवादी लोकांना त्यांचा इष्ट सन्मान मिळत नाही आहे. रिपब्लिकन चळवळ म्हणजे एका जातीपुरती किंवा एका विशिष्ट नेत्यापुरती मर्यादित करून चर्चिली जात आहे.</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">३. राजकारणात सत्ताधारी पक्षाएवढीच विरोधी पक्षाची आवश्यकता असते. सृजनशीन व विवेकी जनमताच्या अभावामुळे लोकशाही राबविण्यात अडचणी येतात. सरकार व कायदेमंडळाचे कामकाज योग्य रीतीने पार पडण्यासाठी लोकमत ओळखता येणे गरजेचे आहे. प्रचाराधिष्ठित सरकार व लोकशिक्षणाचा पाया घालणारे सरकार यात असलेला मूलभूत फरक स्पष्ट केला पाहीजे. कारण प्रचार हा कायम एकांगी असतो तर लोकशिक्षणाधारित सरकार सांगोपांग चच्रेतून येणारे र्सवकष समाधान असते. विरोधी पक्षाच्या अस्तित्वामुळे एकपक्षीय हुकूमशाही टळण्यास मदत होते. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">४. पक्ष हा सन्यासारखा असतो. सरसेनापतीसारखा पुढारी (नेता)</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">संघटना</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">सभासद</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">मुलभूत योजना शिस्त</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">पक्षाचे कार्यक्रम</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">राजकीय डावपेच व मुत्सुद्देगिरी या गोष्टींचा समावेश यात होतो. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">रिपब्लिकन पार्टी ऑफ इंडिया -ध्येय व उद्दिष्टय़े</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">भारतीय घटनेची प्रस्तावना पुढीलप्रमाणे आहे-</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">‘</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आम्ही भारताचे लोक प्रतिज्ञापूर्वक असे ठरवितो की</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">भारत हे स्वतंत्र</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">सार्वभौम</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">लोकसत्ताक राष्ट्र राहील आणि त्यातील सर्व नागरिकांना सामाजिक</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आ</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">í</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">थक व राजकीय न्याय</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">; </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">विचार</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">भाषण</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">मत आणि धार्मिक स्वातंत्र्य</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">; </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">संधी व सामाजिक प्रतिष्ठा या बाबत समता</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">; </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">व्यक्तिस्वातंत्र्य व राष्ट्रऐक्य साधणारा बंधुभाव</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">; </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">या गोष्टी मिळवून देण्यासाठी झटू. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">’</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">भारतीय घटनेच्या या प्रस्तावनेतील ध्येय व उद्दिष्टे न्याय</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">स्वातंत्र्य</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">समता व बंधुत्व साध्य करणे हेच रिपब्लिकन पक्षाचे ध्येय व उद्दिष्ट राहील. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">ही उद्दिष्टे साध्य करण्यासाठी रिपब्लिकन पक्ष सार्वजनिक व्यवहारात खालील तत्वांना बांधलेला राहील</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">,</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">१) सर्व भारतीयांना समान न्याय मिळेल</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">; </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">एवढेच नव्हे तर समान न्याय हा प्रत्येक भारतीयाचा हक्क आहे असे मानण्यात येईल. आणि यानुसार जेथे समता नाही तेथे ती आणण्यासाठी पक्ष झटेल व जेथे ती नाकारण्यात येते</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">तेथे ती राबविण्यासाठी लढा देईल. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">२) प्रत्येक व्यक्तीचे सुख हा केंद्रिबदू समजण्यात येईल आणि आपल्या उद्धारास्तव प्रयत्न करण्याची प्रत्येक व्यक्तीस समान संधी मिळेल. शासन संस्था ही</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">हे ध्येय मिळविण्यासाठी वापरावयाचे साधन होय. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">३) इतर देश बांधवांच्या हक्कांचे व शासन संस्थेच्या आवश्यक तेवढय़ा अधिकारांचे संरक्षण करून प्रत्येक नागरिकांस धार्मिक</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">,</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आ</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">í</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">थक</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">,</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">राजकीय स्वातंत्र्य असले पाहिजे असे हा पक्ष मानील. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">४) प्रत्येक भारतीय नागरिकांस समान संधीचा अधिकार असल्याचे हा पक्ष मान्य करील. अर्थात</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">ज्यांना आत्मोन्नतीसाठी कधीच संधी मिळालेली नसेल त्यांना संधी मिळालेल्या लोकांपेक्षा अग्रक्रम देण्याचे तत्व पक्ष अंगीकारेल. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">५) प्रत्येक व्यक्तीस जीवनातील गरजा व भीती यापासून मुक्ती मिळवून देण्याच्या शासन संस्थेच्या कर्तव्याची जाणीव सरकारला हा पक्ष सातत्याने देईल. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">६) हा पक्ष स्वातंत्र्य</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">समता व बंधुत्व यांच्या प्रस्थापनेसाठी आग्रह धरील आणि एका माणसाकडून दुसऱ्या माणसाची</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">एका वर्गाकडून दुसऱ्या वर्गाची</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">किंवा एका राष्ट्राची दुसऱ्या राष्ट्राकडून होणारी पिळवणूक व दडपशाही यांना पायबंद घालील. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">७) व्यक्ती व समाज या दोहोंच्या भल्याच्या दृष्टीने संसदीय राज्यपद्धती ही सर्वोत्तम राज्यपद्धती आहे अशी या पक्षाची श्रद्धा राहील. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: .5in;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%;">आज रिपब्लिकन चळवळीचे राजकीय अंग जवळजवळ रसातळाला गेले आहे. विविध पक्षांत असलेल्या बुद्धीवादी लोकांना त्यांचा इष्ट सन्मान मिळत नाही आहे. रिपब्लिकन चळवळ म्हणजे एका जातीपुरती किंवा एका विशिष्ट नेत्यापुरती मर्यादित करून चर्चिली जात आहे. त्या सर्वानी उपरोल्लिखीत मुद्यांचा अभ्यास करणे नितांत गरजेचे आहे. अशा बलदंड राजकीय</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">सामाजिक व आ</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">í</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">थक परिप्रेक्ष्यातून परजलेल्या तत्वज्ञानावर रिपब्लिकन पक्षाची बांधणी करण्याचा मानस बाबासाहेबांचा होता. अशा बांधणीचा</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">विचारसरणीचा</span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; line-height: 200%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">तत्वज्ञान जोपासणारा पक्ष राष्ट्रातील लोकशाही व्यवस्थेसाठी कायम हितकारी राहील याचा त्यांना विश्वास होता. ३ ऑक्टोबर १९५७ रोजी पक्षाची स्थापना झाली. आणि पाहता पाहता १९५७ सालच्या निवडणुकांत देशातील क्रंमांक चारचा सगळ्यात मोठा राजकीय पक्ष म्हणून उदयास देखील आला. हे अभूतपूर्व यश पाहण्यासाठी मात्र बाबासाहेब हयात नव्हते. </span><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">lokprabha@expressindia.com</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="line-height: 200%; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">http://www.lokprabha.com/20120106/tatvataha.htm</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div></div>Unknownnoreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-51780269139881883682012-01-20T13:03:00.000+09:002014-04-03T02:10:29.017+09:00शांताबाई दाणींनंतर कोण ?<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><m:smallfrac m:val="off"> <m:dispdef> <m:lmargin m:val="0"> <m:rmargin m:val="0"> <m:defjc m:val="centerGroup"> <m:wrapindent m:val="1440"> <m:intlim m:val="subSup"> <m:narylim m:val="undOvr"> </m:narylim></m:intlim> </m:wrapindent> </m:defjc></m:rmargin></m:lmargin></m:dispdef></m:smallfrac><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 4.5pt; text-align: justify;"><b><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><br />
</span></b><b><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> कार्यकर्त्यांचे मोहोळ, क्रांतिकारक चळवळींचे माहेरघर म्हणून विख्यात असणार्या महाराष्ट्राने बंगालमध्ये अंकुरलेल्या स्त्री मुक्ती संघर्षाला उच्चतम पातळीवर नेण्याचे कार्य साधले. क्रांतीकारक फुले दांम्पत्यांनी स्त्री मुक्तीसाठी प्रस्थापित समाजव्यवस्थेविरोधात पुकारलेले बंड आंबेडकरी चळवळीतील महिला कार्यकर्त्यांनी सुरूवातीला शेड्यूल्ड कास्ट फेडरेशन आणि नंतर रिपब्लिकन पक्षाच्या माध्यमातून नेटाने पुढे चालवले, बहुतांश प्रमाणात ते यशस्वी देखील केले. आंबेडकरी चळवळीबाबत बोलायचे झालेच शांताबाई दाणींनंतर आंबेडकरी महिला चळवळीत नवे नेतृत्वच उदयाला आलेले नाही. बलदंड राजकीय तत्वज्ञान, प्रखर सामाजिक अस्मिता, पुरोगामित्वाच्या प्रामाणिक शिक्षणाचा वारसा मिळालेला असताना देखील आंबेडकरी चळवळीतून भारतातील एकूण स्त्री चळवळीचे सामाजिक, राजकीय, आर्थिक व सांस्कृतिक नेतृत्व करू शकणारे व्यक्तिमत्व का बहरून आले नाही याचे </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">एकंदर मूल्यमापन करणे</span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> अतिशय महत्त्वाचे आहे. <br />
</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> १ जानेवारी १९१८ साली जन्मलेल्या शांताबाई दाणी यांनी आपल्या अफाट कार्यशक्तीच्या जोरावर तत्कालीन काळात देशातील क्रमांक चारचा पक्ष असलेल्या शेड्यूल्ड कास्ट फेडरेशनचे नेतृत्व केले होते. दादासाहेब गायकवाड व इतर पुरूष नेत्यांच्या बरोबरीने किंबहूना त्यांअधिक वेगाने कार्य करित शेकाफे ते रिपब्लिकन पार्टी ऑफ इंडिया असा प्रवास अगदी लीलया पार केला. १९४६ साली शेड्यूल्ड कास्ट फेडरेशनने आयोजित केलेले महिला संमेलनाचे अध्यक्षपद असो किंवा रायपूर मध्ये जाउन केलेले आंदोलन असो, रिपब्लिकन पार्टी ऑफ इंडियाची १९५७ साली झालेली स्थापना असो किंवा दादासाहेबांनी उभारलेला भूमिहीनांचा लढा यशस्वी करणे असो. शांताबाईंनी प्रत्येक आघाडी नेटाने लढविली. परंतू शांताबाईंनंतर चळवळीत सर्वस्व झोकून देणारे महिला नेतृत्व मिळाले नाही. मागासवर्गीय समाजामध्ये आजही बुद्धीमान, विचारवंत धुरीणींची कमतरता नाही, मग नेमके चुकतेय कुठें ? </span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><br />
भारतातील प्रस्थापित समाजव्यवस्था ही आजही मनूस्मृतीच्या अंधूक रेषा जपत आली आहे. मनूस्मृती हीच स्त्रीयांच्या सामाजिक, धार्मिक, सांस्कृतिक, बौद्धिक व शारिरिक अवनतीस जबाबदार आहे. </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">कुठलाही समाज स्त्री शिवाय पूर्ण होऊ शकत नाही. प्लेटो म्हणतो त्याप्रमाणे "राज्याच्या विकासात ५० % वाटा स्त्रियांचा असला पाहिजे. तरच राज्याचा सर्वांगीण विकास होऊ शकतो." प्लेटो चे हे तत्वज्ञानही बुद्धाच्या संघातून घेतले गेलेले आहे. कुठलीही चळवळ ही स्त्री सहभागाशिवाय पूर्ण होऊ शकत नाही. परंतु वैदिकांच्या संस्कृतीने आणि नंतर निपजलेल्या मनूच्या वर्णाने स्त्रीला तिच्या मुख्य अधिकारापासून वंचित केले होते.</span><span lang="HI" style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">डॉ. बाबासाहेब आंबेडकरांनी मनूस्मृतीचे दहन करून मनू ने घालून दिलेल्या पुरूषसत्ताक समाजव्यवस्थेला जबर हादरा दिला होता. </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">बाबासाहेबांच्या रूपाने स्त्रीला स्वतंत्र भारताच्या कायद्याने समानतेचे स्थान दिले. </span><b><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">माजी आमदार दमयंती देशभ्रतार</span></b><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">चंद्रिका रामटेके</span></b><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">द्रोपदिबाई दोंदे</span></b><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">जाईबाई नागदिवे</span></b><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">शांता सरोदे</span></b><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">गंगुबाई महान</span></b><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">शांताबाई दाणी</span></b><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">गीताबाई गायकवाड</span></b><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">सीताबाई गायकवाड</span></b><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">भिक्षुणी लक्ष्मीबाई नाईक</span></b><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">काशीताई मांडवधरे</span></b><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">लक्ष्मीबाई वानखेडे</span></b><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">सुलोचनाताई डोंगरे</span></b><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">सुगंधा शेंडे तर अलीकडच्या काळातील रूपाताई बोधी</span></b><b><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">सुलेखा कुंभारे इ</span></b><b><span lang="MR" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">त्यादींचे कार्य भरिव आहे.</span></b><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> पण पुरूषी वर्चस्व आजही स्त्रीयांचे समाजातील योगदान मानण्यास तय्यार नाहीत. या विषयावर डॉ. संदिप नंदेश्वर यांनी आंबेडकरी महिला चळवळीसंबंधात व्यक्त केलेले मत फारच बोलके आहे. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><br />
“</span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">१९</span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> व्या शतकाच्या सुरवातीला आलेल्या पुनरुत्थानाच्या चळवळीने स्त्रियांना त्यांचे अधिकार मिळवून देण्याचा भरकस प्रयत्न केला. सावित्रीच्या रूपाने स्त्री अधिकार प्राप्त करून देण्यासाठी एक मूर्तिकारच उपलब्ध झाला. आंबेडकरी चळवळीत अनेक स्त्रियांचे योगदान आजपर्यंतच्या आंदोलनात राहिले आहे. परंतु त्या स्त्रिया असल्याने मुख्य प्रवाहात येऊ शकल्या नाही. किंबहुना असेही म्हणता येईल की</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">चळवळीतील पुरुष कार्यकर्त्यांनी त्यांची दखल घेतली नाही. इतकेच नाही तर चळवळी व आंदोलनाच्या अभ्यासकांनी आणि लेखकांनी या स्त्रियांकडे दुर्लक्ष केले. या सर्व घडामोडीत त्या चळवळीतील कार्यकर्त्या स्त्रियांचे नाव इतिहासाच्या पटलावर कोरले गेले नसले तरी त्यांचे योगदान मात्र आजही कायम आहे. आणि येणा-या भविष्यात अश्या स्त्रियांच्या योगदानाची योग्य ती दाखल घेतली जाईल असा ठाम विश्वास आहे.</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">“ </span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><br />
राजकीय पटलाबाबत बोलायचे झालेच तर या ठिकाणी अगदी महत्त्वाचा मुद्दा मांडावास वाटतो. तो असा की, स्वातंत्र्योत्तर काळात डावे पक्ष आणि आंबेडकरी चळवळ वगळता अन्यथा कुठेही स्त्री चळवळीला स्वतंत्र दर्जा असल्याचे संदर्भ सापडत नाहीत. बाबासाहेबांच्या महापरिनिर्वाणानंतर ज्याला त्याला बाबासाहेब नावाच्या प्रचंड वादळाचा आधार घेउन सत्ता मिळविण्याचे डोहाळे लागले. जो तो स्वतःला साहेब म्हणवून घेण्यात धन्यता मानू लागला. भाऊराव गायकवाड, आर. डी. भंडारे, बी. सी. कांबळे यांचे दादासाहेब, नानासाहेब, मामासाहेब कधी झाले हे कळेलच नाही. चळवळीचा सबगोलंकारी परिप्रेक्ष्यातून विचार करण्याऐवजी पक्षाच्या ठराविक घटकांवर किंवा एका स्वतंत्र पक्षावर आपली सत्ता कशी राहील यावर साकल्याने विचारशक्ती खर्च करू लागले. या संपूर्ण प्रक्रियेत तत्कालीन महिला नेत्यांना जराही ग्राह्य धरले गेले नाही. एक प्रकारे पुरूषी वर्चवस्वाने त्याचे खरे स्वरूप दाखवण्यास सुरूवात केलेली होती. याच ठिकाणी महाराष्ट्रातील राजकीय क्षेत्रातील महीलांना कोणतेही स्थान मिळाले नाही. येथूनच त्यांचे राजकीय अधःपतन सुरू झाले. </span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><br />
गेल्या दशकभरात मायावतींच्या रुपाने नव्याने उदयास आलेले राजकीय नेतृत्व वाखाणण्याजोगे असले तरी आंबेडकरी विचारधारेशी व्यवहार्य नाही. त्यांचा राजकीय प्रवास केवळ सत्ताप्राप्तीच्या उद्देशातूनच प्रेरित असतो. सत्तेतून सर्वांगीण विकासाऐवजी सत्तेचा उपयोग स्वतःच्या ब्रँडींगसाठी करण्यात बसपाचे राजकारण गुंतलेले दिसते. बसपा किंवा बामसेफ ह्या संघटना आंबेडकरवादाची ढाल उपसून जहाल वंशवादाचे बीजरोपण करण्यात मश्गूल असतात. त्याच अजेंड्यावर मायावतींनी हस्तगत केलेली सत्ता ही महिला चळवळीचा विजय नक्कीच म्हणता येणार नाही. त्या ज्यावेळी पूर्ण बहुमताने सत्तेवर आल्या त्यावेळचे उत्तर प्रदेशातील राजकीय समीकरणे ही वेगळी होती. तरीही एक स्त्री म्हणून मायावतींनी गाजविलेले कर्तृत्व अभिनंदनीय आहे परंतू त्याची नाळ आंबेडकरी किंवा स्त्रीवादी चळवळींशी किंवा शांताबाईंचा वारसा चालवण्याशी मूळीच जोडता येणार नाही. <br />
</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">बाबासाहेबांच्या स्वप्नातल्या रिपब्लिकन पक्षाचे आजमितीला छोटे मोठे धरून असे ४४ गट पडलेले आहेत. यापैकी कोणत्या गटाने महिला नेतृ्वाला मान्यता दिली ? खरे तर त्या गटांचे अस्तित्व तरी आहे का, हा स्वतंत्र चर्चेचा विषय आहे. ज्योती लांजेवार आणि डॉ. गेल ऑम्वेट सारख्या उत्तुंग व्यक्तिमत्त्वाच्या स्त्री – वाद्यांनी नामांतर प्रश्नी रस्त्यावरच्या लढाया लढलेल्या आहेत. आज कोणताही पक्ष त्यांच्या कार्याचा किंवा त्यांच्या योगदानाचा योग्य मोबदला देण्यास तय्यार नाही. रामदास आठवले, प्रकाश आंबेडकर किंवा प्रा. जोगेंद्र कवाडे यांचा गट असो प्रत्येक जण कोणत्या ना कोणत्या फुटकळ कारणांचे राजकारण करण्यात गुंतलेले आहेत. पण मागासवर्गातील महिलांच्या दयनीय स्थितीवर उकल करण्यासाठी आवश्यक असलेले स्त्री नेतृत्व का उदयाला आणित नाही, हा एक गहन प्रश्न चळवळीसमोर उभा ठाकला आहे. रिपब्लिकन नेत्यांनी आत्ता स्वतःच आत्मपरिक्षण करायला हवे, पॉप्यूलर कल्चरचे विषय हाताळून झटपट प्रसिद्धी मिळविण्याचा हव्यास धरायचा की बाबासाहेबांना अभिप्रेत असलेला समतोल समाजाच्या विकासासाठी प्रयत्न करायचे ह्यावर उत्तर मिळणे गरजेचे आहे. महिला कार्यकर्त्या जर चळवळीप्रती, आंदोलनाप्रती उदासीनता दाखवत असतील तर त्यांना मुख्य प्रवाहात आणण्याचे काम आपण कधी सुरू करणार आहात ? चळवळीत उतरलेल्या महिला कार्यकर्त्यांना त्यांच्या कौटुंबिक सुरक्षेची हमी आपण देणार आहात की नाही ? का नेहणीप्रमाणे घरावर तुळशीपत्र ठेवून लढायला प्रवृत्त करणार आहात ? राजकीय उदासीनता व राजकारणातील पुरूषी वर्चस्वाचा अहंकार हा स्त्री चळवळीच्या अधःपतनासाठी कारणीभूत ठरलेला एक मुख्य घटक मानावा लागेल. <br />
</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">अलीकडच्या काळात मागासवर्गातून अनेक महिलांनी वेळोवेळी आपले कर्तृत्व सिद्ध केले आहे. मीनाक्षी मून, </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">प्रमिता संपत</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">उर्मिला पवार</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">,</span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> प्रा. </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">प्रज्ञा </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">दया पवार</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">सरोज कांबळे</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">प्रतिमा परदेशी</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ज्योती लांजेवार</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">मंगल खिंवसरा</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">रेखा ठाकूर</span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">सारख्या विचारवंत निर्भिडतेने स्त्रीवादी विचार मांडू लागल्या आहेत. काळानुसार त्यांच्या विचारांतील प्रगल्भता ही आपल्याला वेळोवेळी पहायला मिळालेली आहे. नव्वदच्या दशकाआधी सामाजिक मागासलेपणावर आसूड ओढणार्या या महिला विचारवंत आज बहुजनीय चळवळीतील महिलांचे सामाजिक, मानसिक, आर्थिक अधःपतन अत्यंत जोरकसपणे प्रकट करित आहेत. परंतू त्यांचे योगदान हे त्यांच्या परिघापूरतेच सिमीत राहीले असल्याचे मला येथे खेदाने नमूद करावेसे वाटते. यासाठी जबाबदार घटकांपैकी चार प्रमुख घटक येथे नमुद करीत आहे. <br />
</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">१. चळवळींच्या नेतृत्वाचा प्रश्नः- </span></b><b><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">महिला चळवळींचे नेतृत्व हे नेहमी पांढरपेशा समाजाकडेच राहीले. मागासवर्गीय समाजातील महिलांच्या होणार्या दमनांची परिमाणे ही निश्चितच वेगळी आहेत. </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">भारतातील सर्वच स्त्र</span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ी वर्गासमोरील </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">दारिद्रय</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">उपासमार</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">निरक्षरता</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">हिंसाचार</span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ाचे उभे असलेले </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">प्रश्न</span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">दलित स्त्रियांवरच </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">हे </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">गुणात्मकरित्या </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">जास्त </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">परिणाम </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">करणारे आहेत.</span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> दलित स्त्रियांच्या </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">समस्यांची उकल करताना केवळ आर्थिक परिमाणे लावली जातात. परंतू त्यांचे आत्मगौरव नेहमीच मेनस्ट्रिमने नाकारले आहे. जातीयता व लैगिक अत्याचाराची समान वेळेतील एकुण परिणीती या पांढरपेशा नेतृत्वाने क्वचितच अनुभवलेली असावीत म्हणून त्यासंबंधी विचार करण्याचे कटाक्षाने टाळले असल्याने मागासवर्गीय स्त्रीयांच्या प्रश्नांला नेहमीच बगल दिली गेली. परिणामी नेतृत्व बहराला आले नाही.<br />
</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">२. जागतिकरणात हरवलेले जगः- </span></b><b><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आंबेडकरी चळवळीतून महिला नेतृत्व हद्दपार होण्यासाठी कारणीभूत असलेला आणखी एक महत्त्वाचा घटक म्हणजे ९० च्या दशकानंतर चळवळींचे झालेले <b>एनजीओकारण</b>. याआधी नामांतर लढ्यात प्रा. जोगेंद्र कवाडे यांच्या एका डरकाळीवर सार्या महिला पदर खोचून मुलाबाळांना कडेवर घेत रस्त्यावर उतरल्या होत्या. <b>सुहासिनी बनसोडे, प्रतिमा तायडें</b> सारख्या तरुणींनी या आंदोलनासाठी बलिदान दिले आहे. </span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><br />
कोणत्याही आंदोलनाचा प्राण हा रस्त्यावरिल कार्यकर्ता असतो. जागतिकीकरणाचे फलित असलेल्या एनजीओनी राज्यातील समाजकारणाचे एनजीओकारणात रुपांतरण केले. प्रत्येक आंदोलनाला लाभलेल्या प्रंतिक व आंशिक नेतृत्वाला आपल्या महत्त्वाकांक्षा शमवण्यासाठी आणि त्यासोबतच आपली नेतृत्वक्षमतेची भूक भागवण्यासाठी एनजीओचा पर्याय स्विकारला गेला. महिला चळवळींतील अनेक नावाजलेली नावे आत्ता स्वतंत्रपणे आपआपली दुकाने थाडून बसण्यात धन्य होती. त्याची प्रचिती खैरलांजी आंदोलनादरम्यान आली. खैरलांजी हत्याकांडाच्या निषेधार्थ उभारला गेलेल्या लढ्यात अनेक आंबेडकरी महिलांनी प्रखर निषेध आंदोलने केली. पण त्या आंदोलनात सुसूत्रतेचा अभाव जाणवला. एका व्यक्तिसापेक्ष परिघाची मर्यादा जाणवली. चारही दिशांना चार तोंडे उभे करून असलेल्या महिला कार्यकर्त्या दिसून आल्या. कोणातही एकी नाही. नमते घेण्याची तय्यारी नाही. मनाचा मोठेपणा नाही. कागदावर साहित्य उतरविण्याबरोबर त्याचे सामाजिक अंग समजून घेताना ते समाजस्विकार्हय कसे बनवता येईल याची जबाबदारी लेखिकांनी उचललेली नाही. <br />
</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">३. प्रसारमाध्यमांचा कोतेपणाः- </span></b><b><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">शांताबाई दाणींनंतर कोणाचेच नेतृत्व कसे उदयाला आले नाही यावर विचार करताना, अभ्यास करताना मन अगदी सून्न झाले. भारतात आजही जात ही रिगीड फॉर्म मध्ये अस्तित्वात आहे. हे सत्य कोणीही नाकरू शकत नाही. इतर सर्व चळवळींचे डॉक्यूमेंटेशन अगदी हेतूपूर्वक केले जाते. पण मागासवर्गीय समाजातील खासकरून त्यातील महिला चळवळींना नाकारून त्यांची दखल घेण्याची तय्यारी सु्द्धा ह्या व्यवस्थेने आजवर दाखवलेली नाही. शांताबाई दाणींचा इतिहास हा बाबासाहेबांच्या काळातच असल्याने त्यावर एक पानभर का होईना लिहीलेले आढळते. पण त्यानंतर मात्र कोणाचेचे नाव आढळत नाही असे का ? सार्या महिलावर्गाला उपकारक ठरणार्या प्रयत्नांना व ते प्रयत्न करणार्या कार्यकर्त्यांना व महिला नेत्यांना आजही दलित महीला किंवा दलित नेत्या म्हणून संबोधण्याचे जातीयवादी कार्य आजची प्रसारमाध्यमे का थांबवत नाहीत. मेनस्ट्रीम आणि आउटकास्ट अशी दोन जगांमध्ये केली जाणारी विभागणी थांबली असती तर कदाचित मीनाक्षी मून आणि ऊर्मिला पवार लिखित, संपादित </span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">“ </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आम्ही इतिहास घडविला</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">” </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> ह्या पुस्काला मिडीयाने इतर साहित्यासारखे समोर जरूर आणले असते. </span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">“</span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आम्ही इतिहास घडविला</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">” </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">हे साहित्य मागासवर्गातील महिलांचा उज्जवल इतिहास सांगणारे साहित्य आहे. बाबासाहेब म्हणतात, <b>जो समाज आपला इतिहास विसरतो कधीच इतिहास घडवू शकत नाही.</b> येथे तर सरळसरळ इतिहास लपवण्याची छुपी प्रक्रियाच सुरू आहे. जर हा इतिहास सर्वसामान्य स्त्री पर्यंत सहज सुलभ मार्गाने पोहोचवता आला असता तर निश्चितच आजचे चित्र वेगळे असते. <br />
</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">४. वैचारिक अधिष्ठानः- </span></b><b><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><b><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span></b><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">१९७० सालापासून ते आजपर्यंतच्या एकुण ४० वर्षांच्या कालखंडात स्त्रीवादी चळवळींने जी प्रगती केली तीचे वैचारिक अधिष्ठान हा एक वादाचा मुद्दा ठरू शकतो. मागासवर्गांतील अनेक अभ्यासू लेखिकांनी काळानुरूप उद्भभवणार्या प्रवाहांवर केवळ विचार करण्याचेच काम केले आहे. त्यासाठी कोणतेही ठोस पाऊल उचललेले नसल्याचे दिसून येत आहे. स्त्रीच्या पावित्र्याचं</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">मातृत्वाचं उदात्तीकरण करणारा विचारप्रवाह अंगिकारावा की, लिंगभेदाला</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">पुरुषसत्ताक पद्धतींना विरोध करणारा</span><span style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">न्यायावर आधारित विचारप्रवाह सडेतोडपणे अंमलात आणावा यावर विचार करण्यातच वेळ वाया गेला. वास्तविकतः बाबासाहेबांनी हींदू कोड बिलासाठी दिलेला लढा, १९३८ साली कुटूंब नियोजनाचं आणलेलं बिल, प्रसूती काळात भर पगारी रजा मिळवून देण्यासाठी केलेले प्रयत्न ह्यांसारखे बाबासाहेबांच्या स्त्री–उत्थानाकरीता करण्यात आलेले कार्य किती लेखिका समाजातील लोकांपर्यंत पोहोचवत आहेत ? संख्या अगदी हाताच्या बोटावर मोजण्याइतकीच आहे. बाबासाहेब म्हणायचे, </span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">एखाद्या समाजाने किती प्रगती केली हे मोजायचे झाले तर त्यातल्या स्त्रियांनी किती प्रगती केली हे पहावे लागेल. त्या समाजाच्या प्रगतीचा तो मापदंड आहे</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">. नेतृत्व तय्यार होण्यासाठी आवश्यक असणारी सारी आयुधं बाबासाहेबांनी आधीच देउन ठेवलेली आहेत. परंतू, काही अपवादात्मक उदाहरणे सोडल्यास दलित समाजातील लेखिकांचे विश्व हे केवळ आत्मचिंतन, आत्मकथनापुरतेच व्यापून गेलेले दिसते आहे. त्या साहित्यातून कोणतीही नवी विचारधारा जन्माला न येता केवळ ऊरबडवेपणाचा समोर येताना दिसत आहे. एकुणच साहित्य नवनिर्मिती आणि आंदोलनासाठीचे ठोस पाउल यांबाबत फार वैचारिक गोंधळ असल्याचे दिसून येते आहे. डॉ. गेल ऑम्वेट यांनी नुकतेच दादासाहेब गायकडांवर एक छानसे पुस्तक लिहून पूर्ण केले आहे. यानिमित्ताने चळवळीचे डॉक्यूमेंटेशन करण्याची एक अनोखी पद्धत सुरू केली आहे. असे लेखन इतर लेखिका केव्हा सुरू करणार ? <br />
</span><span style="font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">स्त्रीचे समाजातील</span><span lang="MR" style="font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> व कुटूंबातील दुय्यम स्थान, जातीय आणि लैगिंक छळ, महिला आरक्षणाचा प्रश्न, भूमिहीन शेतमजूर महिलांचा प्रश्न, शहरी व निमशहरी भागात घरकाम करणार्या महिलांच्या समस्या, लिंगभेद</span><span style="font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">छेडछाड</span><span style="font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">मुलींचा घसरता जन्मदर, वेठबिगार मजूर महिलांच्या समस्यांवर योग्य समाधानासाठी करावयाच्या आंदोलनाचे ठोस पाउल न उचलल्याने रिपब्लिकन चळवळीतून स्त्री नेतृत्व उदयाला आलेले नाही. बडगा उभारणारे लाटणे ते संस्थेचे लॅपटॉपी कार्यकर्ते असे झालेल्या रुपांतरणामुळे व्यापक जनओदोलन उभे राहीले नाही. परिणामी जननेतृत्व मिळाले नाही. <br />
</span><span style="font-size: 10pt; line-height: 200%;"></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">प्लेटोच्या म्हणण्याप्रमाणे प्रत्येक विकासात स्त्रीचा वाटा हा ५०</span><span style="font-size: 10pt; line-height: 200%;">% </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> असायलाच हवा. ज्या ठिकाणी याबाबत विषमता आढळून येते तेथे प्रदेशातील, समाजातील, राष्ट्रातील सामाजिक स्वास्थ कधीच स्थिर राहू शकत नाही. असे वातावर महिला वर्गाला मानसिक. बौद्धिक, शारिरीक, सामाजिक व आर्थिक दृष्ट्या कमकूवत बनविते. विषमतेची ही दरी लवकरात लवकर सांधली गेली पाहीजे. <span style="color: black;">इतक्या मोठ्या प्रगल्भ चळवळीचा वारसा लाभलेला असताना नवे नेतृत्व नि्र्माण होउ नये म्हणजे हा चळवळीतील कार्यकर्त्यांचाच पराभव आहे. आणि म्हणूनच प्रा.प्रज्ञा पवार, अॅड. सुलेखा कुंभारे, डॉ. रुपा बोधी, प्रा.सुष्मा अंधारे सारख्या अनेक स्त्री विचारवंतानी चळवळीत उतरून नेतृत्वाचे दोरखंड आपल्या हातात घेउन शांताबाईंचा वारसा पुढे चालवावा. जर असे घडले तर शांताबाई दाणींनंतर कोण हा प्रश्न यानंतर परत कधीच विचारला जाणार नाही. </span></span><br />
<br />
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><span style="color: black;">प्रस्तूत लेख ४ डिसेंबर २०११ रोजी दैनिक नवशक्ती मध्ये प्रकाशित झाला होता.. </span></span></div></div>Unknownnoreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-66500106107220026622012-01-16T14:07:00.000+09:002014-04-03T02:10:29.036+09:00I wish to warn government....---- By- Sanjay Sonwani ...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><h3></h3><div> </div><div>Hindu’s those have been separated in over 6500 castes is not a religion but so-called confederation of castes. The seed of casteism was sowed in a fake, polluted verse in Rigveda (Purush sukta) and since then the demon have constantly been torturing social harmony of the Hindu psyche. The religion without any definition, the religion without a trace of humanity, the religion without any equality, the religion that separates a person from person, men from women and enforces demonic inhuman social laws, even in modern world persists…a shame!<br />
<b> </b></div><div><b>I wish to draw attention of the readers towards recent shameful incident that took place at Mulgaon, Tal. Patan, Dist. Satara (Maharashtra) where a dalit woman (Dalit means those who were and to much extent still treated as untouchables) was cruelly beaten, was made semi naked, was dragged in the streets like an animal…<br />
<br />
Why? Because her son had eloped with a girl with a young man of higher caste. The parents enraged so much so that they gathered a mob and attacked home accusing the mother that she instigated the young man to do this “crime”. Now, when as per the constitution of the India, all are equal and have same rights, isn’t this sentiment of the parents anti-constitutional? Anyone has right to marry with anyone, if there is mutual consent, no matter what caste, creed or religion.</b> <br />
<br />
But the false egotism of being born in higher caste family have made these people more than primordial. They have not stepped ahead a single inch towards the demands of modern times. <br />
But anyway, who cares for constitution? Who cares for the humanity and equality? Who cares for human natural sentiments and right to choose desired life partner? <br />
But this is one case, hardly published in details as the media too is culprit being a part of same dangerous society. Who cares for injustice exacted upon the poor and socio-religiously considered to be unequal with other unequal’s?<b> <br />
<br />
Brahmins treat maratha’s unequal to them…96 clan Maratha treats 92 clan Maratha unequal…and so on. This is the condition which this so-called Hindu society lives in.</b> <strong>Men are equally cruel with women and exact injustice in multiple forms.</strong><br />
<br />
But the more and more injustice has been exacted on Dalits. One can forget past thinking Okay…it was unfortunate time…when Hindu’s didn’t know what humanity is…but on the tremendous wake of globalization, when the constitution is superior over any religious book, the Manusmruti…constitution of so-called Hindu religion still is on all awake and in practice denying all fundamental elements of human rights. <br />
Every day there are at least hundred cases of atrocities. Only few surfaces to receive utter negligence of the higher caste people…and outcry of few dalits…no one to listen to them! Misuse of economical and political power of the high-caste people in an order to keep their voice suppressed. They have won. Manusmruti have won. <br />
<b> </b></div><div><b>I think, demand of separate dalitsthan was really right. But unfortunately all dalits too don’t think they are equal. The seeds of separation were seeded in the minds of all Hindus so that no caste, no matter where belongs to higher, middle or lower caste should come together, hand in glove with other caste’s to fight against social inequality….makers of it. </b><br />
<br />
Here, out of my angst, pains and being a humane, I think, such brutes those behave, trample humanity on the basis of caste should be executed publically. They should be given in the hands of the public to decide their fate. Here I may sound anti-constitutional, but if demand of publically hanging of any terrorist has not been considered anti-constitutional, I herewith demand at least for once let public decide the fate of the culprits. <br />
<b><br />
I wish to warn government, religious bodies and the society, those still are busy in preserving the anti-social elements in the name of religion that if you don’t stop from committing heinous crime against humanity, constitution only because you are in majority and on paper upholders and maintainers of the constitution, the outcry will turn in outrage. The outrage will turn to violence…and violence will turn to anarchy.<br />
</b><br />
It is in your hands what to choose. </div><div> </div><div>-- By- Sanjay Sonwani ... </div></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-44074304598605531452012-01-11T05:34:00.000+09:002014-04-03T02:10:28.992+09:00कायम उपेक्षिला<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">गांधी चौकातला टिळकांचा पुतळा .. <br />
उत्तरेला नवरोजी मार्ग .. <br />
दक्षिणेला सय्यद पथ.. <br />
पश्चिमेला तेग बहाद्दूर नगर .. <br />
आणि पूर्वेला मेथडिस्ट चर्च <br />
कबुतरांचा हल्लकल्लोळ ... भिकार्यांची रास <br />
नाका-कामगारांचे भ्रांतयुक्त चेहरे .. <br />
ताकदीनं घोंगावणारा नेलपेंट रिमुव्हरचा वास <br />
प्रातःविधीला उघड्यावर बसलेली मुलं.. <br />
अर्धनग्न काया, कडेवर निर्वस्त्र चिमुरड्या<br />
चेहर्यावर स्त्रीत्व मेल्याच्या स्पष्ट खुणा अधोरेखित<br />
वखवखणार्या तंबाखूच्या ओठांतून पडणारा<br />
दे ग माय, दे रं बाबा चा पाढा .. <br />
नवटाग पेगची सोबत घरणारा <br />
मागून चालत चालत मिठाचा खडा चाखणार्यांचा घोळका ..<br />
सकाळी सकाळी स्वच्छ सुर्यप्रकाशातही<br />
गढूळ समाजव्यवस्थेचे दर्शन घडवणारा <br />
न पाहिलेला .. किंवा न दाखवला गेलेला<br />
कायम उपेक्षिला गेलेला भारताचा एक समाज... <br />
--वैभव छाया --</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-87869937995653199512012-01-10T01:51:00.000+09:002014-04-03T02:10:29.071+09:00बाबासाहेबांचे स्मारक असे असेल...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"> <br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"> </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEikdulo64Nitf0iAHI82ZTrnmAOJNVsT00KNzIm45N8GE59cy8tSS84aBglZjYeFxfQAR454x7sSrCsY783OZz1wzj7_TkCpmmIeV4qLrV3GUTtrpxek23D5-VRQX2f44NFAA0bqRU6e0nU/s1600/384621_218705474870777_100001939788471_512127_905860629_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEikdulo64Nitf0iAHI82ZTrnmAOJNVsT00KNzIm45N8GE59cy8tSS84aBglZjYeFxfQAR454x7sSrCsY783OZz1wzj7_TkCpmmIeV4qLrV3GUTtrpxek23D5-VRQX2f44NFAA0bqRU6e0nU/s320/384621_218705474870777_100001939788471_512127_905860629_n.jpg" width="220" /></a></div><div style="text-align: left;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">मित्रांनो</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">बाबासाहेब</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">म्हणायचे</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">शंभर</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">दिवस</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">शेळी</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">होउन</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">जगण्यापेक्षा</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">पाच</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">दिवस</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">वाघासारखे</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">जगा</span> .. </div><div style="text-align: left;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">आपले</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">आनंदराज</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">आंबेडकर</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">हे</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">खर्या</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">अर्थाने</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">बाबासाहेबांच्या</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">शब्दाला</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">जागले.</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">६</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">डिसेंबर</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">ला</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">धडक</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">मोर्चा</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">घेउनका</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">काहीतरी</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">अनर्थ</span> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">घडेल</span><span style="mso-bidi-font-family: Mangal;">.. </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">असे वारंवार सांगण्यात येत होते. पण त्यांनी स्वतः शब्द दिला होता काही वावगं घडणार नाही. आंदोलन झालं. जागा ताब्यात घेतली. आपलं आंबेडकर नाव आणि त्यातल वाघपण सिद्ध केलं. </span></div><div style="text-align: left;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";">आत्ता लढाईला खरी सुरूवात झालीये. प्रस्तावित स्मारकाची छायाचित्रे खाली दिलेली आहेत .. <br />
जय भीम </span> </div><div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><br />
</div><div style="text-align: left;"></div><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br />
</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br />
</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br />
</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br />
</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEBoH3UBBWdxGsrkEHEEnjNjNx_lfGLRia1ANjRb22D0KQt6Q-aoiC0hgSagccKgWWrzvTtal_0xalWF5ftzREnd0s6rfsq_bWxt2DppgUN2sOuOsSQSwU7knaSrLBKZJNYJfNm3LG4PAm/s1600/396473_230533653688894_100001967835864_514987_601864317_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="218" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEBoH3UBBWdxGsrkEHEEnjNjNx_lfGLRia1ANjRb22D0KQt6Q-aoiC0hgSagccKgWWrzvTtal_0xalWF5ftzREnd0s6rfsq_bWxt2DppgUN2sOuOsSQSwU7knaSrLBKZJNYJfNm3LG4PAm/s320/396473_230533653688894_100001967835864_514987_601864317_n.jpg" width="320" /></a></div><div style="text-align: left;"><br />
</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYPa6vekxI4sQ7MocJ0UUFO6-utV0BybmkSEIxMTa6_ufGmNAT1H0S5KY6gzINEwdhk1r0m34S2pnjlWCi1e33uMO8yn-m1KhrvKbHTImch50AjMSZkp-nT3dW87oCyvdrNiBZrnfKUGzJ/s1600/400075_230533930355533_100001967835864_514989_194866178_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="210" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYPa6vekxI4sQ7MocJ0UUFO6-utV0BybmkSEIxMTa6_ufGmNAT1H0S5KY6gzINEwdhk1r0m34S2pnjlWCi1e33uMO8yn-m1KhrvKbHTImch50AjMSZkp-nT3dW87oCyvdrNiBZrnfKUGzJ/s320/400075_230533930355533_100001967835864_514989_194866178_n.jpg" width="320" /></a></div><div style="text-align: left;"><br />
</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgzQ_2fCwFOvcD7r1j-yEoUmJiFhPOHZfu387rCT_etFkKWnANgzwXiSQLI8oLaTzM9NA3vWf0vASO8bjxSa51Y67qtSLz4XGPFof5ek-vH0-gZXEgNEa42t0L0B4COeSwvvKWfogWemlIl/s1600/384927_230534153688844_100001967835864_514991_402629604_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="211" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgzQ_2fCwFOvcD7r1j-yEoUmJiFhPOHZfu387rCT_etFkKWnANgzwXiSQLI8oLaTzM9NA3vWf0vASO8bjxSa51Y67qtSLz4XGPFof5ek-vH0-gZXEgNEa42t0L0B4COeSwvvKWfogWemlIl/s320/384927_230534153688844_100001967835864_514991_402629604_n.jpg" width="320" /></a></div><div style="text-align: left;"><br />
</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhsPxEx5xDZb0sT-Ev9tUcDsj5HPpZm4fLFOLYLXMvhLVZ_3nJ9N5fHtSy3i6uvt5LZLi34Ya_rxzwPZU9CP9rbvE-H3ggmubI1lbKZcEi4ZHOot2vxsznh4uCg_fRGsSS9_80xk1QNXdPD/s1600/376009_230534057022187_100001967835864_514990_941639626_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhsPxEx5xDZb0sT-Ev9tUcDsj5HPpZm4fLFOLYLXMvhLVZ_3nJ9N5fHtSy3i6uvt5LZLi34Ya_rxzwPZU9CP9rbvE-H3ggmubI1lbKZcEi4ZHOot2vxsznh4uCg_fRGsSS9_80xk1QNXdPD/s320/376009_230534057022187_100001967835864_514990_941639626_n.jpg" width="320" /></a></div><div style="text-align: left;"><br />
</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjiFO59c0-qUWzI8Fyb5iOWH7sbTu5M3IcZeAvdgEWtmS9ZfqQ1BUeNEij3KxcleRIyzukM7k9yTUCsv9sBTCC8O7opJeLHXql2jlHBhuyXM4UFZTnjZnUIqngEE6rLmUWHoAertpNw8gz6/s1600/378690_230534527022140_100001967835864_514993_62568199_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="247" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjiFO59c0-qUWzI8Fyb5iOWH7sbTu5M3IcZeAvdgEWtmS9ZfqQ1BUeNEij3KxcleRIyzukM7k9yTUCsv9sBTCC8O7opJeLHXql2jlHBhuyXM4UFZTnjZnUIqngEE6rLmUWHoAertpNw8gz6/s320/378690_230534527022140_100001967835864_514993_62568199_n.jpg" width="320" /></a></div><div style="text-align: left;"><br />
</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhFJYri2d9nkWFalLN8xbzAsRVrIkPlKys-Q8NsiafWv-YrP5H267SgNnzQyAmXjDGm3zmp9xyrwg524FVkRvcEUNbg9ICqDVpkooylBuK_ITV_BkXLHK4rU4lk-QuA8-Ut_Bw11bUDTR92/s1600/381093_230534350355491_100001967835864_514992_1131497408_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="236" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhFJYri2d9nkWFalLN8xbzAsRVrIkPlKys-Q8NsiafWv-YrP5H267SgNnzQyAmXjDGm3zmp9xyrwg524FVkRvcEUNbg9ICqDVpkooylBuK_ITV_BkXLHK4rU4lk-QuA8-Ut_Bw11bUDTR92/s320/381093_230534350355491_100001967835864_514992_1131497408_n.jpg" width="320" /></a></div><div style="text-align: left;"><br />
</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiUkIPgyU2qVdFFo99M1XqwZ-rmt62qSWOrUjnhU3LaTJoMWac63ZsHKgsor5DgKEUjjjdD2VHmURZcQs0m4q4e8piYKKOx13mzvgU2NSDuhTgQeWNmYm6OMGhgpCM-eQXAWjrCC3aBd2ma/s1600/402634_230533813688878_100001967835864_514988_2046058435_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiUkIPgyU2qVdFFo99M1XqwZ-rmt62qSWOrUjnhU3LaTJoMWac63ZsHKgsor5DgKEUjjjdD2VHmURZcQs0m4q4e8piYKKOx13mzvgU2NSDuhTgQeWNmYm6OMGhgpCM-eQXAWjrCC3aBd2ma/s320/402634_230533813688878_100001967835864_514988_2046058435_n.jpg" width="320" /></a></div><br />
<div style="text-align: left;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-hansi-font-family: "Times New Roman";"><br />
</span></div><div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><br />
</div><br />
</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-82002515623864545142012-01-04T23:43:00.000+09:002014-04-03T02:10:29.057+09:00माझा भीम मला भेटतो बाई गा<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"></div><div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>मले सांगतो काही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>मले सांगतो काही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>माझा भीम मला भेटतो बाई गा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><br />
</div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span style="mso-spacerun: yes;"><b> </b></span><o:p><b> </b></o:p></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>शेता-शेताच्या पाटात उभा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>राबत्या हाताच्या साथीला उभा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>मुक्या वासराच्या आसवात बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>भीम पाहते बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><br />
</div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span style="mso-spacerun: yes;"><b> </b></span><o:p><b> </b></o:p></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>शाळे-शाळेच्या दारात उभा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>टाक लेखनाच्या श्याहीत उभा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>बुका-बुकाच्या राशीत उभा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><br />
</div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>चिमणी चिमणीच्या वातीत तो उभा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>वाती वातीच्या उजेडात उभा ग</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>बोट लेकराचे हातामधी घेई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><br />
</div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>त्याले शाळेत नेई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>लढ शिकण्यासाठी म्हनतो ग बाई</b></span></div><div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>त्याले शाळेत ने</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>शिक लढण्यासाठी म्हनतो ग बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><br />
</div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><br />
</div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>त्या ग हापिसाच्या उभाबाहेर</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>त्या ग फॅक्टरीच्या बाहेर उभा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>काम हाताला धुंडीत उभा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>डोंब भुकेचा घेऊन उभा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>कोर-चतकोर धुंडीत उभा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>तुझे काम कोनी चोरले गा बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>मले पुसत राही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>मले पुसत राही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><br />
</div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>तुझ्या उरावर मालकशाही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>तिले गाडत का नाही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>तिले गाडत का नाही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><o:p><b><br />
</b></o:p></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>आई भूमीला म्हनतो ग बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>नदी काठाने धुंडीत तो आई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>पाय ठेवायला जमीन का नाही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>वनवास रामाचा सांगत्यात बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>वनवास रामाचा १४ वर्ष बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>आमचा वनवास जल्माचा बाई ग</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>आमचा वनवास जल्माचा बाई ग</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>त्याचे आहे का कुनाला काही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><br />
</div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>वो ....भीम गर्जून सांगतो बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>मागून मिळणार नाही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>मागून मिळणार नाही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><br />
</div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>कसेल त्याचीच होईल भुई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>मागून मिळणार नाही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>तुडुंब तळ्याच्या बाहेर उभा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>सरी सर सर बघित उभा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>देणे निसर्गाचे म्हणीत उभा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>तहान उरात घेऊन उभा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><br />
</div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>आग डोळ्यात जाळीत उभा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>त्याच्या जीवाची गा होई लाही लाही ग</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>हुंदकार सांडत राही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>हुंदकार सांडत राही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>उभी पाणवठ्यावर बामणशाही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>तिले गाडत का नाही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>तिले गाडत का नाही</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><br />
</div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>अशा या बाबासाहेबांना कुठे ठेवलेले आहे</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>अशा या बाबासाहेबांना म्हणजेच त्याच्या गोर गरीब माणसाना कुठे ठेवलेले आहे</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>भीम पुतळ्यात बंद केला बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>भीम भजनात मंद केला बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>त्याच्या वै-यानी जेरबंद केला गा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>भीम माझा रडितो ग ठायी ठायी ...आसू डोई बडी पायी</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>वळीव आसवाचे कोसळती बाई ..</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>अंग अंग अशी चवताळते बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>भीम बाजारी आनला ग बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>त्याची जाहिरात झाली ग बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>सारे खाटिक ग जमले ग बाई गा .....</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b><br />
</b></span></div><div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>सुरे सर सरसावले बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>सहस्त्र रक्तांच्या चिळकांड्या बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>सा-या आभाळी भिडल्या गा बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>भीम राजा रे रडू नको बाबा रे रडू नको राजा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>वाटे भीमाचे घातले ग बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>कुनी मतासाठी इकतो गं बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>कुनी स्वतासाठी इकतो गं बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>कुनी पदासाठी इकतो गं बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>कुनी खुर्चीसाठी इकतो गं बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>भीम राजा रे .....भीम बाबा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><br />
</div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>भीम पुतळ्यातून बाहेर ये बाबा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>भीम भजनातून बाहेर ये बाबा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>नवा विचार घेऊन ये बाबा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>नवा हत्यार घेऊन ये बाबा</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>भीम भीम येनार येनार बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>पन अवतार घेऊन नाय</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><br />
</div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>उद्याचे बाबासाहेब हे आपल्या लढ्यातून आणि चळवळीतून येणार आहेत</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>आणि म्हणून वाट पाहते आहे माजी आई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>वाट पाहते बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>वाट पाहते बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>वाट पाहते बाई</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><b><br />
</b></div><div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><b>---- </b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal";"><b>संभाजी भगत.</b></span></div><b> </b><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><b><br />
</b></div><div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><o:p><b> </b></o:p><b><br />
</b></div><div class="MsoNormal" style="text-align: left;"><br />
</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><b><br />
</b></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.youtube.com/embed/HR6A9GBDrFI?feature=player_embedded' frameborder='0'></iframe></div><br />
</div>Unknownnoreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-66810698284245393042011-12-21T13:16:00.000+09:002014-04-03T02:10:29.041+09:00Say No to Janlokpal Bill<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"> <br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Say No to Janlokpal Bill </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;"><br />
</span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqKsw2o8ESx1RXDk-SiTEVV7UrqoJwvxGvrL-w0T5VjZze0V12kST3fTMnaX_T8TcL4dBz9ybt6JnYRHjssP2cZGd69XYeqFf-sWWpk9EHJD9TxNGgGj36hb0IB5K2SIHxeJeNGcqOUI9g/s1600/SayNOJanlokpal.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqKsw2o8ESx1RXDk-SiTEVV7UrqoJwvxGvrL-w0T5VjZze0V12kST3fTMnaX_T8TcL4dBz9ybt6JnYRHjssP2cZGd69XYeqFf-sWWpk9EHJD9TxNGgGj36hb0IB5K2SIHxeJeNGcqOUI9g/s320/SayNOJanlokpal.jpg" width="291" /></a></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;"> <br />
While we can all celebrate the huge outpouring of the otherwise indifferent youth of India onto the streets triggered by Anna Hazare Movement, and become happy that this movement has singlehandedly woken up the apathetic Government of India to take up the battle against corruption quite seriously, let’s not go overboard and accept Janlokpal Bill.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>The draft bill from these activists, the self-appointed guardians of Indian society, whose elitist speeches and attitudes find their way into the provisions of the bill, is as dangerous to India as the corruption itself, if not more.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>In trying to fight one disease, let’s not install it with another.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>If we adopt the bill imposed by these activists, we may be introducing a deadly cancer while attempting to fight the common cold.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Jawaharlal Nehru, the first Prime Minister of India, became de facto leader of the nation after the death of Patel, and his ideas have permeated down into almost all institutions of India.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>While we can be happy that Nehru did not become dictatorial, when he could have easily become one, his attitude that the central government is the biggest benefactor of the common man has created many a malaise in this country.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Freedom from British came tagged with a price of the bloody Partition of the subcontinent where nearly half a million people were murdered in the riots.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Patel, the Iron Man of India, aided by V P Menon, secured allegiance of nearly 550 princely kingdoms, mostly through negotiations and sometimes through force.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Though the country was eventually forged into one Union, it looked fragile, about to break into small pieces anytime.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Added to this problem was the vociferous demand from various regions seeking statehood on the basis of the language, which posed a threat of balkanization of the newly formed country.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Meanwhile the Tamils fought aggressively against the imposition of Hindi as the national language and warned of secession from India forever removing the hope that this country could be united on one language.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Battling these seemingly disintegrating struggles within and getting impressed by the Russian experiment of a strong state administration, Nehru started to put faith in the benevolence of a strong central government, partly because he was heading it, and mostly because he mistrusted the state governments and private institutions who he thought were more keen on securing their selfish interests rather than work towards unity of the country.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Nehru saw the central government as the caring mother, a protector and champion of freedoms and opportunities of the common man, while the states looked like quibbling kids.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>This led to monopolizing most of the power in few central institutions which did not get checked and balanced the way they should have been.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Indira Gandhi rode on top of this established path and went further down to create an autocratic central government dismissing state governments at will.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>She believed she was right while everyone was wrong.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>She believed she imposed all those coercive methods in the greater interests of the nation and its people.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>She did not suspect herself and her own institutions while she put everyone else behind bars.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>These are the lessons we should not ignore in the current anti-corruption movement. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Janlokpal Bill mistrusts almost every organ of the Government of India and treats almost every elected leader and government official as a suspect while it exempts itself of any wrongdoing.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>With this attitude, it arrogates itself many rights and powers which tend to undermine Indian democracy.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>In an attempt to provide teeth to the new ombudsman, it ends up creating a Tyrannosaurus Rex, equipping it with fast legs, razor sharp teeth, fierce claws and a big appetite. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">All-in-one body with no master </span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">In their eagerness to solve all the problems of this nation in one stroke, the activists have come up with a childish dream with an elitist agenda.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Right out of the children’s comic books, they create a super sleuth, super cop, super judge with a license to take away your basic rights with zero accountability, all rolled into one.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>That super character is called Lokpal - as promoted by Janlokpal Bill(s). </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Lokpal will be the investigation agency: </span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><u><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">“…anti-corruption branch of CBI… shall form part of the Investigation Wing of Lokpal.</span></u></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Lokpal will be the police force: </span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">“…Officers of Lokpal… shall have all the powers which are vested in a Police Officer…”</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">The investigative arm of “Delhi Special Police Establishment… shall stand transferred, along with its employees, assets and liabilities to Lokpal… The Central Government shall cease to have any control over the transferred part and its personnel…”</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Lokpal can tap your phone or read your e-mail without taking any permission:</span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">“…empowered to approve interception and monitoring of messages of data or voice transmitted through telephones, internet or any other medium…”</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Lokpal can invade your home based on suspicion and break open your door or any safe:</span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">“(i) enter and search any building or place where he has reason to suspect…”</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">“(ii) search any person who is reasonably suspected of concealing…”</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">“(iii) break open the lock of any door, box, locker safe, almirah or other receptacle… where the keys thereof are not available.”</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">“Seize any such property, document, money, bullion, jewellery…”</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Lokpal will be the court: </span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">The members of Lokpal or any officer under the Lokpal… shall have the powers of a civil court trying a suit under the Code of Civil Procedure, 1908…”</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>“…punish a public servant with imprisonment up to 6 months…”</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Lokpal will be free from any accountability or prosecution: </span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">“No suit, prosecution, or other legal proceedings shall lie against the Chairperson or members or against any officer, employee, agency or person” of Lokpal.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">“… no proceedings or decision of the Lokpal shall be liable to be challenged, reviewed, quashed or called in question in any court of ordinary Civil Jurisdiction.’</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">While the Lokpal will hold no accountability to any office or agency in this country, and will remain unanswerable and un-prosecutable by any court in India, it will have all the rights to investigate and tap the communications of anyone, break open your door to enter your home, break open your safe, arrest you without taking permission from any other body, and prosecute you in their kangaroo courts to imprison you.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>The newly created Lokpal will be an investigating agency, plus it will be a police station, plus it will be a court, plus it will not be answerable to anyone.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">We should strongly suspect any move which tries to centralize all the institutions into one giving it so many absolute powers.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>A democracy runs effectively only when we create independent institutions that keep a check on each other.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>That’s why we have executive, legislature and judiciary as three separate arms.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>At no time shall we encourage all the three coming together under person – that’s when we create dictatorships.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>The current institutions of CAG, CVC, and CBI have a role to play and if ever we need to fight corruption, we should strive to make these bodies more independent, giving them more power and autonomy.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Let’s realize this - Raja, Kanimozhi and Kalmadi are all in jail in spite of a Lokpal.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">In an attempt to overcome the weakness in the current institutions, Janlokpal Bill wants to replace them all with a new body that is assumed to be perfect and free from any corruption.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Such thinking is fundamentally flawed.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>No single institution can be trusted completely with so much power.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>That’s why we have separate democratic institutions with distributed powers working independently checking each other.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Moving all these institutions under one body is the most foolhardy thing we can do at this point of time.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">There is a reason why the police force and judiciary is not under one body.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>If a police officer arrests you on false evidence, you can challenge it in the court.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Imagine this - the police officer who arrested you turns out to be the judge deciding your case. Janlokpal believes that it will be able to dole out justice efficiently this way.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>If efficiency is the primary objective, then dictatorships happen to be the most effective. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">If you think that was the end of this comic book, the fairy tale does not end there. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Lokpal can transfer a government servant based on a suspicion of wrongdoing:</span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>“…issue appropriate directions including transfer of that government servant from that position.”</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Lokpal can stop the decision of a government from implementation based on a suspicion: </span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">“…may make any recommendation to the public authority concerned to stay the implementation or enforcement of any decision...”</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">And if the government authority rejects the recommendation of Lokpal, it can prosecute the officials: </span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">“…approach the appropriate High Court for seeking appropriate directions to be given to the public authority.”</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Imagine this - you can be prosecuted if even you fail to comply with a recommendation that might come out of mere suspicion.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">:-)<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">I couldn’t help but put a smiley there because the bill only gets interesting and funnier, something that I could read out to my kids as a comic story.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>The tragedy is that it is not a funny story, but is being pushed by millions of young and innocent Indians to be passed in the Indian Parliament to be made into a law. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Lokpal can confiscate private property just because the owner lied about it:</span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">“If it is found that the public servant owns some property which was not disclosed in his statement of assets, that property would be liable to be confiscated by the Lokpal.”</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Lokpal does not allow bail to a suspect: </span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">“Section 389(3) of CrPC shall not apply to offences under Prevention of Corruption Act.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Lokpal can confiscate private property just because the owner has failed to disclose it.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Lokpal denies bail to a suspect.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Even some dictatorships are more respectful of individual rights than this bill.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Or is it that these activists don't think that politicians and government officials are individuals with rights? </span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Anyone in the right frame of mind would reject the Janlokpal Bill.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>It may be wiser to tolerate corruption in this country than have this Janlokpal.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Using an innocent man who reminds us of Mahatma Gandhi as the mascot, these activists are pushing an autocratic bill into Indian democracy which portends to demolish all its cherished institutions.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">It is clear that these activists do not have respect for the legal procedures; they do not believe that a suspect has certain rights; and they do not have the patience to go through the rigor of a judicial system.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>They want to bypass all the prescribed procedures to convict a corrupt official immediately, without giving the suspect the due legal recourse - looks like they are out to take some kind of revenge by punishing all the office holders in country.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>They want to create a utopia where ‘perfect justice’ is doled out in five minutes like in a fast-food restaurant. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">We must realize that all such endeavors to create perfect systems have failed in the history of mankind.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Communists thought they had a utopia written in a hand book, and so did Nazis. After many failed experiments, we realize now that there is no such a thing called perfect institution, perfect form of government or perfect solution to any complex social or political problem.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>The bill proposed by these activists is beset by the same underlying attitude which created this gargantuan and heavily bureaucratic government in the first place- that there is a set of people or institutions who can be entrusted with absolute power, because they happen to be benevolent, most kind, perfectly honest and free from any kind of corruption, for all times of time. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">We understand now that the only form of institution that works is the one which requires constant work- something which has checks and balances, something that does not have absolute powers, something that allows change, something that mistrusts itself.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>A modern nation based on a constitutional and parliamentary democracy does not believe in creating a perfect society; it only strives to reduce the imperfections of the human societies, never attempting to completely eliminate them, because that is impossible.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Any attempt to root out corruption completely and permanently will be beset with the same problems it tries to combat.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>We can only strive to reduce corruption so that a common man does not get affected by it, so that this nation chugs forward to create equal opportunity and prosperity to all its citizens unhindered by bad policies or complex bureaucracy. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">We should not be eager or earnest to create a body that is not answerable to anyone and yet has absolute powers to break open anyone’s door, investigate anyone, prosecute anyone and then convict anyone. We will then create a Frankenstein monster that will eat up this democracy in one gobble.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Unbridled power corrupts, eventually.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Janlokpal bill comes with that power.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>We should exercise caution, not get carried away by our patriotism, nationalism or jingoism.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Let’s make sure we create a Lokpal that incorporates the necessary checks and balances.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">As a step one, let’s debate.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Source:-- </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="color: #002060; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;"><a href="http://sujaiblog.blogspot.com/2011/08/say-no-to-janlokpal-bill.html">http://sujaiblog.blogspot.com/2011/08/say-no-to-janlokpal-bill.html</a></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><br />
</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-80139979893796261012011-12-20T02:07:00.000+09:002014-04-03T02:10:29.053+09:00रखरखणारी सावली ..<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">चमेली गजरा आणि कवळ्या कलेजीची शिकार ... <br />
<br />
हातांना गुंडाळलेला गजरा .. <br />
<br />
श्वास कोंडणारा स्वस्त अत्तराचा दर्प .. <br />
<br />
बेवारशी फिरणारी नायजेरीअन वंशाची भारतीय आयांची मुलं <br />
<br />
डावं - उजवं जाणणार्या नेपाळी आणि बांग्लादेशी पोरी ... <br />
<br />
खुमासदारीने मजा घेणारे .. काम करत असल्याचा आव आणत .. <br />
<br />
मनात अनुदानाच्या हिस्स्याचा लाडू फोडत फिरणारे एनजीओवाले...<br />
<br />
<br />
मध्येच घोगर्या आवाजात खिमा पावाची ऑर्डर देणारी अम्मा..<br />
<br />
<br />
रोगीला देखील भोगणारे लिंगपिपासू<br />
<br />
<br />
नागव्या चाकूला एकदा तरी ओला करणारे मकोडा<br />
<br />
<br />
कंडोमच्या फुग्याला दिलेली श्रद्धांजली..<br />
<br />
<br />
अशीच काहीशी भासत होती नामदेवाने वर्णिलेल्या त्या कामाठीपुर्यातली ती रखरखणारी सावली ..<br />
<br />
<br />
<br />
-- वैभव छाया --<br />
<strong><br />
</strong><br />
<strong>नामदेवाला अर्पण</strong><br />
<br />
<br />
</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-82896965304975607482011-12-10T02:25:00.000+09:002014-04-03T02:10:29.061+09:00नवा सूर्य कवेत घेताना<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">' शिका, संघटित व्हा, संघर्ष करा' हा मंत्र देत दलित समाजाला आत्मसन्मानाची दिशा दाखवलेल्या डॉ. बाबासाहेब आंबेडकर यांचा मंगळवारी, ६ डिसेंबरला महापरिनिर्वाणदिन. त्यानिमित्त आजच्या पिढीतील दलित तरुणाईच्या आशा, आकांक्षा, स्वप्नं आणि स्पंदनं टिपणारा हा लेख. <br />
...............<br />
<br />
येत्या ६ तारखेला बाबासाहेबांच्या महापरिनिर्वाणदिनी भारतभरातून लाखोंचा जनसमुदाय चैत्यभूमीवर आपल्या लाडक्या उद्धारकर्त्याला अभिवादन करण्यासाठी एकत्र येतील. ६ डिसेंबर १९५६ रोजी डॉ. बाबासाहेब आंबेडकर नावाचा तेजस्वी सूर्यच अस्ताला गेला होता. इतिहासाच्या एका गौरवशाली अंकाचा शेवट आणि बापाविना पोरक्या झालेल्या समाजाचा कधीही न थांबणारा संघर्ष सुरू झाला. आज त्यांना अर्धशतकाहून अधिक काळ लोटला असला तरी बाबासाहेब नावाच्या वादळाचा झंझावात तसूभरही कमी झालेला नाही. शिका, संघटित व्हा आणि संघर्ष करा चा मूलमंत्र मिळालेला आंबेडकरी समाजातील तरुण अजूनही अपेक्षित विकास साधू शकलेला नाही. एकूणच या तरुणांच्या सांप्रत स्थितीतील जगण्याच्या पातळीवरील समस्या आणि समकालिन प्रश्नांचा मागोवा प्रातिनिधिक स्वरुपात घेणे यानिमित्ताने उचित ठरेल. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">राजकीयदृष्ट्या सर्वाधिक सजग असणारा तरुण वर्ग बाबासाहेबांच्या हयातीनंतर रिपब्लिकन पक्षाच्या फाटाफुटीच्या राजाकारणाला, राजरोसपणे होणार्या अत्याचारांना कंटाळला होता. ७० च्या दशकात याच तरुणांनी कोणत्याही प्रकारची सेटलमेंट नाकारत समाजाला दलित पँथर चा पर्याय दिला. आपसूकच रिपब्लिकन चळवळ ते दलित चळवळ असे ट्रान्सफॉर्मेशन घडून आले. पहिल्यांदाच प्रस्थापित व्यवस्थेला नाकारण्याची धमक दलित पँथर ने तरुणांना मिळवून दिली. पण येरे माझ्या मागल्या करत दलित पँथर देखील फाटाफुटीच्या राजकारणाला बळी पडली. परत रिपब्लिकन पक्षाचा आश्रय घेत आजमितीला ४४ गटांमध्ये पक्ष विभाजित झाला आहे. बाबासाहेबांनतर बहुजन वर्गाला सर्वंकष नेतृत्व आजतागायत मिळालेले नाही. राजकारणाबद्दल मोठ्या प्रमाणावर निर्माण झालेल्या अनास्थेला रिपब्लिकन नेतेच जबाबदार आहेत. ह्या नेत्यांनी समाजाला कधीच अर्थकारण मिळवून दिले नाही. पीपल्स एज्युकेशन सोसायटीसारख्या दमदार शिक्षणसंस्था उभारल्या नाहीत. उत्कृष्ट लेखकांना कधीही प्रोत्साहन दिले नाही. प्रशासकीय, सनदी सेवेतील अधिकारी घडवणार्या किती संस्था स्थापन केल्या हा देखील गहन प्रश्न आहे. खेड्यापाड्यात वैद्यकीय सुविधा उपलब्ध करून देणारे किती इस्पितळे उभारण्यासाठी पुढाकार घेतला किंवा त्यासाठी किती आंदोलने केली? सामाजिक अस्मितेच्या नावाखाली दिली ती फक्त आंदोलने, पण पोटासाठी भाकरी मिळवून देण्यात मात्र सारेच अयशस्वी ठरले. रिपब्लिकन नेते खुद्द हे वास्तव नाकारणार नाहीत. नवे उद्योगधंदे व नव्या दमाच्या उद्योजकांना वाव देण्याचे औदार्य दाखविलेले नाही. कार्यकर्ते केवळ बॅनरबाजीसाठी, आत्मदहन करण्यासाठी, सभेला गर्दी जमवण्यासाठी पण त्यांच्या विकासासाठी कोणतीही ठोस उपाययोजना नाही. बाबासाहेबांनी एकदा म्हटले होते. </span><b><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">“Political power is such a master key by which you can open each and every lock.”</span></b><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> <span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">सत्तेचा हव्यास हा फक्त स्वतःचा पोकळ आत्मभिमान शमवण्यासाठीच केला जात आहे. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आरक्षणाचा प्रश्न, खाजगी विद्यापीठांचा प्रश्न, खाजगीकरणाची लाट, रमाबाई नगर हत्याकांड, खैरलांजी हत्याकांडातील पीडीतांना, वंचितांना न्याय मिळाताना दिसत नाही. त्यासाठी कोणी खास प्रयत्न करत असल्याचेही दिसत नाही. राजरोसपणे अॅट्रोसिटीची प्रकरणे घडतच आहेत. क्रिडा क्षेत्रात प्रतिनिधित्व नाही. माध्यमजगातातलं दुय्यम स्थान, दिवसेदिवस महाग होत जाणारी शिक्षणव्यवस्था, छुप्या पद्धतीने समाजव्यवस्थेत उपलब्ध असलेली जातीयता, समाजव्यवस्थेकडून, न्यायव्यवस्थेकडून होणारी उपेक्षा <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>आंबेडकरी तरूणाला सर्वांगीण विकासापासून दूर लोटत आहे. नामांतराचा विषय वेळपरत्वे पेटवणार्या राजकीय पक्ष मागासवर्गीयांसाठी घोषित झालेल्या योजनांमधील भ्रष्टाचारावर रान उठवित नाही. ठराविक अपवाद वगळता काही स्वार्थलोलूप राजकारण्यांनी स्वाभिमानी आंबेडकरी तरुणाला निवडणूकीच्या काळात हमखास उपलब्ध असलेली कार्यकर्त्यांची एकनिष्ठ फौज, त्यांची एकगठ्ठा मते, विश्वासू व्होट बँक असा बहाल केलेला अपमानास्पद दर्जा त्याला निराश बनवत आहेत. परिस्थिती निराशाजनक असली तरी पूर्णतः कुचकामी बनलेली नाही. शेवटी अंधारातूनच आशेचा किरण उगवत असतो. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">स्वातंत्र्यापेक्षा काहीच उच्च नाही, गुलामीपेक्षा काही नीचतम नाही. स्वातंत्र्याचा आस्वाद घेणे ही नैसर्गिक प्रवृत्ती आहे. बाबासाहेबांच्या चळवळीने विचारस्वातंत्र्य बहुजन समाजाला दिले. विचारशक्तीच्या जोरावर सुशिक्षित तरुणाने दलित ही ओळखवजा कलंक पुसून टाकताना स्वतःची<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ओळख आंबेडकरी तरूण म्हणून प्रस्थापित करण्याचा चंग बांधला आहे. जातीधर्माआधी <b>भारत</b> अग्रस्थानी ठेवून संविधान राष्ट्राचा, पर्यायाने प्रत्येक नागरिकाचा आद्यग्रंथ मानणारा, अंगिकार करणारा, सदैव संविधान संरक्षणार्थ तयार असणारे हे युवा बुद्धांचा अतःदिप भव हा संदेश अंगिकारून स्वतःमध्ये बदल घडवून आणण्यासाठी प्रयत्नशील आहेत. जागतिकरणाच्या समस्यांनी ग्रासलेले असताना सध्याचा लढा हा केवळ जातीअंतापुरता मर्यादित न ठेवता त्याच्या कक्षा <b>खाजगीक्षेत्र विरुद्ध सार्वजनिक क्षेत्र</b> अशा रुंदावण्याची तयारी देखील करून ठेवलेली आहे. बहुजन </span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">तरुणांनी खासगी क्षेत्रात उद्योगशीलता जपल्याशिवाय भारताचा उद्धार होणार नाही</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">. <b>स्वतः उद्योजक झाल्याशिवाय देशातील तरूणांना रोजगार उपलब्ध करून देण्यात आपण कायम असमर्थ ठरणार आहोत हे या पीढीने अचूक हेरले आहे.</b> त्यातूनच मिलिंद कांबळेंसारखे धडाडीचे उद्योजक पुढे आले. त्यांच्या प्रयत्नांतून जन्माला आली </span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">‘</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">दलित इंडियन चेंबर ऑफ कॉमर्स अँड इंडस्ट्रीज</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">’ </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">(डिक्की). </span><b><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">'Be job givers instead of job seekers'</span></b><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> हे डिक्कीचे ब्रीदवाक्य. </span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">स्व</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">यं</span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> प्रतिभे</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ने</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">जागतिकीकरणा</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">च्या </span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">संधी</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ंचा फायदा घेउन हा </span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">तरुण</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"> वर्ग आपले कर्तृत्व सिद्ध करू पाहत आहे. <span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>आज भारतातील सारा बहुजन समाज माध्यमविरहीत आयुष्य जगतोय असे म्हटले तर वावगे ठरणार नाही. स्वतःचे माध्यम नाही म्हणून व्यक्त होता येत नव्हते. परंतू सोशन नेटवर्किंग साईट्स चा आधार घेत आपले स्वतःचे माध्यमविश्व उभारुन माध्यमजगतातलं नवं आणि प्रभावी इवॉल्यूशन घडवणारे हेच तरुण होय. स्वातंत्र्यापूर्वी शिक्षण एक आव्हान होते पण युवावर्गाने जबाबदारीने शिक्षण ही आजची मूलभूत गरज असल्याचे समाजमनावर स्पष्टपणे प्रतिबिंबित केले आहे. पण शिक्षणाचा प्रसार करण्यासाठी लागणारा प्रयत्न करताना मात्र ही पीढी उदासीनता बाळगते आहे. इंग्रजी आंतरारष्ट्रिय व्यवहारातील भाषा, ती आत्मसात करणे व जे जाणीत नाहीत त्यांना शिकण्यासाठी प्रवृत्त करणे, त्यासाठी आवश्यक स्त्रोत उपलब्ध करुन देणे तितीकेच महत्त्वाचे आहे. शिकून पदव्या मिळविल्या, स्वतःचा उत्कर्ष झाला म्हणजे सारा समाज सुधारला असेही होत नाही. खाजगीकरणाचा वाढता रेटा हा जातीयतेच्या व शोषकांच्या व्यवस्थेला घट्ट करणारा आहे. त्यासंदर्भात मेनस्ट्रिम मधले आपण मुठभर तरुण पुन्हा आपल्या मुळांकडे जाण्यास तयार आहेत का ? तेथील लोकांना विकासाच्या संधी उपलब्ध करून देणार आहोत का? वर्तमान स्थितीतील आव्हाने झेलण्यासाठी आपण त्यांची मनगटे मजबूत करणार आहोत का ? </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">स्वातंत्र्योत्तर काळात सत्तेच्या चक्रव्यूहात आपल्या दोन पिढ्या बरबाद झाल्या. आंबेडकरी वर्गाकडे स्वतःचे असे राजकीय तत्त्वज्ञान आहे. राजकीय समज आहे. मग अजूनही राजकीय, सामाजिक आणि आर्थिक क्षेत्रांत पीछेहाट का ? सत्ता-आसक्ती ला झुगारून नैतिक जीवन मुल्ये रुजवून तत्वज्ञानाचा पाया मजबूत करण्याची गरज आहे. जेणेकरून कुठल्याही संकटाला सामोरे जाण्याचे धाडस त्यांच्यात निर्माण होईल. याच आंबेडकरी समाजाने भारत देशाला डॉ. मुणगेकर, डॉ. नरेंद्र जाधवांसारखे अर्थतज्ञ दिलेत. कल्पना सरोज सारख्या यशस्वी उद्योजक दिलेत. नामदेव ढसांळ, लक्ष्मण मानेंसारखे क्रांतिकारी कवी-लेखक दिले आहेत. अनेक नावाजलेले सनदी अधिकारी, विद्वान हे आंबेडकरी चळवळीने या देशाला दिलेली देणगीच आहे. हा वारसा पुढे चालवत आंबेडकरी तरुणाने स्वविकास साधल्यानंतर समाजाप्रती असलेले उत्तरदायीत्व पूर्ण करायलाच हवे. समाजबांधवांच्या समस्यांप्रती संवेदनशील राहणे गरजेचे आहे. आंबेडकरी चळवळ ही केवळ महारांची, बौद्धांची चळवळ म्हणून सीमीत न ठेवता तीचे रुंदीकरण सार्या मागासवर्गाच्या समावेशात केले जावे. कोणताही राजकीय पक्ष हा कणखर, खंबीर नेतृत्वाच्या बळावर यश संपादन करत असतो. हे नवे नेतृत्व घडवण्यासाठी आत्ता युवावर्गालाच पुढाकार घ्यावा लागेल.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>किती दिवस इतर जातीय बांधवांच्या नावांने आपण बोटे मोडायची, राजकीय नेतृत्वाला, प्रस्थापित व्यवस्थेला दूषणे देणार? स्वर्ग पहायचा असेल तर बलिदान तर द्यावेच लागेल. नवनिर्माणासाठी स्वतः पुढाकार घ्यावा लागेल. डॉ. बाबासाहेब आंबेडकरांना चौफेर अभ्यासण्याची गरज आहे. आजवर केवळ कायदेतज्ञ म्हणून माहित असलेले बाबासाहेब हे उच्च दर्जाचे अर्थतज्ञ होते, त्यांची संरक्षण विषयक तत्वज्ञानाची महती आज जगाला कळून चुकलीये, अशा <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>बहुआयामी बाबासाहेबांचा आधुनिक आदर्श निर्माण करण्याची नितांत आवश्यकता आहे. चळवळीचे तत्त्वज्ञान व कार्यपद्धती ही एकप्रवाही न ठेवता चळवळीची मेथेडोलॉजी सर्वंकष स्विकाराहार्य व बहूप्रवाही करण्यावर भर द्यावा लागेल. बु्द्धप्रणीत समाजक्रांतीचा अवलंब करावा लागेल. तो करण्यास आपण तय्यार आहोत का ? <span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>आज आंबेडकरी समाजातील राजकीय, सामाजिक नेतृत्व रसातळाला गेले असल्याची कठोर भावना या तरुण पीढीत घर करून आहे. खरे तर हा चळवळीचा नव्हे, चळवळ चालवणार्यांचा पराजय आहे. ही परिस्थिती बदलणे सर्वस्वी तरुणांच्या हातात आहे. जोवर तरुण स्वतः ग्राउंड रिएलिटीला स्विकारत नाही तोवर सर्व स्तरांत नेतृत्वबदल घडून येणे अशक्य आहे. रसातळाला गेल्यावर फिनिक्स पक्ष्याप्रमाणे भरारी घेण्याची जिद्द ही आपल्यात आहे हे अंगी बाणवावे लागेल. लढ्यासाठी सज्ज व्हावे लागेल. बाबासाहेबांनी घडवलेल्या सोनेरी युगाचा, जाज्वल्य अभिमानाचा, आत्मभिमान जागृत करणार्या संघर्षाचा, यशापयशाचा, समस्यांचा अभ्यास करावा लागेल<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span><br />
मानवमुक्तीच्या लढ्यासाठी न्याय हक्कांसाठी लढा पुकारावा लागेल. मानवमुक्तीच्या सर्वंकष लढ्यातूनच आधुनिक लढ्याच्या नव्या दिशा जन्म घेतील.. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 4.5pt; text-align: justify;"><b><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">वैभव छाया </span></b><br />
<b><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><br />
</span></b><br />
<b><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">सदर लेख हा मटा मध्ये प्रसिद्ध झाला होता. </span></b><br />
<b><span lang="MR" style="font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">http://maharashtratimes.indiatimes.com/articleshow/10975367.cms</span></b></div><br />
</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-75267392351297604172011-12-02T14:56:00.000+09:002014-04-03T02:10:29.049+09:00कोण करत आहे शिवाजी महाराजांचे अपहरण?<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"> <br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"> </div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"></span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;"> </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">गेल्या रविवारी २० नोव्हेंबर २०११ रोजी माझा लोकमतमद्धे "शिवाजी महाराजांना देव बनवणारा हा गोतिये कोण</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">?" </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">हा लेख प्रसिद्ध झाला होता. त्याला पार्श्वभुमी होती ती एका प्रसिद्ध दैनिकातील ४ नोव्हेंबर रोजीची मुखप्रुष्ठावर प्रसिद्ध झालेली बातमी. शिर्षक होते "फ्रेंच अभासक उभारतोय शिवस्रुष्टी" आणि याच बातमीत दुस-या परिच्छेदात म्हटले होते कि "लोहगांव येथे पाच एकरात शिवाजी महाराजांचे मंदिर आणि त्यांच्या पराक्रमाचे माहिती देणारे संग्रहालय उभारण्यास गोतिये यांनी सुरुवात केली असुन त्याचा पहिला टप्पा या महिन्यात पुर्ण होत आहे...." याच बातमीत पुढे म्हटले आहे कि या संग्रहालयात वेदांचे महत्व सांगणारी विविध शिल्पे</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">चित्रे व दुर्मीळ साहित्य या माध्यमातुन संपुर्ण भारतीय संस्क्रुती दाखवली जाणार आहे." खरे तर माझा लेख लोकमतने आवर्जुन प्रसिद्ध केला. त्यामुळे महाराष्ट्रात एक वैचारिक वादळ उठले. पण गोतिये यांचे या लेखाला उत्तर छापुन आले ते डीएनए या इंग्रजी दैनिकात दिनांक २३ नोव्हेंबर २०११ रोजी. या उत्तरात पहिली चुक म्हणजे माझा लेख १९ नोव्हेंबर रोजी छापुन आला आहे असे केलेले प्रारंभीचे विधान. प्रत्यक्षात ते २० नोव्हेंबर रोजीचे असायला हवे होते. पण मी या इतिहाससंशोधक फ्रेंच-हिंदुला ती गफलत माफ करतो. या लेखाचे शिर्षक होते</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, "Hijacking of Shivaji Maharaj by vested interests." (</span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">छुपा हेतु असणा-यांचे शिवाजी महाराजांचे अपहरण...) मुख्यारोप अर्थात माझ्याकडेच होता...पण मला म्हणायचेय कि कोण शिवाजीमहाराजांना वैदिक तंबुत हायज्यक करू पहातोय</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">? </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">हे गोतिये आणि त्यांचे छुपे समर्थक</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">मी नव्हे कारण मी मानवी स्वरुपाच्या एका महानायकाकडे</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">शिवाजी महाराजांकडे</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">एक माणुस म्हणुन पहातो</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">दैवी अवतार म्हणुन नव्हे कि दैवी आशिर्वादाने महनीय क्रुत्ये पार पाडनारा माणुस म्हणुन नव्हे. शिवाजी महाराजांना भावानी मातेने तलवार दिली हे काव्यात्मक उल्लेख इतिहास ठरवणारा हा इतिहास संशोधक कसा असु शकतो</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">?</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>मुळात पुण्यतील वर्तमानपत्रातील बातमीत आणि या डीएनए मधील लेखात गोतिये यांनी आव असा आणला आहे कि जणु ते आजही फ्रेंच आहेत</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">जे खरे नाही. शिवाजी महाराज व भारतीय संस्क्रुती याचा आपला गाढा अभ्यास आहे हे ते म्हणतात तेही खरे नाही</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">ते कसे हे आपण त्यांच्याच डीएनए दैनिकातील त्यांच्याच स्पष्टीकरणातुन स्पष्ट करुन घेवू.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>त्यांच्या प्रत्युत्करात्मक लेखात ते म्हणतात कि शिवाजी महाराजांना राष्ट्रीय नायक म्हणुन पुढे आणायला हवे. म्हणजे आधीच शिवाजी महाराज हे भारतीय जनतेचे महानायक नव्हते आणि आता स्व-क्रुत शिवाजी-मंदिरामुळे ते महानायक ठरतील असे त्यांचे म्हणने आहे. </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">ही त्यांची सरळ सरळ लबाडी आहे.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>त्यांनी लेखात अजुन केलेली लबाडी अशी आहे कि</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">ते म्हणतात</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, "</span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">हा देश भवानी भारती</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">भारत वा इंडिया या नांवाने ओळखला जात असला तरी शिवाजी महाराज निधर्मी होते...." आणि पुढे हेच सद्ग्रुहस्थ म्हणतात "मला खात्री आहे कि शिवाजी महाराज हे हिंदु होते जसे आजचे मराठा वा तमिळ असतील..." आता मला या सद्ग्रुहस्ताला प्रश्न विचारायचाय कि जर महाराज निधर्मी होते</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">जे सत्यच आहे</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">तर मग ते गोतिये म्हणतात याप्रमाणे कट्टर हिंदु कसे असु शकतील</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">? </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">किंबहुना सर्वांना महाराजांबद्दल जो आदर आहे तो ते खरेखुरे निधर्मी असल्याने. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>मला येथे दोन अत्यंत महत्वाच्या गोष्टी स्पष्ट करायच्या आहेत. भवानीमातेला आम्ही जगद्जननी म्हणुन पुरातन काळापासुन ओळखतो. भव म्हणजे विश्व</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">ते निर्माण करणारी ती भवानी. भारती ही मात्र ऋग्वेदातील एक दुय्यम देवता आहे. अदितीएवढेही स्थान तिला ऋग्वेदात नाही. दुसरे असे कि ऋग्वेदाला मुर्तीपुजा मान्यच नसल्याने एकाही ऋग्वैदिक देवतेचे मंदिर भारतात आजही नाही. मग भवानी आणि भारतीची सांगड घालण्याचा गोतिये यांचा प्रयत्न नेमका कशासाठी आहे</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">? </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">त्यांच्या प्रेरणा नेमक्या कोणत्या आहेत</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">? </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">शिवाजी महाराज निधर्मी होते असे सांगतांनाच ते "हिंदु" होते हे सांगण्यामागील कारंण काय आहे</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">?</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>भारत माता आणि भारती माता यातील फरक या तथाकथित विद्वानाला समजलेला दिसत नाही</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">किंबहुना ते या बाबतीत वेड्याचे सोंग घेत पेडगांवला जात आहेत असे नाइलाजाने म्हणावे लागते. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>पुढे हे विद्वान ग्रुहस्थ श्री अरबिन्दो घोष यांचा दाखला देत म्हनतात कि "आम्ही शिवाजी महाराजांना देव मानत नसुन "विभुती" मानतो." यांना भारतात २०-२५ वर्ष राहुनही भारतीय संस्क्रुती शुन्य समजली आहे असाच याचा अर्थ. विभुती म्हणजे दैवी शक्तीचे अंशता: वा पुर्णावतरण...अवतार. विभुती या चमत्कारांशी संबंधीत असतात. त्यांच्या सर्वच क्रुती या चमत्कारांत जातात</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">,,,,</span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">त्यांना कसलाही मानवी प्रयत्नांचा</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">अलांघ्य मार्ग आक्रमिण्यामागील प्रेरक मानवी स्त्रोतांचा संबंध नसतो. त्या फक्त दैवी इच्छेने घडणा-या घटना असतात.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>म्हणजे मग या सद्ग्रुहुस्थांना माझा आक्षेप समजलेलाच नाही. यांनीच आई भवानी...( आता ते तिला एकाएकी भवानी भारती म्हणायला लागले आहेत...) शिवाजी महाराजांना तलवार देते असे शिल्प आधीच सिद्ध करुन ठेवले आहे. पुण्यातील एका प्रमुख व्रुत्तपत्राने यांच्याच मुलाखतीनुसार हे शिवाजी महाराजांचे मंदिर व शिवाजी महाराज आणि वेदांचे संग्रहालय आहे असे प्रसिद्ध केले आहेच. त्याबाबत या उत्तरात गोतिये महोदय एक शब्दही लिहित नाहीत. त्याचे एकही स्पष्टीकरण देत नाहीत. उलट कांगावा करतात कि हिंदुंचे खरे शत्रु हे हिंदुच आहेत. त्यासाठी ते मिर्झाराजे जयसिंहांचे उदाहरण देतात. पण मला दाट शंका आहे कि २०-२५ वर्ष भारतात राहुन आणि हिंदुत्वाचे धडे गिरवुनही या ग्रुहस्थांना भारतीय इतिहास माहितच नाही. कारण यांना हे माहित नाही कि औरंगझेब ते आदिलशहाच्या दर्बारात जसे हिंदु सरदार होते तसेच शिवाजी महाराजांच्याही सोबत बहाद्दर आणि जीवाला जीव देणारे मुस्लीम सरदार आणि सेवक होते. हा लढा</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">गोतिये समजतात तसा</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">हिंदु आणि मुस्लिमांतील नव्हता तर</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">अन्याय करणारे आणि अन्यायाविरुद्ध लढणारे यांच्यातील होता. यांना पुन्हा एकदा हिंदुत्ववादी चश्म्यातुन बाहेर पडुन इतिहासाचे पुनरावलोकन करण्याची गरज आहे. हिंदुंचे शत्रु हिंदु असतील असे एक वेळ मान्य करु</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">मग मुस्लिमांचे शत्रुही भारतात मुस्लिम नव्हते कि काय</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">? </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">हे गोतियेंना बहुदा कोणी शिकवलेले नसावे. किंवा त्या माहितीची दखल त्यांना घ्यावी असे वाटले नसेल. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>मला स्पष्टपणे वाटते ते हे कि श्रीयुत गोतिये यांना भारतीय संस्क्रुती वा शिवाजी महाराजांचा कसलाही इतिहास माहित नाही. त्यांचे बोलवते धनी वेगळेच आहेत. फाउंडेशन अगेन्स्ट कन्टिन्युंग टेररीझम (</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">FACT) </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">ही त्यांची संघटना</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">जी हे मंदिर आणि संग्रहालय बनवत आहे ती इस्लामविरोधी संस्था आहे हे कोणीही वेबवर सम्शोधन करुन समजावुन घेवु शकतो. विजत्यनगरमद्धे यांच्याच </span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">FACT </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">या संस्थेने उभारलेले संग्रहालय का उद्ध्वस्त केले गेले हे ते सांगत नाहीत</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">उलट लिंगायत समाजाला आरोपीच्या पिंज-यात उभे करतात.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>पण सर्वात महत्वाचे म्हणजे शिवाजी महाराजांचा या घडत असलेल्या मंदिररुपाने कोणीही आजवर एवढा घोर अवमान केला नसेल. मानवी कर्तुत्व आणि त्यांच्या स्थितीसापेक्ष परिसीमांना दैवी आधार देणे म्हणजे महाराजांचे खरे अपहरण होय...शिवाजी महाराजांचे अपहरण मी नव्हे तर गोतिये व त्यांचे कडवे समर्थक करत आहेत. मी त्यांचा येथे पुन्हा एकदा स्पष्ट निषेध करतो. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>श्रीमान गोतिये</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">भवानी भारती म्हणोत कि भारत माता</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">शिवाजीराजांना तलवार देत आहे हे मध्यवर्ती शिल्प जेंव्हा पुढाकार घेत उभारतात तेंव्हा त्यांना त्या क्रुत्याचा मतितार्थ समजला पाहिजे. मानवी प्रेरणा आणि दु:सह संकटे झेलण्याची भारतीय मानसिकता यांचेच ते अपहरण करण्याचा डाव रचत आहेत हे स्पष्ट दिसते. मानवी महानायकांचे हे दैवतीकरण आजचा समाज सहन करु शकत नाही हे त्यांना व त्यांच्या छुप्या पाठिराख्यांना समजावुन घावे लागेल. अकारण सामाजिक असंतोष उत्त्पन्न करण्यापेक्षा त्यांनी त्यांना हवे तसे संग्रहालय उभारावे</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">त्यात वेदांची महत्ता गा वा अन्य कशाची</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">फक्त शिवाजी महाराजांना दैवी शक्तीचे प्रकटीकरण म्हणुन प्रोजेक्ट करण्याचे तात्काळ थांबवावे. महाराजांचा स्वतंत्र पुतळा उभारावा</span><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">न उभारला तरी काही एक फरक पडत नाही. पण भवानी भारती नामक अद्न्यात देवतेच्या हातुन महाराज तलवार स्वीकारत आहेत हे शिल्प/मुर्ती ही सर्वच शिवप्रेमींच्या ह्रुदयावरील घाव असेल हे क्रुपया समजावुन घ्यावे. शिवाजी महाराजांचे हे वैदिक अपहरण आता तरी थांबवावे.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">-</span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">संजय सोनवणी</span></div><span lang="HI" style="font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI;"></span><br />
</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-50488428354142433102011-11-16T13:25:00.000+09:002014-04-03T02:10:29.001+09:00शब्द आभाळ झालाय!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"> <br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left;"><b><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-tab-count: 2;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-tab-count: 1;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left; text-indent: 0.5in;"><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">महाराष्ट्रातील साहित्याला</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">आणि राजकारणाला जातीयतेचा जो करकचून विळखा पडला आहे</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">तो आपल्या हयातीत निदान सैल व्हावा आणि शक्यतो पिढय़ा-दोन पिढय़ांच्या येत्या काळात ही विषमता पूर्णपणे दूर व्हावी म्हणून ज्यांनी अथकपणे प्रयत्न केले त्यांच्यापैकी प्रा. अरुण कांबळे हे एक होते. असा प्रयत्न करणा</span><span lang="MR" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">र्यां</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">पैकी ते एकमेव नव्हते हे खरे</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">; </span><span lang="MR" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">पण दलित असो वा ब्राह्मण</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">समाजवादी असो वा कम्युनिस्ट</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">रिपब्लिकन असोत वा पँथर्स- सर्वाचे प्रयत्न फसत होते. वस्तुत: प्रत्यक्ष जीवनातून जातीयता जात असल्याचे दिसत होते</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">; </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">पण साहित्य आणि राजकारणात मात्र ती उग्रपणे प्रकट होत असे. शहरीकरण व औद्योगिकरण या माध्यमातून जात नाहीशी होण्याच्या प्रक्रिया शिक्षणातील आरक्षणवाद व सत्तेतील जातीयवादामुळे पुन्हा उग्रपणे व्यक्त होऊ लागल्या. खरे म्हणजे १९६८-७० या काळात </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">दलित पँथर्स</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">च्या सर्जनशील तरुणांनी जेव्हा तत्कालीन प्रस्थापित रिपब्लिकन नेतृत्वाला आणि त्याचबरोबर साहित्यातील सारस्वतांना </span><span lang="MR" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">सर्वंक</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">ष आव्हान दिले</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="MR" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">तेव्हा अरुण कांबळे फक्त १५ वर्षांचे होते. त्या बंडाचा त्यांच्यावरचा संस्कार मात्र अगदी प्रखर होता. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left; text-indent: 0.5in;"><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><br />
</span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjShg-y2mfj9MA7UEKRk30QCjvqnQI1B_rdIcs6Bo-Ryyp38Iyp1VAEEyN3qpFhRbW7HlRvNrcBFWrqv8mQRLeIii3-JaMw91vPZqHnIgTWnAP6EOXpx01-fsjxQDPGPCUl0QeSVqkxEmeV/s1600/Arun_Kamble_with_his_book.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjShg-y2mfj9MA7UEKRk30QCjvqnQI1B_rdIcs6Bo-Ryyp38Iyp1VAEEyN3qpFhRbW7HlRvNrcBFWrqv8mQRLeIii3-JaMw91vPZqHnIgTWnAP6EOXpx01-fsjxQDPGPCUl0QeSVqkxEmeV/s200/Arun_Kamble_with_his_book.jpg" width="157" /></a></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left; text-indent: 0.5in;"><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">महाराष्ट्राच्या साहित्याचा आणि राजकारणाचा बाज कायमचा बदलून टाकण्याची जिद्द बाळगणा</span><span lang="MR" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">र्या </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">पँथर्सना पहिल्या दशकातच आपल्या घट्ट रुतलेल्या हितसंबंधांच्या व्यवस्थेने विस्कळीत करून टाकले. आणीबाणीनंतर जनता पक्षाने आणि विशेषत: त्यांच्यातील समाजवादी मंडळींनी काही पँथर्सना जवळ केले. अरुण कांबळे तेव्हा पंचविशीत होते आणि त्यांच्याकडे दुर्दम्य आशावाद होता. आपण पँथर्सना पुन्हा तीच चित्त्याची झेप घ्यायला प्रवृत्त करू शकू</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">असा आत्मविश्वास त्यांच्याकडे होता. तसे पाहिले तर अरुण आणि </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">सीनिअर पँथर्स</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">यांच्यात वयाचे फार अंतर होते असे नाही</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">; </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">पण तरीही विस्कळीत झालेले दलित नेते आणि साहित्यिक</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">राजकीय व सांस्कृतिक व्यासपीठावर तसे एकदिलाने एकत्र आले नाहीत. त्यानंतर काही महिन्यांतच मराठवाडा विद्यापीठाच्या नामांतराच्या प्रश्नावर मात्र सर्व दलित नेते</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">त्यांचे समर्थक समाजवादी आणि कॉम्रेड्स एकत्र आले आणि त्या चळवळीने अरुण कांबळे यांच्या दलित एकजुटीबद्दलच्या आशा पुन्हा पल्लवीत केल्या. <b>केवळ उग्र आंदोलन</b></span><b><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">प्रक्षोभक कविता आणि स्फोटक भाषणे करून लोकांचे वैचारिक प्रबोधन होत नाही हे अरुणने जाणले होते. त्यांच्या व्यासंगाला धार होती ती परिवर्तनाच्या तीव्र इच्छेची. परंतु महाराष्ट्राला मात्र </span></b><b><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span></b><b><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">निवांत विचारवंतां</span></b><b><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’</span></b><b><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">ची एक दीर्घ परंपरा आहे.</span></b><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> या </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">आर्मचेअर इंटेलेक्च्युअल्स</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">ना वाटते</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">की </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">उदात्त विचार</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">आणि </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">प्रगल्भ चिंतन</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">केले</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">की समाजाला योग्य दिशा मिळेल. महात्मा फुले</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">लोकमान्य टिळक</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">डॉ. बाबासाहेब आंबेडकर यांची परंपरा अर्थातच कृतीशील विचारवंतांची. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left; text-indent: 0.5in;"><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><br />
</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left; text-indent: 0.5in;"><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">अरुण कांबळेंना त्यांचे स्वत:चे लेखन-चिंतन करताना हा कृतीशीलतेचा वारसाच उपयोगी पडला. कृतीशील आणि विचारशील अशी प्रकृती असणाऱ्यांची एक अडचण असते. त्यांना प्रस्थापित विचारवंतांना कोंडीत पकडून आपला विचार पुढे न्यायचा असतो. त्यामुळे प्रचलित वैचारिक वातावरणातील सर्व प्रवाह माहीत असणे आवश्यक असते. शिवाय आपल्याला नक्की काय म्हणायचे आहे यावर पकड असावी लागते. त्यामुळे सर्व पूर्वसुरींचे विचार आणि आपली विचारधारा (या ठिकाणी आंबेडकरी विचार) यात क्रांतिकारक काय हे सिद्ध करायचे असते. ते करण्यासाठी जे </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">इंटेलेक्च्युअल अॅक्रोबॅटिक</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">कौशल्य लागते ते कांबळे यांच्याकडे होते. ज्यांना ते कौशल्य संपादन करता येत नाही त्यांना</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">अशा </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">अॅक्रोबॅट्स</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">बद्दल हेवा वाटतो. तसा कांबळे यांच्याबद्दल हेवा वाटणाऱ्यांमध्ये </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">दलित इंटेलेक्च्युअल्स</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">ही होते</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">; </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">परंतु एकूणच पँथर्स</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">त्यांचे कवी</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">पुढारी आणि विचारवंत यांच्यातील कलह केव्हा </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">तात्विक</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">असतात आणि केव्हा </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">व्यक्तिगत</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">असतात हे अजून त्यांनाच निश्चित ठरविता आलेले नाही. त्यामुळेच रिपब्लिकन वा पँथर एकजुटीचे प्रयत्न गेली ३० वर्षे सफल झालेले नाहीत. अरुण कांबळे त्यामुळेही अस्वस्थ असत. नामांतराच्या काळात एकत्रिकरणाचे झालेले प्रयत्न त्यानंतरच्या राज्यातील व देशातील राजकारणाच्या खडकावर आदळले आणि फुटले. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left; text-indent: 0.5in;"><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><br />
</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left; text-indent: 0.5in;"><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">जनता पक्षाच्या कारकीर्दीत चरणसिंग यांनी </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">मंडल आयोग</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">स्थापन केला होता. परंतु त्याचा अहवाल पूर्ण व्हायच्या आतच जनता सरकार गडगडले. सर्वानाच अनपेक्षित वाटेल</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">असा इंदिरा गांधींचा त्यानंतरच्या निवडणुकीत दणदणीत विजय झाला. साहजिकच जनता पक्षाच्या आधारे उभे राहिलेले गट व नेते एकदम मुख्य प्रवाहाच्या बाहेर फेकले गेले. अरुण कांबळे यांनी आपली भीमगर्जना मात्र चालूच ठेवली होती. ती गर्जना महाराष्ट्रव्यापी झाली ती </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">रामायणातील संस्कृतीसंघर्ष</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">या कांबळेंच्या प्रबंधरुपी पुस्तकामुळे. त्यांच्या व्यासंगाचा पुरावा म्हणजे त्यांनी जेव्हा याविषयीचे लेखन केले तेव्हा डॉ. आंबेडकरांचा </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">रिडल्स इन हिंदुइझम्</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">हा ग्रंथ कांबळेंनी वाचलाही नव्हता. कांबळे यांचे ते लेखन १९८२ सालचे. तो वाद वेगळ्या स्वरूपात पुन्हा १९८७ भडकून उठला होता. खरे म्हणजे</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">आपल्या राजकारणाचे आधुनिक रामायण सुरू झाले ते रथयात्रेनंतर म्हणजे १९९० सालापासून</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">; </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">परंतु राम आणि कृष्ण आपल्या सांस्कृतिक राजकारणात १९८२ पासूनच लुडबुड करू लागले होते. असेही म्हणता येईल की भारतीय राजकारणात </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">रामराज्य</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">येणार आणि सर्व विचारसरणींमध्ये उलथापालथ होणार याचा अंदाज कांबळेंना अगोदरच लागला असावा. विजय तेंडुलकरांनी अरुण कांबळेंमधील </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">व्यासंगी बंडखोरी</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">पूर्वीच ओळखली होती. त्यांनी </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">रामायणातील संस्कृती संघर्ष</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">या पुस्तकावर टिप्पणी करताना म्हटले होते</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left; text-indent: 0.5in;"><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><br />
</span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgCtRo1Xh8AjKOp8ritqPQ_E7GK1IyyWQ-GI62jHEd59TKQ-_vFTHYOWvNgxK3tQ4T8FWnRs4-i3gAjAvfgPBFlzjyF3gHjsp2Pv2R6O8RpCDhMAwJYuiaVx85pUqV3BWrwZy4QpxjZbg6b/s1600/vijay_tendulkar_20051107.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="135" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgCtRo1Xh8AjKOp8ritqPQ_E7GK1IyyWQ-GI62jHEd59TKQ-_vFTHYOWvNgxK3tQ4T8FWnRs4-i3gAjAvfgPBFlzjyF3gHjsp2Pv2R6O8RpCDhMAwJYuiaVx85pUqV3BWrwZy4QpxjZbg6b/s200/vijay_tendulkar_20051107.jpg" width="200" /></a></div><div style="text-align: left;"><span style="background-color: black;"><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><span style="background-color: white;">‘‘</span></span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="background-color: white;">या छोटेखानी पण वैचारिक पुस्तकाचे मी स्वागत</span></span></span><span style="background-color: black;"><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="background-color: white;"> करतो. मराठीत जेव्हा विद्वत्ता सिद्ध करायची असते तेव्हा ४०० ते ५०० पानांचा ग्रंथ लिहावा लागतो. रामायणावर तर तो हजार पानांचाही होऊ शकला असता</span></span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><span style="background-color: white;">; </span></span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="background-color: white;">पण अरुण कांबळे यांनी ते केवळ ७०-७५ पानांत सिद्ध केले आहे. या पुस्तकाच्या परिच्छेदा-परिच्छेदातून संशोधनाची तळमळ असल्याचे दिसून येते. एकही वाक्य निराधार नाही.. आणि आवेश आहे</span></span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><span style="background-color: white;">; </span></span><span lang="MR" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;"><span style="mso-spacerun: yes;"><span style="background-color: white;"> </span></span></span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="background-color: white;">पण तो मैदानी किंवा सनसनाटी माजविण्यासाठी आलेला नाही.. हे पुस्तक हा एक सत्याचा शोध आहे आणि तसा शोध ज्या समाजात होत नाही तो समाज मेलेला असतो. अरुण कांबळे यांच्यासारखी माणसे या समाजाची आशास्थाने आहेत.</span></span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><span style="background-color: white;">’’</span></span></span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;"><span style="color: white;"><span style="background-color: white;"> </span></span></span></div><div style="text-align: left;"><span style="color: white;"><span style="background-color: white;"> </span></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left; text-indent: 0.5in;"><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="color: white;"><span style="background-color: white;"><br />
</span></span></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left; text-indent: 0.5in;"><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="background-color: white;"><br />
</span></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left; text-indent: 0.5in;"><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><span style="background-color: white;">खुद्द अरुण</span></span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> कांबळे यांच्याही स्वत:बद्दलच्या त्या स्थानाविषयीच्या प्रतिमा उंचावल्या होत्या- आणि समाजात आपल्या विचार व कृतीमुळे अर्थपूर्ण परिवर्तन आणता येईल</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">असे त्यांना वाटू लागले होते. परंतु वर म्हटल्याप्रमाणे जनता सरकारचा प्रयोग फसल्यावर जी अनेक माणसे<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>पुन्हा स्वत:च्या राजकारणाचा शोध घेऊ लागली त्यात प्रा. कांबळे होते. साधारणपणे एक दशकभर मंडल आयोगाचा अहवाल बासनात गुंडाळला गेला होता. विश्वनाथ प्रतापसिंग पंतप्रधान झाल्यावर त्यांनी आकस्मिकपणे तो अहवाल अंमलात आणला जाईल</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">असे घोषित केले. त्या घोषणेलाही संदर्भ होता तो विहिंप व लालकृष्ण अडवाणी यांनी सुरू केलेल्या रथयात्रेचा. अयोध्येला </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">त्याच जागी</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">म्हणजे बाबरी मशिदीच्या जागी राममंदिर बांधण्याचा निर्धार करून योजलेली ती यात्रा हे सिंग यांच्या सत्तेला आव्हान होते. त्या यात्रेच्या राजकारणाला शह देण्यासाठी म्हणून मंडल अहवाल बासनातून बाहेर काढायचा निर्णय व्ही. पी. सिंग यांनी केला होता</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">; </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">परंतु अनेक जणांना व्ही. पी. सिंग यांच्यात नव्या युगाचा </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">मसिहा</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">आढळला. दुर्दम्य आशावादी असलेल्या अरुण कांबळेंनाही मंडल आयोगाच्या अंमलबजावणीत सामाजिक क्रांतीची बीजे आढळली. प्रत्यक्षात आपण पाहतो आहोत</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">की गेल्या २० वर्षांत (व्ही. पी. सिंगबरोबर २० वर्षांपूर्वी डिसेंबरमध्येच पंतप्रधान झाले.) देशातले राजकारण राम आणि मंडल यांच्या फार पुढे जाऊ शकले नाही. गेल्या पाच-सात वर्षांत तर अरुण कांबळे अधिक हताश होत गेले त्याचेही कारण त्यांना अभिप्रेत असलेले सामाजिक न्यायाचे राजकारण मंडलवादानंतरही फार पुढे गेले नाही. उलट ज्या </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">रामायणातील संस्कृती संघर्षांवर</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">त्यांनी वादळ माजवून दिले त्याच वादातील धर्मवादी व प्रतिगामी प्रवृत्तींनीच राजकारणात जम बसविला. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left; text-indent: 0.5in;"><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><br />
</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left; text-indent: 0.5in;"><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">गेले काही दिवस अरुण कांबळे राजकारणात आणि साहित्यसृष्टीत असून नसल्यासारखे होते. तणाव व डिप्रेशनने त्यांना घेरले होते आणि त्यातच त्यांचा गूढ मृत्यू झाला</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">; </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">परंतु त्यांच्याच एका कवितेत त्यांनी म्हटल्याप्रमाणे </span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">कसे सांगू तुम्हाला</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">आज माझा प्रत्येक शब्द- आभाळ झालाय!</span><span style="color: blue; font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: blue; font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">ही त्यांची भावना त्या आभाळात विलीन झाली आहे.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left;"><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">प्रस्तूत लेख हा दैनिक लोकसत्ता च्या </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">मंगळवार</span><span style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">२२ डिसेंबर २००९</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> च्या अंकात प्रसिद्ध झालेला आहे. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left;"><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">तपासण्यासाठी खालील संकेत स्थळावर शोधा </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left;"><a href="http://loksatta.com/index.php?option=com_content&view=article&id=33463:2009-12-21-15-54-24&catid=29:2009-07-09-02-02-07&Itemid=7"><span style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">http://loksatta.com/index.php?option=com_content&view=article&id=</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">33463:2009-12-21-15-54-24</span><span style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">&catid=</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">29:2009-07-09-02-02-07</span><span style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">&Itemid=</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">7</span></a></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left;"><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10.5pt; line-height: 200%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">छायाचित्रं खालील संकेतस्थळावरून घेण्यात आलेले आहे. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left;"><a href="http://upload.wikimedia.org/wikipedia/mr/6/61/Arun_Kamble_with_his_book.jpg"><span style="font-size: 10.5pt; line-height: 200%;">http://upload.wikimedia.org/wikipedia/mr/6/61/Arun_Kamble_with_his_book.jpg</span></a></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: left;"><br />
</div></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-50778782166577224472011-11-16T02:32:00.000+09:002014-04-03T02:10:29.009+09:00बोली<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><span style="color: blue;"><br />
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: blue;">मसणात गुडसा चघळीत बसलेला </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: blue;">माझा आज्जा </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEho8tTVzr5ANFsl0AHWSymwcxb7cq837p5XsQdp0Ql9A2pGaJQ8R9T0bXPFEAWs3XhHrtr86g3WbtIp5B25ELLzoMxgmrlY28QVmL1R1WjI92M02aJAySCJPJfomhkAFmS1KG2fRNI5E16d/s1600/Arun+Kamble.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEho8tTVzr5ANFsl0AHWSymwcxb7cq837p5XsQdp0Ql9A2pGaJQ8R9T0bXPFEAWs3XhHrtr86g3WbtIp5B25ELLzoMxgmrlY28QVmL1R1WjI92M02aJAySCJPJfomhkAFmS1KG2fRNI5E16d/s320/Arun+Kamble.JPG" width="266" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">एक दूर्लक्षित योद्धा -- <b><span lang="HI" style="color: red; font-family: "Mangal"; font-size: 12pt; line-height: 200%;">प्रा. अरुण कांबळे</span></b> </td></tr>
</tbody></table><span style="color: blue;">माझ्या देहाचा पर्मनंट मेंबर </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: blue;">परंपरेचं बिऱ्हाड </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: blue;">पाठीशी घेऊन बोंबलतोय</span><span style="color: blue;">, </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: blue;">" </span><span style="color: blue;">बांबलीच्या</span><span style="color: blue;">, </span><span style="color: blue;">जरा आपली बोली बोल --</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: blue;">बोल म्हंतो ना ! "</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: blue;"><br />
</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: blue;">वेदांची पोथी चिवडीत</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: blue;">शेंडीला तूप लावून </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: blue;">बामण मास्तर मला म्हंतो</span><span style="color: blue;">,</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: blue;">" </span><span style="color: blue;">शिंच्या</span><span style="color: blue;">, </span><span style="color: blue;">जरा शुध्द भाषा बोल !"</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: blue;"><br />
</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: blue;">आता तुम्हीच सांगा</span><span style="color: blue;">,</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="color: blue;">मी कोणती बोली बोलू </span><span style="color: blue;">?</span><span style="mso-tab-count: 2;"><span style="color: blue;"> </span></span><span style="color: blue;"> </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><b><span style="color: blue;">प्रा. अरुण कांबळे</span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><br />
</div><br />
</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-19312535810476312062011-11-16T02:29:00.001+09:002014-04-03T02:10:28.961+09:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br />
</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-29552065347967483962011-11-15T03:24:00.000+09:002014-04-03T02:10:28.984+09:00आमच्या आळीतून जाताना....<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">हे महाग्यानी लोक</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">हिंडताहेत मशाली पेटवून</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">गल्लीबोळातुन</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आळीआळींतून</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">जेथे उंदीर उपाशी मरतात-</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">त्या आमच्या खोपटांतील</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">काळोख़ </span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">म्हणे यांना कळतो</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">पाणचट गवशीसारखे हेही एक थेर</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ज्यांना आपल्या गांडीखालचाच अंधार कळत नाही</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">त्यांनी पेटलेल्या माण्सांना</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">छप्पन-टिकली बहुचकपणा</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">अजुनही दाखवावा</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">अरे धूर्तांनो</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">,</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">ज्यांना तुमची नसन नस कळलीय</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">त्यांच्याशी तरी इमान राखा</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आणि ज्यांना उजेड दिसत नसेल</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">त्यांना तुमच्या मशाली खुशाल दाखवा</span><span style="color: #0070c0; font-size: 10pt; line-height: 200%;">;</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आमची ना नाही</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">मात्र एक:</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आमच्या आळीतून जाताना</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">त्या विझवूनच पुढे जा</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">आज आम्हाला या खोपटा-खोपटांतून</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;">पूर्ण सूर्य दिसतोय...</span><br />
<span lang="HI" style="color: #0070c0; font-family: "Mangal"; font-size: 10pt; line-height: 200%;"><strong>-- नामदेव ढसाळ -- </strong></span></div><b><span lang="HI" style="color: #c00000; font-family: "Mangal";"></span></b></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6416673071879580083.post-60842405086495936362011-11-13T03:38:00.000+09:002014-04-03T02:14:48.161+09:00भारतातील पहिल्या महिला संपादिका : तानुबाई बिर्जे<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"> <br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><br />
</span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgLRn1B15aAJOXgdvANIY31HXNqpRsmK3vd15WczQxe0WoQWQMg8-naCdGCjRnqXFiZHXOzzhdX8c-pf83JFBKr9mweZw2Kf0lN94xoBVDl8A1xqldo1FXXn3s9r3S7PbKb38klrXUHpThZ/s1600/TANU_BAI_955801565.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgLRn1B15aAJOXgdvANIY31HXNqpRsmK3vd15WczQxe0WoQWQMg8-naCdGCjRnqXFiZHXOzzhdX8c-pf83JFBKr9mweZw2Kf0lN94xoBVDl8A1xqldo1FXXn3s9r3S7PbKb38klrXUHpThZ/s320/TANU_BAI_955801565.jpg" width="233" /></a></div><blockquote class="tr_bq"><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">कृष्णाजी भालेकर यांनी १८७७ मध्ये सुरू केलेल्या </span><strong><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">दिनबंधु</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">’</span></strong><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;"> </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">या वृत्तपत्राचं संपादकपद १९०६</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> ते १९१२</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> या काळात तानुबाई बिर्जे यांनी साभाळलं. महाराष्ट्रातीलच नव्हे तर भारतातील त्या पहिल्या संपादिका ठरल्या. महात्मा फुले यांच्या विचारांचा प्रभाव असलेल्या तानुबाईंनी संपादक म्हणून आपल्या अग्रलेखातून समाजातील विषमतेवर प्रहार करून त्याची चिरफाड केली. बहुजन शिक्षणाचा विचार मांडला. नाविन्यपूर्ण विषय हाताळले. विसाव्या शतकाच्या सुरुवातीला महाराष्ट्राच्या प्रबोधनात महत्त्वाची भूमिका बजावणा-या तानुबाईंची ही ओळख..</span></blockquote><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><br />
</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><br />
</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><br />
</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><br />
</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">तानुबाई बिर्जे हे नाव महाराष्ट्रात परिचित नाही. अलिकडच्या काळात तानुबाईंना महाराष्ट्रात फारसे कुणी ओळखत असल्याचे ऐकिवात नाही. तानुबाई आणि त्यांचे </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">दिनबंधु</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">वृत्तपत्र यांची दखल वृत्तपत्रसृष्टीच्या इतिहासातही फारशी कुणी घेतली नाही. सत्यशोधक चळवळीतील विचारांशी बांधिलकी असणा-या अनेक वृत्तपत्रांची दखल मराठी वृत्तपत्रसृष्टीने घेतली नाही. मात्र</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">ज्यावेळी महिलांना चूल आणि मूल यापलीकडे पाहिलं जात नव्हतं</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">अशा काळात तानुबाईंनी सत्यशोधकीय पत्रकारितेची धुरा आपल्या खांद्यावर घेतली आणि ती चोखपणे बजावली. हे समजलं तर अनेकांना आश्चर्याचा धक्का बसू शकतो. सत्यशोधकीय चळवळ ही महात्मा जोतिबा फुलेंनी सुरू केली आणि त्यांना अनेक ब्राह्मणेतर समर्थक लाभले. </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">दिनबंधु</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">’</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">चे पहिले संस्थापक-संपादक कृष्णाजी भालेकर यांनी </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">1877</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> ध्ये सुरू केलेल्या या वृत्तपत्राचं नंतरच्या काळात संपादन तानुबाई बिर्जे यांनी उत्कृष्टरीत्या केलं होतं. त्या भारतातील पहिल्या महिला संपादक ठरल्या. परंतु भारतातीलच नव्हे तर जगातील त्या पहिल्या संपादक असाव्यात</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">असा निष्कर्ष काढला जात आहे. त्या काळात भारतातील पहिल्या महिला संपादक म्हणून त्यांचं नाव गाजलं</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">परंतु पत्रकारितेच्या इतिहासाने तानुबाईंची योग्य प्रकारे दखल घेऊन त्यांना प्रकाशझोतात ठेवलं असतं तर आज हजारो महिला पत्रकारिता क्षेत्रात पुढे आल्या असत्या.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"><br />
</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">महात्मा फुलेंचे सहकारी व शेजारी देवराव ठोसर यांची कन्या व सावित्रीबाई फुले यांची मानसकन्या तानुबाईंचा जन्म </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">1876</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> मध्ये पुण्यात झाला. त्यांचं शिक्षण वेताळपेठेतील महात्मा फुलेंच्या शाळेत झालं</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">तर </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">26</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> जानेवारी </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">1893</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> रोजी पुण्यामध्ये वासुदेव लिंबोजी बिर्जे यांच्याशी सत्यशोधकीय पद्धतीने त्यांचा विवाह झाला. वासुदेव बिर्जे यांनी बडोदा सरकारमध्ये त्यांनी </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">1894</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> ते </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">1905</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> अशी अकरा वर्षे ग्रंथपाल म्हणून कार्य केलं. त्यानंतर नोकरीचा राजीनामा देऊन </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">दिनबंधु</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">हे वृत्तपत्र </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">1897</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> मध्ये पुन्हा सुरू केलं. कृष्णाजी भालेकर यांनी </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">1</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> जानेवारी </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">1877</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> रोजी सुरू केलेलं हे वृत्तपत्र आर्थिक अडचणीत सापडल्यामुळे बंद पडलं होतं. </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">1880</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> मध्ये नारायण मेघाजी लोखंडे यांनी ते मुंबईतून सुरू केलं. त्यानंतर </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">1897</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> मध्ये बिर्जे यांनी त्याची जबाबदारी घेतली व ते </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">1906</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> पर्यंत चालवलं</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">मात्र </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">1906</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> मध्ये प्लेगने त्यांचा मृत्यू झाला तेव्हा ते वृत्तपत्र पुन्हा बंद पडते की काय</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">अशी परिस्थिती निर्माण झाली. मात्र पतीनिधनानंतर डगमगून न जाता प्रबोधनाचे कार्य तानुबाई बिर्जे यांनी पुढे चालू ठेवले. तानुबाईचे वडील देवराव ठोसर हे महात्मा फुले यांचे सहकारी आणि सत्यशोधकच होते. महात्मा फुले यांच्या घराशेजारीच त्यांचं घर होतं. त्यामुळे फुले दांपत्याचा सहवास तानुबाईंना लहानपणीच मिळाला. वडील ठोसर व पती बिर्जे यांच्या संस्कारातून तयार झालेल्या तानुबाईंनी </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">दिनबंधु</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">चालवायला घेतले आणि जगातल्या पहिल्या संपादक बनण्याचा लौकिक मिळवला. हे वृत्तपत्र त्यांनी </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">1906</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> ते </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">1912</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> पर्यंत अतिशय चांगल्या प्रकारे चालवून संपादिका म्हणून आपल्या कार्याचा ठसा उमटवला. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">तानुबाईंनी त्यांच्या संपादकपदाच्या कारकीर्दीत </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">दिनबंधु</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">’</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">मध्ये सत्यशोधक चळवळीच्या वृत्तांवर भर दिला. समाजाला आत्मभान यावे म्हणून जगद्गुरू संत तुकाराम महाराजांची वचने </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">दिनबंधु</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">’</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">मध्ये छापली. तुकाराम महाराजांचे अभंग अग्रलेखाच्या शिरोस्थानी प्रसिद्ध करून तानुबाईंनी एका अर्थाने </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">दिनबंधु</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">’</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">चे उद्दिष्ट कथन केले होते. वासुदेव राव बिर्जे यांनी सातत्याने बहुजनांच्या सर्वागीण उन्नतीसाठी शिक्षणाच्या अनुषंगाने विचार मांडले तर तानुबाईंनी बहुजन शिक्षण पॅटर्नसह विविध विषयांवर लेखन केले. समाजजागृतीच्या हेतूने </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">1912</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> मध्ये </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">दिनबंधु</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">’</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">मध्ये एक नाविन्यपूर्ण विषय हाताळण्यात आला आहे. देशाच्या स्वातंत्र्याची पहाट उजाडण्यास मोठा अवधी असताना त्यांनी भारतासारख्या खंडप्राय देशात लोकशाही शासनप्रणाली अंमलात आणण्यासाठी हिंदुस्तान लायक आहे का</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">असा प्रश्न उपस्थित करून अभ्यासू लेखमाला प्रसिद्ध केली. अग्रलेखाच्या मांडणीवरून तानुबाईंच्या प्रतिभेची झेप किती मोठी होती</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">याची कल्पना येते. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">तानुबाईंच्या एकूण लेखमालेवर फुले</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">भालेकर</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">लोखंडे आणि बिर्जे यांच्या लेखनाचा प्रभाव जाणवतो. </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">27</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> जुलै </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">1912</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;"> च्या अंकातील </span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">‘</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">मुंबई इलाक्यातील लेजिस्लेटिव्ह कौन्सिल आणि बहुजन समाज</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">हे तनुबाईंचे आणखी एक असाधारण ऐतिहासिक</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">राजकीय आणि धारदार संपादकीय आहे. या संपादकीयामध्ये तानुबाई म्हणतात</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, ‘</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">कायदे कौन्सिलात बहुजन समाजाच्या हिताविषयी अनास्था दिसून येत आहे. या अनास्थेचे कारण शोधण्यास दूर जावयास नको. मराठीत एक म्हण अशी आहे की</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">ज्याचे पोट दुखेल तो ओवा मागेल. बहुजन समाजाच्या दु:खांनी हल्लीच्या कौन्सिलातील लोकनियुक्त अथवा सरकारी सभासदांचे पोट दुखत नाही. कारण त्यांचा बहुजन समाजाशी निकटचा संबंध नाही. श्रीमंत आणि गरीब या भेदाशिवाय हिंदुस्थानात नाना जाती आणि पंथ आणि धर्म यांचे जाळे पसरलेले आहे. या अनेक भेदांनी बहुजन समाजास या देशात राजकीय अस्तित्वच नाही</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">असे म्हटले असता चालेल. याप्रमाणे कायदे कौन्सिलात किंबहुना सरकार दरबारात ज्या लोकांचा प्रवेश होऊ शकतो अथवा होत आहे</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">त्या लोकांच्या आणि बहुजन समाजाच्या चालीरीती व आचार-विचार यामध्ये महद अंतर असल्यामुळे कौन्सिलात सभासदांस या मुक्या समाजाची ओरड ऐकू जावी कशी अणि त्यांनी सरकारपाशी या मुक्या समाजाचे पोट दुखत आहे म्हणून ओवा मागावा कसा हा एक मोठा प्रश्न आहे. याचे कारण काय</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">? </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">याचे कारण हेच की</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, ‘</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">तुका म्हणे येथे पाहिजे जातीचे</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">येरा गबाळाचे काम नाही</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">न ये नेत्रांजळ</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">नाही अंतरी कळवळा</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">’. </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: .5in;"><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">तानुबाईंनी समाजातील विषमतेवर प्रहार करून त्याची चांगलीच चिरफाड आपल्या अग्रलेखातून केली. सत्ता चिरंतन राहावी म्हणून चार वर्णाचा पुरस्कार करणा-या मनुस्मृतीला राजघराण्यांनी आपलेसे केले. त्यामुळे समाजात विषमता निर्माण झाली. मात्र</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">गौतम बुद्धाच्या कालखंडात समता प्रस्थापित झाल्याचे नमूद करून त्यांनी पुढे म्हटले आहे</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, ‘</span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">शंकराचार्यानी मंडनमिश्रावर मिळवलेल्या विजयानंतर पुनश्च वेदांत बोकाळला. ब्राह्मण हा देवांचाही देव समजला जावा</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">अशा प्रकारची योजना</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">ब्राह्मण हिंदुशास्त्राकारांनी करून ठेवलेली आहे. परंतु</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">फार पुढे इंग्रजांचे राज्य देशावर चालून आले. इंग्रजांनी समता प्रस्थापित करण्याचा प्रयत्न केला. त्यांनी केलेल्या सुधारणांचा आढावा घेऊन याविरोधात येथील उच्चवर्णीयांनी समान हक्कांची मागणी करून स्वहितासाठी राष्ट्रीय सभा (काँग्रेस) स्थापन केली.</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">’ </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">यावरून तानुबाईंची सामाजिक जाणीव</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">बहुजनांच्या उत्थानासाठी तळमळ आणि देशातील सामाजिक सुधारणांसाठी वृत्तपत्राच्या माध्यमातून प्रबोधन करण्याचे ध्येय यांची कल्पना येते. एक अत्यंत यशस्वी</span><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">सक्षम संपादक म्हणून त्यांचे नाव मराठी पत्रकारितेच्या इतिहासात नक्कीच सुवर्णाक्षरांनी लिहावे लागेल.</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">साभार- राही भिडे</span></b><b><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: HI;">दै. प्रहार.</span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;">http://www.prahaar.in/madhyantar/streevidha/</span></b><b><span lang="MR" style="color: #002060; font-family: Mangal; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">23004.</span></b><b><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;">html</span></b></div><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;"><b><span style="color: #002060; font-size: 10.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><br />
</span></b></div></div>Unknownnoreply@blogger.com1